Právnik, politológ a aktívny publicista. Zoznam autorových rubrík: Politika, Dejiny, Civilizácia, Kultúra a literatúra, Medzinárodné vzťahy, Osobnosti, Právo, Medzinárodné a európske právo, Súkromné, Nezaradené
V minulom blogu („O prognózach svetového vývoja") som napriek prevládajúcemu presvedčeniu tvrdil, že s Európu to nemusí vyzerať až tak čierne, ako sa všeobecne hovorí. V dnešnom blogu sa k tejto otázke vrátime, a budeme sa venovať výzvam, ktorým musí Európa čeliť a ktoré musí zvládnuť, aby zostala sama sebou.
Len málo vecí je zradných ako pokusy predpovedať budúcí vývoj. Politické a ekonomické usporiadanie je kategória veľmi dynamická a podlieha mnohým vplyvom.
Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914, v zásade determinovala celé dvadsiate storočie: Prvýkrát od barbarských čias bola do poľa vyhnaná väčšina mužskej populácie, vojna prestala byť záležitosťou profesionálov, bombardovanie a blokáda priniesli jej hrôzy z bojiska aj do hlbokého zázemia, zničila niekoľko stáročia existujúcich impérií, predznamenala neskorší rozpad koloniálnej sústavy, dala zrod radikálnym totalitným ideológiám a v zásade plynulo pokračovala sériou konfliktov, ktoré vyvrcholili novou svetovou vojnou.
Podľa často používaného klišé hlavná príčina súčasných problémov so spoločnou menou euro korení v tom, že eurozóna zahrnula do seba krajiny s rozdielnymi sociálno-ekonomickými charakteristikami a preto nemôže fungovať. Údajne nemôže byť jedna mena pre chudobné a bohaté krajiny súčasne.
V reakcii na súčasnú ekonomickú stagnáciu európskych krajín a dlhovú krízu niektorých z nich sa logicky ozýva volanie po úsporách a šetrení. Pre mnohých sa slovo „šetriť“ – zámerne v úvodzovkách – stalo akousi posvätnou mantrou a šetreniu dokonca prikladajú akúsi vyššiu morálnu hodnotu.
Ukazuje sa, že pokus vyriešiť tzv. dlhovú krízu v Európskej únii prostredníctvom šetrenia bol úspešný len čiastočne. Je to aj logické. Ekonomické uvažovanie na makroekonomickej úrovni nie je totožné s uvažovaním napr. v rámci rodinného rozpočtu, v ktorom možno šetriť na spotrebe, lebo príjmy prichádzajú „zvonka“ (plat, zisky z podnikania) a sú obyčajne konštantné a nezávislé na výdavkoch. Možno tak vytvárať rezervu, ktorá sa dá odložiť, investovať, alebo využiť na splatenie dlhov.
Normal 0 21 Blog je vlastne mojím príspevkom z jednej konferencie. Pokúšam sa v ňom načrtnúť ucelenú teóriu technologického rozvoja. Technologický rozvoj nemá podľa mňa kontinuálny charakter, ale technologické inovácie sa so zvýšenou frekvenciou vyskytujú v istých ohraničených obdobiach - technologických revolúciách. Každá takáto revolúcia stimuluje ekonomický rozvoj, avšak keď sa pozitívne efekty z každej technologickej revolúcie vyčerpajú, ekonomická vlna skončí v kríze a stagnácii. Súčasná kríza je práve dôsledkom skončenia poslednej - informačno-komunikačnej technologickej revolúcie a môže byť prekonaná len naštartovaním novej (postinformačnej) technologickej revolúcie. Vedúcimi sektormi tejto novej revolúcie môžu byť nanotechnológie, biotechnológie, alternatívne pohonné systémy, biomedicínske odvetvia a pod.
