Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Presne pred rokom sme počúvali a čítali to, čo počúvame a čítame pred každou voľbou poslancov do NR SR. A síce, že "voliť je povinnosť", že "kto voliť nejde, ten nech potom nenadáva" a "treba voliť, hoc aj menšie zlo". Lenže... zlo je stále iba zlom... Ak niet koho (hodnotovo a odborne kvalitatívne) voliť, tak radšej nevoliť.
O niekoľko dní tomu bude rok, čo sa na Slovensku uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ako dôsledok nedôslednej a nezodpovednej politiky niekdajších vládnokoaličných strán a hnutia. Ich neschopnosť vzájomne komunikovať a dodržiavať aspon aké také vzájomné dohody dali možnosť Smeru - SD realizovať jeho retropolitiku, ktorej hlavným motívom je uprednostňovanie (a uplatňovanie) ideológie. Znie to priam neskutočne, ale bola to dnešná opozícia, ktorá ešte ako vládna koalícia odovzdala moc politikom - hypnotizérom.
Február a marec 2012 sa do slovenskej podtatranskej histórie zapíšu ako politický úspech niekdajších totalitných propagandistov a manipulátorov, ktorí využili prvoplánové vnímanie slovenského obyvateľstva pre svoj hlavný cieľ: získanie pokiaľ možno čo najväčšieho množstva hlasov voličov pre Smer - SD. Pokus o získanie hlasov pre niektoré slovenské politické (demagogické) "novotvary" nevyšiel. Fraška s názvom Protest Gorila však poslúžila najmä Smeru - SD a o to išlo.
Spravodajstvo množstva televíznych, rozhlasových staníc (a internetu) v ľuďoch často vyvoláva pocit, že dnešný svet je apokalytpickou víziou sveta budúcnosti. Suché súhrnné informácie o "udalostiach dňa" väčšine pasívnych pozorovateľov ponúkajú sled prírodných katastrof, ekologických havárii, vojnových konfliktov, či kriminálnych deliktov. Ostatné (bulvár) je väčšinou len povrchná zmes pokusov o vyvolávanie dobrej nálady (a zvyšovanie sledovanosti), čo je však vzhľadom na správy nepríjemné pochopiteľné.
"Načo je dobrá tá demokracia? Nedá sa natrieť na chleba, nadá sa vypiť, nadá sa pomilovať. Do zadku s demokraciou". Tieto duchaplné slová povedal na nedávnom protestnom zhromaždení jeden s účastníkov, pán v dôchodcovskom veku (našťastie, alebo bohužial nie do mikrofónu). Vo svojej podstate mal pán dôchodca pravdu. Pre jednoducho zmýšľajúceho človeka je demokracia asi tak užitočná, ako "mŕtvemu mušle".
Vízie komunistov boli a sú podobné stavom drogovo závislého človeka, ktorý dianie okolo seba a v sebe vidí maximálne preexponovane, alebo (naopak) podexponovane. Každopádne však inak, ako človek, ktorý práve nie je silne nadrogovaný. Komunistické "myšlienky" o tom, že komunisti budú programovať počasie, rušiť peniaze (ktoré vraj raz nebudú potrebné), prípadne rušiť čas a dávať materiálne "každému rovnako" sú snom, utópiou. B. Goodwin napísal: "marxizmus je utopická teória v najhoršom slova zmysle, realizovateľná iba prostredníctvom totalitnej praxe".
"To je socialistická myšlienka, že vytváranie zisku je neresť. Ja si myslím, že neresťou je vytváranie straty". Winston Churchill Ak by pán Churchill žil dnes a na súčasnom Slovensku, určite by patril k tej menšinovej názorovej časti spoločnosti, ktorá je názorovou väčšinou označovaná za "modrú zberbu". Tá údajne vidí "iba peniaze a zas len peniaze, zisk". Bolo by vhodné opýtať sa "červenej (ne)zberby", prečo nadáva na peniaze, keď o nich takmer neustále rozpráva...
Miroslav Kusý v knihe Na vlnách Slobodnej Európy (ktorá vyšla vo vydavateľstve Smena v roku 1990) opísal svoj postoj k niekdajšej Československej opozícii (ide o text - kapitolu - pod názvom Naša umiernená opozícia, ktorý bol v rádiu Slobodná Európa zverejnený v máji roku 1989, čiže ešte za komunistického režimu). Kapitola z knihy stojí za povšimnutie ešte aj dnes. Kto chce, nech si v jej skrátenej (citovanej) verzii nájde niektoré spoločné znaky so súčasnou slovenskou "opozíciou" a reflexiou vlády Róberta Fica na ňu.
"Lid je jediný zdroj veškeré státní moci. Ano, ale jednotlivec nesmí se schovávat za lid a za masu". T.G.Masaryk Na tieto múdre slová som si spomenul, keď som na jednom z mítingov počul rečníka v závere prejavu zakričať: "Nech žije ľud". Od jedného z prítomných účastníkov sa rečníkovi dostalo hlasnej reakcie: "Sme najprv ľudia, až potom ľud".
Ľudia sa radšej identifikujú s celebritami, ako s tuctovou masou. Komunistický režim, ktorý bol v niekdajšom Československu "nastolený" vo februári 1948 ponúkal oficiálnu (všeobecne masmediálne nanútenú) identifikáciu ľudí práve s tuctovosťou a "pracujúcou" masou, ktorá bola v skutočnosti iba nalíčenou, propagandistickou mŕtvolou.
