Robert Škopec
Privysoké ceny plynu v Európe brzdia hospodársky rast
O tom, že sa v oblasti energonosičov nehrá o fazuľky svedčí najnovšie aj „diplomatická vojna“ medzi Chorvátskom a Maďarskom. Ešte máme v živej pamäti, ako Maďarsko počas svojho predsedníctva v Európskej únii (EÚ) presadzovalo prijatie Chorvátska za jej člena. Dnes sme svedkami toho, že maďarský minister zahraničia J. Martonyi na protest voči „politickej kampani“ chorvátskej vlády odriekol svoju účasť na medzinárodnej konferencii o energetickej bezpečnosti v Dubrovníku (3.10.). Spor vyvoláva tvrdenie chorvátskej strany, že šéf maďarskej energetickej spoločnosti MOL Zs. Hernádi vraj mal podplatiť vtedajšieho chorvátskeho premiéra I. Sanadera pri kúpe väčšinového podielu chorvátskej energetickej spoločnosti INA. Interpol už vydal európsky zatykač na šéfa MOLu. Maďarská vláda hrozí na odvetu tvrdými sankciami, pričom požiadala vedenie MOLu, aby pripravilo materiály na prípadný spätný predaj akcií MOL-INA Chorvátsku. Diplomatická vojna medzi Chorvátskom a Maďarskom len dokresľuje, že v našom regióne rastie počet vlád, ktoré považujú privatizáciu energetických podnikov svojimi predchodcami za chybu a snažia sa ich získať energetiku späť pod svoju kontrolu. Podľa maďarskej strany, Chorvát