Píšuci pábitel Jozef Medard Slovík Zoznam autorových rubrík: Z dávnej histórie, príbehy z ulice, postrehy hlavy, kniha do dažda, cestovanie na hrášku, poviedka, šport a stáť na jednej nohe, glosa, básne s čistou, krehkou lyriko, medzi knihami, citáty nie len o sebe, na besede, vône a chute, architektúra lahodiaca oku, Súkromné, Nezaradené
V tieto daždivé dni bez slnka je najlepšia sa začítať do knihy. A tak som sa ocitol v hoteli U veselého Rogera. Ostrove pašerákov pri Leathercombskej zátoke. V hoteli sa ubytovala veľmi významná osobnosť Hercule Poirot. V bielom plátennom obleku, s panamovým klobúkom stiahnutým na oči, s veľkolepo vykrútenými fúzikmi.
Detektív Eliáš Baley nerieši obyčajné príbehy na Zemi ako napríklad v detektívkach Agathy Christie, ale zločiny ktoré sa odohrali vo vesmíre. V knihe Roboti úsvitu ide o príbeh zavraždenia humanoidného robota Jandera Paneela, ktorý bol manželom krásnej ženy z planéty Solária Gladie. Jander Paneel jedno poobedie z ničoho nič prestane fungovať, hovorí sa tomu mentálne znemožnenie, alebo aj robot blok. Isaac Asimov v knihe Roboti úsvitu popisuje vzťah ženy a humanoidného robota.
Malorka je ostrov s veľkým množstvom historických pamiatok, krásnych zákutí a pláži s opaľujúcimi sa turistami. Nachádzajú sa tu skryté miesta, kde žili a tvorili umelci ako básnik a románopisec Róbert Graves, George Sandová, Fryderyk Chopen, či slávny maliar Joan Miró. Ostrov je to nádherný a prejsť všetky jeho zákutia na to treba mať viac času, ako som mal ja. Pobudol som niekoľko dní na východnom pobreží ostrova a navštívil niektoré miesta. Poznamenal som si moje postrehy a nafotil niekoľko snímok.
Ráno som sa zobudil, otvoril si mapu a dostal nápad, že sa na bicykli vyberiem k Oravskému Rio de Klin. V Rabči som si dokúpil baterky do fotoaparátu a vybral sa dlhou horou. Podarilo sa mi ju zdolať, no zistil som, že sa nachádzam len pred usadlosťou Ťaskovka v Obci Klin. A tak som išiel zase do kopca, no tam sa nenachádzalo Rio de Klin, ale posedenie s malou kaplnkou a krížom. Musel som sa vrátiť do dediny a tam som sa opýtal, ako sa k nemu dostanem.
Isaac Asimov bol vizionár éry robotov, ktorí sa stanú súčasťou nášho života. Robotov majúcich podobné problémy ako my ľudia. Homanoidní roboti vyzerajú presne ako my a v Asimovových príbehov sa správajú oveľa ľudskejšie. Prvú poviedku od tohto klasika sci- fi som čítal na základnej škole. Poviedka sa volala Dvestoročný človek a odvtedy patril medzi mojich top autorov.
Františkova huta je posledná vysoká pec drevouhoľného typu postavená na Slovensku v 19. storočí. Predstavuje koniec jednej veľkej éry železiarstva. Zapísaná je v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Za dedinou Podbiel sa nachádzajú jej ruiny v krásnom prostredí Západných Tatier Roháčov na Orave. Do dnešných dní sa zachovala pôvodná vysoká pec s tovarenskou halou a zrúcaniny hámra, ktorý bol postavený začiatkom 19. storočia. Spracovávala sa tu železná ruda z okolia Roháčov.
Dnes som mal mať voľný deň, tešil som sa, že si oddýchnem. No hneď ráno ma zobudilo komando pilčíkov zo Stredoslovenských energetických závodov Žilina. Vyrezali v našej záhrade čo im prišlo pod ruku. Necitlivo, bez odbornosti opíli jablone a višňu. Vyžívali sa v tom zo zvrátenou rozkošou a obsesiou Markíza de Sade. Jablone nebolo treba vôbec opílit, konáre nerástli smerom hore, vôbec nešli do drôtov rozvodu elektrickej energie. Predná časť záhrady vyzerá ako po spustošení prírodnou katastrofou. Jedna polovička je takto fušerácky upravená a druhá zostalo bez zostrihu. Vyzerá to ako u slávnej literárnej rodiny Ťapákovcov. Škoda, že som už nestihol proti energetikom zasiahnuť, kvôli ich neodbornému zásahu budeme cez leto bez jabĺk a višní.
