Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Niekedy, v určitom okamžiku, nám život dopraje príležitosť , priestor na rozhodnutie. To obdobie života , keď stojíme pred tak zvanou križovatkou, rozhodnutím, a ani jedna z možností nie je príliš lákavá. Okamžik, keď si uvedomíme, že už to nikdy nebude tak, ako predtým.
Pristáli sme na letisku v Helsinkách. Pristávanie bolo prijemné, hádam to najjemnejšie aké som zažila. Steward sa s úsmevom vyjadril “ veď kapitán je profík
Zvľaštná nálada, etapa života keď sa všetko mení, vôkol mňa aj vo mne. Príroda mení svoje farby, posledné teplé slnečné lúče akoby mali nevýdanú hodnotu.
Už viem prečo píšem, lebo takto, krôčik po krôčku odhalujem, zisťujem, kto vlastne som.
Čo je vlastne šťastie?Priznávám sa že občas nechápem, neviem.Tak často sa mi stalo, že keď som si bolá istá že som našla drahokam svojho štasťia, pri blizšom skúmaní vysvitlo že je to len obyčajný kameň..
Dnes, tak ako mnohokrát keď sa v sebe nevyznám, hľadám radu, vedenie, nuž zhora … kde inde ?...
Občas, ked viem že niečo mi chýbá a moja múdrosť zlyhá...Nezostává mi nič iné, než skloniť hlavu k modlitbe.... Nie sú to slová básne, skôr moje snažné volanie
Je veľa vecí ktoré nechápem, Možno Ty Bože, keď sa stíší moje srdce, raz niekedy mi pošepkás ako to všetko je.
Yes, why not. I just decided that I will share this post in English. As my life is full of paradox let this be about the land of Slovakia.
Pohlad do jeho očí spôsobuje bolesť, smútok, sklamanie. Kam zmizol ten malý chlapec plný radosti s nezbedným úsmevom ? Cítim ako sa mi hrdlo zvierá a do očí sa mi tisknú slzy. Márne hľadám slová útechy, povzbudenia, pochopenia, pociťujem skôr hnev......,
Aj o tomto je niekedy život, bežné dni bez zázrakov. Bežná rutina, práca, rodina, šplhanie sa na fiktívnom rebríčku spoločnosti.O jednoduchých ľudoch ako JA, možno ako ty...a tak mnohí. O ľudoch výnimočne ne-nadaných, sem- tam v niečom úspešných a však ktorých ani pri najlepšej vôli nemožno nazvať talentovanými.
Každý je strojcom svojho vlastného štastia! Túto vetu sme počuli kazdý z nás, nespočet krát. Že len my môžeme za to ako žijeme, ako sa cítime, ako rozmýšlame. Je to tvoj život Rozhodni sa byť štastný Zaleží len na tebe ako sa rozhodneš .....
Ďaľší zvyčajný deň, všetko ide podľa plánu, aspoň zatiaľ. Sedím vo svojej kancelarie a popíjám ďalsiu kávu. Rozmýšlam čo urobyť skôr, kým píšem tieto riadky. Čas, po novom už Time Managment... záhada ktorú nie a nie pochopiť. Z roka na rok mám pocit akoby ten čas plynul rýchlejšie...
Možno to bude všetko iné , kto vie , je možné, že sa nič nezmení. Len moje teľo bude vekom opotrebované, poznačené rokmy štastia aj neštastia. Možno moje sny a túžby sa razom premenie a možno len časom vyblednú , ustúpia aby uvoľnili miesto niečomu novému, nepoznanému
Možno jedného dňa zabudnem, možno ze raz, niekedy v budúcnosti si už ani na Teba nespomeniem. Možno, príde ten deň keď Tvoju neprítomnosť už nebudem vnimať ako bosú chôdzu po ľade.....