Dnešné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pripomína poloopustený dom, v ktorom bývajú spomienky na čas, kedy hnutie deklarovalo odpor k politickej tuposti (roky 1992 až 1998). V tom istom "dome" však ešte nedávno "bývala" čiastočná predvolebná ochota spolupracovať (na prípadnej vládnej úrovni) so Smerom - SD. V tom istom "dome" sa nachádzajú občasné útoky na homosexuálov (akoby nešlo o božie stvorenia). V tom istom "dome" sú prítomné pribúdajúce (socialistické) slovné cvičenia určené publiku, ktoré nemá rado Fica, ale socializmus áno. KDH opustilo samo seba.
Podtatranské masmédiá vo svojej väčšine vytvárajú mediálnu pseudoskutočnosť, ktorá je konzumentom "informácií" každodenne podsúvaná. Obyčajne za účelom zaplnenia prestoru, nalíčenia "tváre dňa". O samotné informovanie ani tak nejde, skôr o vyladenie diváka, poslucháča, čitateľa. Posunutie jeho pozornosti k tomu "správnemu" cieľu. Ako svojho času napísal Karel Čapek: Kráľovstvo klamstva nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde je klamstvo akceptované". A väčšinový konzument (zdá sa) akceptuje čokoľvek, čo mu je predkladané prostredníctvom takzvaných správ...
Nevedomosť je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie pre vznik rôznych mýtov a nedorozumení. Vďaka nim sa často dozvedáme "skutočnosti" nad ktorými občas zostávame stáť v nemom úžase. Mnoho občanov Slovenska totiž nepozná rozloženie politických síl vo vláde a parlamente. Často nevedia, ktorú ústavnú funkciu konkrétny politik vykonáva. Nie je preto neobvyklé, ak si ľudia napríklad neraz myslia, že ministrom financii je Ivan Mikloš a predsedom parlamentu Igor Matovič, nehovoriac o ďalších desiatkach mien a funkcii. Nevedomosť niektorých občanov má za následok ich skreslený pohľad, hlavne na súčasnú parlamentnú hlasovaciu mašinériu.
O novinách (denníkoch) sa zvykne hovorievať, že sa ráno narodia a neskoro večer zomierajú. Ja som si jedny "mŕtve" noviny dovolil "exhumovať". Nedávno sa mi do rúk dostal denník Slovenská politika zo dňa 27.6.1940, z obsahu ktorého mi do oka padol článok s titulom Slovenský hold Adolfovi Hitlerovi a s podtitulom "Najväčšiemu štátnikovi a tvorcovi Novej Európy s príležitosti compiegnského prímeria". Článok je v podstate prepisom vyhlásenia, ktorý v rámci "Slávnostného zasadnutia slovenského snemu" prečítal jeho predseda doktor Martin Sokol.
Po dlhšom čase som mal možnosť opäť si pozrieť film režiséra Miloša Formana Prelet na kukučím hniezdom (1975). Je excelentnou ukážkou umeleckého spracovania vzdoru jedinca voči pravidlám systému, ktorý je nastavený najmä na ochranu pravidiel samotných a nie na obranu ľudskej jedinečnosti.
"Ako mnohí z vás narodil som sa v malej dedine". Túto vetu povedal v jednom zo svojich prejavov predseda KDH Ján Figeľ. V predvolebnom spote z roku 2012 taktiež poukázal na jednoduché pomery, z ktorých pochádza. Predseda Smeru - SD zas s obľubou hovorieva o svojej matke, ako o obyčajnej žene, ktorá desiatky rokov robila predavačku. Ďalší a ďalší slovenskí politici vo svojich rečníckych "orgiách" opakujú slová o jednoduchosti, obyčajnosti, bežnosti... Otázka znie: Považujú všetkých slovenských občanov - voličov za dieťa jednej a tej istej "jednoduchej" matky?
"Súdruhovia, prečo by som nemohol tvrdiť, že som sa pol roka mýlil, keď som pol roka hovoril, že som sa mýlil dvadsať rokov?" Takúto otázku si pred imaginárnym publikom položil rečník (politik), ktorý je súčasťou kresleného vtipu z pookupačného vydania humoristického týždenníka Roháč (vydanie z roku 1969). Rečník prostredníctvom uvedenej otázky odhaľuje mentalitu človeka, ktorého netrápia morálne dilemy, a ktorý účelovú a radikálnu zmenu politických postojov pokladá za prednosť a nie bezočivosť.
Mať "nepriateľa" je rovnako dôležité, ako mať priateľa. Priateľ nám dáva pocit istoty, osobnej dôležitosti. "Nepriateľ" nám dáva možnosť profilovať sa na jeho inakosti, deklarovanej názorovej oponentúre, prípadne rasovej odlišnosti. Jednoducho a jasne: Potrebuješ nepriateľa svojho, ako seba samého.
Nemecký historik Hans Bernd Gisevius je autorom životopisnej knihy o najznámejšom diktátorovi 20.storočia - Adolfovi Hitlerovi. Kniha vyšla v roku 1991 taktiež na Slovensku. V krajine, ktorej (ne)mnohí obyvatelia si kladú otázky súvisiace s príčinami vzniku totalitných režimov. Pravdepodobne najlepšou odpoveďou na spomenuté otázky je citát z knihy H. B. Giseviusa:
Každá revolúcia so sebou prináša ilúzie, ktoré sa časom menia na veľké, či menšie sklamania. Nosnou ilúziou takzvanej Nežnej revolúcie (z pohľadu diváctva) bolo očakávanie "príchodu" všeobecného blahobytu. To, že tento nenastal nebolo chybou ľudí, ktorí sa tesne po novembri 1989 chopili vládneho kormidla.