Ráno sa zdá, že sa všetci čerti ženia. Strašne fúka a nie je dobrá viditeľnosť. Chystám sa na lyžiarsky prejazd piatimi hoľami v Hruštíne a rozhodujem, či tam nakoniec ísť. No niekedy ráno nevyzerá najlepšie, v priebehu dňa sa to zmení a všetko dopadne dobre. Púšťam sa na cestu proti vetru a nástrahám zlého počasia. Ako vždy trochu meškám! Moji dvaja kamaráti sú už na trati, keď ja len dorazím do Hruštína. V dedine nie je sneh, musím ísť asi dva až tri kilometre peši. A potom je ho dosť a prestane aj fúkať. Postupne sa vyčasí a z lyžiarskeho prejazdu je skvelý zážitok.
Túlať sa zimnou krajinou na bežkách je veľmi fajn, nechať sa unášať jej krásou. Radovať sa s Perinbabou s čerstvého napadaného snehu. Les je ako v rozprávke zasnežený do biela. Z konárov stromov padá inovať za chrbát, zľahka osviežuje a poletuje do očí. Za každou zákrutou to vyzerá ešte viac krajšie. Oblečte si nové čiapky a rukavice, vyberieme sa lesnou zimnou cestičkou k Hviezdoslavovej hájovni. Čisté ľahké biele páperie nás bude zohrievať pri srdci.
Dunbeg sa nachádza dva a pol míle od Obanu, žije v ňom okolo 1000 ľudí. Sídli tu Škótska asociácia pre morské vedy (Sams), je to jedno z hlavných morských vedeckých centier vo Veľkej Británii. Nájdete v ňom mladých ľudí z celého sveta. Študuje tu už druhý rok ekologické vedy moja známa Jiřina. Býva spolu so študentom Pittom v domčeku. V noci docestujeme na aute do Dunbegu. U Pitta je príjemne, v krbe praská oheň, cítime sa tu ako doma. Večer nám hostitelia ukazujú na mape miesta, kam by sme sa mohli zajtra vybrať. Rozhodujeme sa medzi najvyšším kopcom Škótska Ben Nevisom a najkrajšou dolinou vysočiny Glen Coe.
Z Edinburghu sme cestovali autobusom do prístavného mesta Oban. Išli sme krásnou krajinou medzi horami, len kde tu sa objavilo malé mestečko. Blízko Loch Lommond autobus urobil zachádzku do skutočnej divočiny. Voda v rieke bola nádherne spenená. Dorazili sme do tohto zaujímavého a turisticky príťažlivého mestečka. Poobede odtiaľ odchádzal trajekt na ostrov Mull.
Dundee je škótske priemyselné mesto, sídli tu vysoká škola a nachádza sa moderné výskumné centrum, kde pracujú vedci z celého sveta. Turistami nie je veľmi vyhľadávané, skôr tadiaľ len prechádzajú a pokračujú ďalej do Perthu, alebo na sever do Aberdeenu. Ja som si Dundee veľmi obľúbil. Strávil som tu dve letá na farme Star Inn pri dedinke Longforgan. Mám spomienky na morský záliv, kde sa dalo hojdať na hojdačke nad brehom pri mori, na nádherný pohľad na mesto z kopca nad farmou. Na prvý stop z Edinburghu do Dundee. Zastavili mi dvaja podivní strapatí vlasáči. Na letné platonické lásky, na cestovanie, na leto ktoré sa v ničom nepodobalo tomu filmovému rozmarnému: Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným.
