Branislav Skokan
Okolie Káthmandu
Káthmandu leží v rozľahlej doline obkolesenej predhoriami Himalájí. Prírodné scenérie, staré mestá, chrámy a kláštory vytvorili úžasnú mozaiku miest hodných na chvíľu sa zastaviť.
Dobrodruh milujúci štyri ročné obdobia. Zoznam autorových rubrík: ...on the road..., FotoOko, Súkromné, Nezaradené
Káthmandu leží v rozľahlej doline obkolesenej predhoriami Himalájí. Prírodné scenérie, staré mestá, chrámy a kláštory vytvorili úžasnú mozaiku miest hodných na chvíľu sa zastaviť.
Do Káthmandu prichádzame ako ináč, za hlbokej tmy. Za oknami autobusu vidíme siluety ľudí postávajúcich okolo horiacich sudov. Zohrievajú si ruky. V oknách nekonečnej reťaze domov sa mihocú plamienky sviečok. Nepálci majú opäť romantický večer.
Pokhara je spolu s Kathmandu asi najturistickejšie miesto celého Nepálu. Majitelia stoviek hotelov, reštaurácií či stánkov so suvenírmi sa už dávno naučili ako z turistov vycicať aj tú poslednú Rupiu.
Po nádhernom týždni v tropickej časti Nepálu bol čas vydať sa na sever. Prvou zastávkou bolo hlavné mestečko bývalého himalájskeho kráľovstva Tansen.
Dvanásťhodinová jazda preplneným autobusom v Nepále nie je žiadna sranda. Asi preto, že Nepálci sú nižšieho vzrastu, indický výrobca autobusov inštaluje sedadlá vo vzdialenosti pár cm od seba, takže kto má dlhšie stehno, má v tomto prípade smolu. Pre vysokých ľudí sú vyhradené mieste na streche, čo tiež nie je výhra, lebo sa celou cestou musia vyhýbať elektrickým káblom naťahaným ponad cestu.
Džungľový sprievodca Primo sa na nás nalepil ešte v meste Mahendranagar a držal sa ako kliešť. Vábil nás fantastickými historkami zo života vo svojej dedine obývanej príslušníkmi kmeňa Tharu. Do národného parku Bardia v západnom Nepále sme mali namierené aj tak, a tak sme súhlasili s pozvaním do „kamarátovho" hotela.
Z Haridwaru sme si to namierili do pohraničného miesta Banbassa. Po celonočnom trápení v autobuse prichádzame do Banbassy za úsvitu. Za oknami vidieť drevené búdy letanovského typu a pred nimi skupinky chlapov stojacich okolo horiacich sudov a ohrievajúcich si ruky. Scéna ako z filmu. Okamžite nás obkľúčili - vraj na hranicu je to strašne ďaleko a musíme im zaplatiť a oni nás tam odvezú.
Haridwar je jedno zo siedmych najposvätnejších miest celej Indie. Je to miesto, kde rieka Ganga nadobro opúšťa Himaláje a jej tok pokračuje nekonečnými pláňami severnej Indie. Z priezračnej modro-zelenej riečky sa postupne mení sa hnedú stoku...
Do Rišikeša sme dorazili za tmy. V open-air reštaurácii neďaleko zdevastovanej autobusovej stanice si dávame prvé indické jedlo Dal Bath a púšťame sa do boja o cenu so šoférom motorikše. Je noc a chlapík je vo výhode, lebo takmer nemá konkurenciu. Vzduchom sa vznáša zápach moču, horiacich odpadkov, zvierat a vonných tyčiniek.
Náš príchod do Indie bol okorenený fantastickým kultúrnym šokom. Z čistého, voňavého a priateľského Iránu sme rovnými nohami vhupli do ... pravého opaku.
Do Shirazu sme prišli z viacerých dôvodov. Nechceli sme si nechať ujsť neďaleký Persepolis - srdce starovekej perzskej ríše, zažiť atmosféru starého mesta básnikov a takisto to bolo miesto odkiaľ sme kvôli nepokojom v Pakistane leteli ďalej do Ázie.
Mladý Iránec Balal si nás odchytil hneď na autobusovej stanici. To, že Iránci sú nesmierne pohostinný národ sme už zistili, ale kam až tá pohostinnosť siaha stále nevieme. Žeby ňou bol týždňový pobyt zadarmo v luxusnom hoteli so švédskymi stolmi ? Práve to nás čakalo v púštnom meste Yazd.
V autobuse plnom právnikov sa našli dve voľné miesta a tak sa zadarmo vezieme do najkrajšieho Iránskeho mesta - Esfahán.
O tom, že aj v Iráne sa dá nádherne stopovať sme sa presvedčili na ceste z Hamedánu do mesta Kashan - mesta na okraji púšte. Kamionista, ktorý nás viezol od nadšenia nevedel čo skôr. Telefonoval všetkým známym, fotil sa s nami a nakoniec nás začal vehementne presviedčať, aby sme išli s ním až k nemu domov. Rozprával iba po perzsky, ale v komunikácii nám to nebránilo. Keď sa chce, ľudia sa dohovoriť dokážu.
Z chaotického, nedýchateľného Teheránu sme si to namierili do jedného z najstarších miest sveta - Hamedán (Ecbatana). Hamedán leží na veternej planine vo výške zhruba 1 800 m v obkolesení hôr Zagros, z ktorých najvyššia hora Alvand sa nad mestom týči až do výšky 3 574 m.
Do Teheránu sme prišli zo severu. Od pobrežia Kaspického mora sme museli prekonať niekoľkotisícové hory, sedlá či doliny. Opäť sme mali tú česť viezť sa v autobuse s adrenalínovým vodičom.
V autobuse, v ktorom sa vezieme spolu so skupinou mladých Iráncov panuje neuveriteľne priateľská atmosféra. Ako prvý sa k nám odvážil prihovoriť učiteľ - vedúci zájazdu. Nakoniec je okolo nás poriadna tlačenica a nikto si nechce nechať ujsť rozhovor s „ľuďmi zo západu".
Po prekročení hraníc pod majestátnym Araratom prichádzame do prvého iránskeho mestečka Maku učupeného na dne v hlbokej rokliny.
Preputovali sme celým Tureckom a opäť stojíme pod majestátnym Araratom. Spoznávam miesta, navštevujem známych a hlavou sa mi ženú spomienky, ako sme tu s kamarátmi v roku 2006 zdolali kráľa tureckých hôr.
Osud nás na pár dní zavial do okolia mesta Kars, kde sme mali možnosť zažiť život dedinčanov, vidieť krásy divokej prírody a ochutnať vtáčkarsky chlebíček. Ďalším z nezabudnuteľných zážitkov bola príležitosť zúčastniť sa medzinárodného eko-festivalu v severovýchodnom Turecku.