Právnik, politológ a aktívny publicista. Zoznam autorových rubrík: Politika, Dejiny, Civilizácia, Kultúra a literatúra, Medzinárodné vzťahy, Osobnosti, Právo, Medzinárodné a európske právo, Súkromné, Nezaradené
(Reprint z Jetotak, 2013) Obdobie socializmu v rokoch 1948-1989 sa v posledných dvoch desaťročiach zvykne opisovať ako anomália, ako niečo, proti čomu boli všetci poctiví Slováci a Česi a komunisti zrejme prišli z inej planéty.
(Reprint z Jetotak, 2010) V západnej Európe, kde v sedemdesiatych rokoch vznikli početné komunity imigrantov z islamských krajín, sme svedkami nárastu protiislamských nálad.
(Reprint- Jetotak, 2011) Časté slovné spojenie – odkaz Novembra- sa už pomaly žiada dať do úvodzoviek.
Súčasné zhoršenie vzťahov s Ruskou federáciou opätovne potvrdilo význam energetickej bezpečnosti pre Európu a tiež pre Slovensko.
(Reprint, Slovo, 2014) Nad argumentmi ľudí odmietajúcich očkovanie možno nezriedka od údivu zdvihnúť obočie.
(Slovo, 2013) Dňa 12. decembra uplynie sedemdesiat rokov od uzatvorenia československo-sovietskej zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci podpísanej v roku 1943.
Jeden z anarchistických vodcov v čase revolúcie a občianskej vojny 1917 – 1921. (Slovo -2013, reprint)
O význame a rozsahu vojenských výdavkov v priereze vekov. Trocha netradičný pohľad v dnešnej dobe s dominantnou pacifistickou paradigmou.
Pôvodne vyšlo v Jetotak v r. 2014 Iný, trocha netradičný pohľad na bitku pri Maratóne. skôr z pohľadu sociálneho a politického.
Pôvodne vyšlo v Slove 15. 11. 2000. Osobné spomienky na študentskú demonštráciu 16.novembra 1989 v Bratislave.
(Publikované pôvodne v Slove v r. 2013) otešil ma článok Antona Julényho publikovaný 26. augusta 2013 v Slove, ktorým reagoval na moje predchádzajúce články o ekonomických mýtoch v slovenskom myslení.
Rozprávanie o histórii Bratislavy má vždy istý romantický nádych. S nostalgiou sa spomína na niekdajšiu Bratislavu, alebo ešte lepšie na starý Prešporok ako polorozprávkové mesto vyznačujúce sa tolerantným spolužitím a zásadne odlišné od dnešného.
Každý má svoju „užšie vlasť"- miesto, kde sa cíti doma, kde vyrástol a ktoré reprezentuje priestor, ktorý jednotlivec dobre pozná a v rámci ktorého sa dennodenne pohybuje. Fenomén „rodného kraja" má v slovenskej literatúre svoje tradičné miesto, hoci väčšinou je spojený s akousi romantickou dedinkou v údolí. No neviem, prečo by to nemalo platiť aj pre mesto a sídliská - sme už predsa dve generácia aj „veľkomestským národom".
Grécka kríza sa nezriedka spája s eurom ako jej hlavnou príčinou. Vysvetlenie to je priamočiare a ľúbivé, no krátke zamyslenie sa nad všetkými okolnosťami a alternatívami spochybní túto tézu.
Dlhy sú dnes v prípade štátov nezriedka posudzované takmer ako svojrázne morálne zlyhania – ako príklad nerozumnej a detinskej politiky, ktorá musí viesť k úpadku a nešťastiu. Pritom to je nadmerne kritické stanovisko a rôzne formy pôžičiek a úverovania majú svoj ekonomický význam.
Viditeľné znaky mierneho hospodárskeho zotavenia vo väčšine západných štátov nám poskytujú príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako by mala vyzerať budúcnosť slovenskej ekonomiky.
Z najnovších zverejnených údajov Eurostatu (z. 19.6.2013) o hrubom domácom produkte na obyvateľa podľa parity kúpnej sily pre rok 2012 vyplýva, že v tomto parametri Slovensko dosiahlo 75 % priemeru EÚ a dostalo sa na úroveň dvoch tzv. starých členských krajín EÚ: Portugalska a Grécka, čo musíme považovať za úspech. (Pravda, tieto krajiny nám svojim úpadkom čiastočne bežali oproti.)
Zámer ministerstva školstva posliniť vyučovanie matematiky a prírodných vied možno len privítať. Sú to totiž predmety, na základe ktorých možno rozvíjať prírodné technické vedy, ktoré sú dôležitým predpokladom pri tvorbe reálneho bohatstva krajiny.
Nasledujúce tvrdenie môže byť pre mnohých prekvapujúce, no zdá sa, že hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 2007-2008 sa - už skončila. To, čomu čelíme dnes, musíme nazvať inak a výstižnejšie.
Recenzované dielo: Peter Juza (ed.): „Vlastenec a Európan Vladimír Clementis", Bratislava: ASA, 2012 V septembri 2012 sa v Bratislave na pôda ASA konala konferencia o Vladimírovi Clementisovi. Jej výsledkom bol vyše stostranový zborník. Prispievateľmi do neho boli poprední slovenskí historici, novinári a politológovia (Elena Londáková, Jozef Špaček, Peter Kopecký, Martin Krno, Jozef Lysý, František Škvrnda, Michal Štefanský a Ľuboš Jurík). Na konci zborníka boli uverejnené aj niektoré samostatné spomienky na osobnosť V.Clementisa.