Na proteste Gorila v Banskej Bystrici v stredu 8.februára boli konečne predstavené požiadavky demonštrantov, ktoré majú dlhodobejší dosah. Požadovali zavedenie väčšinového volebného systému, posilnenie inštitútov priamej demokracie (napr. referendum), zrušenie trestnoprávnej imunity poslancom a dôsledné vyšetrenie podozrení vyplývajúcich zo spisu Gorila. Predovšetkým prvé dva by znamenali zmenu podoby slovenského politického života.
Súčasné „antigorilie“ protesty sú jednoznačne dôsledkom dlhodobej frustrácie občanov zo súčasného stavu našej spoločnosti, politiky a právneho systému, ktorá len čakala na správny podnet, aby sa prevalila do podoby verejných protestov a rôznych agresívnych prejavov.
V januári 2011 som v čísle 3/2011 časopisu Týždeň (st.64) uverejnil článok pod názvom „Revolúcia frustrovaných“. V podstate som v ňom predvídal súčasné protesty spojené s kauzou Gorila. Vrátene približného sociálneho zloženia účastníkov, mieru ich frustrácie a agresivity a dokonca aj istej bezvýchodiskovosti tohto hnutia.
Odpoveď na často kladenú otázku, prečo sa zaoberať dejinami je jednoduchá: Dejiny študujeme preto, aby sme podstatným spôsobom rozširovali svoje osobné skúsenosti o tom, ako funguje ľudská spoločnosť a ako je možné riešiť rôzne situácie v politike, správe, verejnom živote a napokon i vo vlastnom živote.
Gróf Richard Nikolaus von Coudenhove-Kalergi (1894-1972) vo svojej knihe Pan-európa vydanej v roku – ak ma pamäť neklame - 1923 použil známy príklad z antických dejín, aby varoval európske štáty pred tým, čo ich postihne, keď sa nedokážu zjednotiť a integrovať.
Na moje dva blogy o Karle Tucker a Olge Hepnarovej moje kamarátky zareagovali asi v tom duchu, že píšem blogy len o patologických úchylných vrahyniach a mal by som preto konečne napísať blog aj o nejakej slušnej žene.
Keď som v minulom blogu spred dvoch dní o českej masovej vrahyni Olge Hepnarovej spomenul Karlu Fayeu Tuckerovú, nebolo to náhodou. V oboch prípadoch možno nájsť isté spoločné znaky v osobnostnom vývoji páchateliek a s oboma prípadmi som sa v mysli už dlhšie zaoberal.
Anders Behring Breivik patrí dnes azda medzi najnenávidenejších ľudí na planéte. A zaslúžene… Jeho čin však pripomína dnes do veľkej miery zabudnutý skutok jednej jeho českej predchodkyne, ktorá tiež svoje konanie zdôvodňova
Súčasnú vlnu revolúcií v arabskom svete musíme považovať len za začiatok dlhšieho obdobia násilia a nepokojov. Prirovnanie k roku 1989 v strednej Európe pokrivkáva. Vhodnejšie je prirovnať ju k obdobiu rokov 1848-1970 v západnej Európe - teda dobe revolúcií a konfrontácií na pozadí prechodu od tradičnej, hierarchickej, autoritárskej a v podstate agrárnej spoločnosti k spoločnosti modernej, liberálnej a demokratickej.
Mark Bauerlein: Najhlúpejšia generácia (Ako digitálna éra ohlupuje mladých Američanov a ohrozuje našu budúcnosť) Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010
James Fulcher: Kapitalizmus Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010 (recenzia) Útla asi stostranová knižočka Jamesa Fulchera je stručným opisom fungovania kapitalistickej trhovej ekonomiky. Neponúka žiadne prevratné náhľady a ani zdrvujúcu kritiku. Pôsobí skôr ako skriptá alebo značne rozšírené heslo zo slovníka.
David Schweickart: Po kapitalizme (Ekonomická demokracia) Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010 (recenzia)
Recenzia knihy Michala Alberta „Naša nádej (Život bez kapitalizmu)“ Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009, Bratislava, 224 strán