Škótsko je krajina ktorá mi učarovala. Možno som v nej žil v minulom živote. Vždy na jar sa mi sníva o ňom, o starobylých mestách, o vôni severného mora, o holých kopcov bez stromov. Ten sen nakoniec vždy skonči pri starom hrade. Stojím pred ním a cítim sa ako v raji. Po deviatich rokoch som sa znovu vybral s kamarátom Rasťom hľadať ten starý škótsky hrad. Možno som bojoval kedysi za nezávislosť tejto krajiny, prípadne bol významný šľachtic a vlastnil ho. Alebo som bol len obyčajným kuchárom na zámku. Ktovie?
Cestou do Tomášoviec sa zastavím v Haliči, kde si spravím krátku obhliadku mesta, synagógy, kostola a zámku. Dedinka Tomášovce sa nachádza blízko Lučenca. Tu sa stretnem s rodinou mojich známych z Banskej Bystrice. Majú tu chalupu so záhradou, ovocnými stromami. Ideme na spoločný výlet na hrad Šomošku. V Šiatrovskej Bukovinke vystúpime omylom z autobusu skôr. A preto sa radšej chceme opýtať ako máme ísť ďalej. V jednom dvore počuť veľký hurhaj a štekot psa. Vojdem dnu cez bráničku. Za jedným stolom na záhrade tu sedí veselá partia ľudí.
Ráno cestujem IC vlakom z Bratislavy do Košíc. V miestenkovom kupé si ku mne prisadne mníška saleziánka. Je kamarátska a dáme sa spolu do reči. Vracia sa z duchovných cvičení z talianskej Verony. Už dva roky pracuje na košickom sídlisku Luník IX. Rómske deti sú tam zanedbané a ťažko sa prevychovávajú. Niektoré z nich sa v škole správajú zúrivo a agresívne.
Moje tohtoročné týždňové potulky po Slovensku začnem v Bratislave. Na hlavnej autobusovej stanici stretnem známych z Oravy, prišli tu za kultúrou. Mestskou dopravou cestujem na hrad Devín, prestupujem pod Novým mostom. Začína jemne mrholiť. Je pondelok, galéria a múzeum sú na hrade zatvorené. No výhľad z hora na sútok Dunaja a Moravy stojí naozaj za to. Po Dunaji plávajú lode a v diaľke je možné zazrieť kulisy rakúskeho mesta Hainburg.
Túlať sa krajinou, zmoknúť a nechať si uschnúť šaty na sebe. Piknik pod holým nebom, to je sloboda. Zažiť týždeň v spoločnosti Škóta Chrisa. Zdolávať hory a zároveň sa zdokonaľovať v angličtine a dozvedieť sa veľa zaujímavostí z histórie Škótska. Vypočuť si v origináli báseň To a mouse od básnika Roberta Burnsa. A byť obdarovaný knihou - Výber škótskych básnikov 20. storočia. Pridajte sa k nám na spoločné potulky krajinou na severe Slovenska.
Babia hora je pre mňa magický vrchol Oravských Beskýd. Bol som na nej už v lete, aj v zime. No najradšej robím výstupy na jeseň, keď je vynikajúca viditeľnosť za ustáleného teplého babieho leta. Tento rok sa začal veľmi dobre. Vyšli sme si na ňu aj s kamarátom Rudom už teraz na začiatku júna. A že nás očarila celkom inak, inými farbami a vôňami pozrite sa s nami.
Šťastne som ukončil štvrtý ročník na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Odovzdal som index na študijnom oddelení a hurá na prvý prázdninový výlet do Španej Doliny. Autobus z Bystrice nás tam odviezol kľukatou cestou medzi horami. Špania Dolina práve voňala jarou a potešila naše srdcia.
Rudovi Jurolekovi po jeho piatej básnickej zbierke Život je možný (2007), za ktorú získal v roku 2008 prestížnu cenu Bank Austria Literaris, vyšla na konci roku 2009 ďalšia kniha poézie Smrekový les vo vydavateľstve Modrý Peter. Je rozdelená do dvoch nálad Zosnovanie neba a Byť je ľudské. Juroleková poézia je úprimná a naturálne ladená. Je odrazom jeho prechádzok, západov slnka a tušenia nebeských záhrad. Jeho poézia vzniká v tých najobyčajnejších chvíľach: „Spomenul som si, teraz v zime, o štvrtej ráno, na cinkanie porcelánu a kovových lyžičiek vo vilkách na okraji kúpeľného mesta..."
