Števo Šanta
Chvála hnevu
Ležal som na starom pružinovom gauči, z magnetofónovej kazety sa ozývalo cvrlikanie cikád, či nejakej inej ezoterickej hávede a prefarbená pani vo vyťahaných teplákoch nado mnou držala ruky a vravela, už asi desiatykrát, toto: „Nikdy sa nevyliečite, kým všetkým neodpustíte!"S empatiou dominy, rada využívala každú príležitosť, aby ma pokárala, či len tak ponížila. Zvykla o mne predo mnou vravieť v tretej osobe (on si myslí, že...), ťahavým, sarkastickým tónom a keby som bol uletený na tú stranu aj by som si to celé užil a oddal sa rozkošnícky tej submisívnej role, ibaže som sa nevedel uvoľniť, pretože sa mi točil celý svet a mal som strach. Čakala ma operácia hlavy.