Marek Strapko
Politika Deň, kedy sa Slováci prebudili...
Diskusia o politickej situácii dokáže neraz zdvihnúť adrenalín. Preto sú chvíle, kedy sa človek usmieva a teší vzácnymi. Dnešné povolebné ráno k nim jednoznačne patrí.
Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené
Diskusia o politickej situácii dokáže neraz zdvihnúť adrenalín. Preto sú chvíle, kedy sa človek usmieva a teší vzácnymi. Dnešné povolebné ráno k nim jednoznačne patrí.
Inými slovami sa ani nedá pomenovať rošáda, ktorú na stabilnej slovenskej politickej scéne spustil kapitán Danko. A ešte to s maskou šľachetnosti skrýva za snahu o zvýšenie prosperity pre občanov...
Sme krajinou zázrakov. Krásna príroda, vzácny športovec, ktorý včera zdolal svet a hneď deň na to polícia, tak často obviňovaná z nečinnosti, sa zrazu po štyroch rokoch prebudí k činnosti a aktívne zašliapne...
Spomenul som si na Harabinove kríkanie v jednej z tajných nahrávok, dosvedčujúcej údajné diktátorské maniére bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Hubu si veru voči nemu otvorí málokto z povolaných. Lampa to spravila bez hanby.
A nielen kvôli faktu, že do parlamentu vstupuje strana, sympatizujúca s fašistickými myšlienkami. Po vláde jednej strany si zvolili opačný extrém, navyše so subjektmi bez jasne profilovaných programov a orientácie...
Súčasný premiér a šéf najsilnejšej vládnej strany sa obáva o svoje percentá. Výsledkom je šírenie bludov, ktoré súdnemu človeku tlačia slzy do očí. Mnohí sklamaní voliči rozmýšľajú nad voľbou...opozícia však mlčí!
Nič nie je smiešne a sčasti aj na zaplakanie, ak sa budúci víťaz parlamentných volieb bráni prijať opatrenia s úmyslom nezaväzovať budúcu vládu. Nebolo by čestné konečne priznať farbu, pán minister školstva?
Pozvať si do štúdia človeka, ktorý má prezentovať názorovú objektívnosť, avšak je až po uši zapletený do konšpirácií? Moderátor relácie nedokázal ukočírovať jeho fantáziu. Mohli sme si vypočuť skutočne odborné pohľady...
Už sme sii akosi zvykli, že hoci sa predseda najsilnejšieho politického subjektu na Slovensku pýši, čo všetko vykonal pre dobro občanov Slovenskej republiky, jeho reči sú len prázdnym chvastaním. Schválenie nejakého z pozitívnych zákonov, len aby sa niečo schvaľovalo, je synonymom jeho politiky - populistickej politiky. Zrušenie poplatkov za prednostné ošetrenie je toho jasným dôkazom.
A že majú spoločné títo traja mušketieri? Asi toľko, ako väčšina politikov. V ich prípade však jasne vidieť, ako chutí moc - ako moc zatemňuje mozog.
Dnes som pri prezeraní kompletných výsledkov komunálnych volieb v našom meste narazil na zaujímavý fakt. Rozdiel hlasov v jednom z okrskov bol len jeden hlas. Mohli sa niekde pri sčítavaní pomýliť? Paličková metóda je poriadna primitívnosť. Zďaleka však nie je jedinou závadou...
Mnohé volebné výsledky prekvapili a niektoré aj silne sklamali. Toto sklamanie však nevýslovne nahradila informácia o odchode Pašku z postu predsedu Národnej rady.
Otrasenie z prezidentských volieb sa pomaličky pominulo. Preferencie nebezpečne klesajú a postupne sa zvolebieva. Treba konať a opäť oprášiť starý dobrý populizmus. Tentokrát však nevídaných rozmerov, ktoré hraničia s diskrimináciou...
Už keď sa raz zdalo, že sa konečne zbavíme prezidentského perlenia, pán odchádzajúci prezident necháva o sebe počuť čoraz viac. Najprv odmietne prijať nového prezidenta, aby ho následne prijal a hneď na druhý deň ho očierňoval cez médiá. Charakter sa jednoducho nezaprie...
A čo kontrastnejšie to ráno vyznieva v porovnaní s tým včerajším. Bolo ešte len osem hodín ráno a do našej volebnej miestnosti sa rútil jeden človek za druhým. Starých ľudí mám veľmi v úcte, ale miestami to fakt vyzeralo, že Fico zmobilizoval aj záhrobie. Teda aspoň osobne som mal také zlé predtuchy. Optimizmus ma vša pochytil vo večerných hodinách, kedy k urnám začali prichádzať húfy mladých, mnohí z nich volili poprvýkrát. A keď sme zrátali hlasy v našom okrsku a Kiska v ňom o niečo vyhral, zavialo má nádejou. Tá sa premenila na veľké víťazstvo!
Myslím, že nie som jediný, pre ktorého tieto voľby nie sú len o tom, aby jedna strana nemala všetku moc. Ja ich beriem aj ako súboj čestnosti a pokory so slepu túžbou po moci a aroganciou. "Srdce, rozum charakter", niekto by mohol namietať, že všetko sú to iba čisté frázy. Včerajšia posledná predvolebná debata však dokázala, že tieto heslá sú skutočne autentické. Veď uznať kvality svojho protivníka, ktorý vás navyše osočuje z každej strany... to je znakom skutočnej čnosti!
Je zaujímavé sledovať do akej úbohosti sa dokáže potopiť človek, ktorému skutočne prihára polievka. Všetci si istotne dobre pamätajú na Mečiarove vyspevovanie v diskusnej relácii, kedy mával a so slzami v očiach spieval pieseň na rozlúčku. A každý is isto pamätá, ako dlho to ľúčenie trvalo - prakticky až kým jeho hnutie prirodzene nezaniklo. K podobnému znižovaniu a strašeniu "prehodnocovaním" svojej ďalšej politickej kariéry v prípade neíuspechu v prezidentských voľbách sa znížil aj súčasný premiér, predseda najsilnejšej politickej strany...znížil sa k vydieraniu vlastných voličov!
Tvári sa ako ľavicový politik s extrémnym sociálnym cítením. Tvári sa ako obhajca chudobnejších a stredných vrstiev, ako človek, ktorý spája a prináša morálne hodnoty. Tvári sa ako skúsený a schopný politik, ktorý dokáže majstrovať vlastnou hlavou. Predstŕča sa ako jediná záruka pokoja a stability. Hrá sa na otca národa, ktorým chcel byť už Mečiar. Čo však vskutku pre neho znamenájú obyvateľia tejto krajiny? Aký je jeho vzťah k občanom, dokonca aj k vlastným voličom? Človek sa prezrádza rečou, postojmi a hlavne činmi, pán premiér! Z tých vašich cítim obrovskú neúctu a nelásku...
Veľká časť Slovákov sa aj dvadsdaťpäť rokov po revolúcii ostáva v nostalgii. Táto tyrania spomienok, samozrejme už len na to dobré, čo ich v tých časoch postihlo, gniavi ich myseľ. Je to podobné, ako za sebou ťahať väzenskú guľu, a to guľu poriadne ťažkú. Už o desať dní tu nastane skvelá príležitosť aspoň čiastočne túto ťatchu odstrániť a pozrieť sa smerom vpred. Je tu šanca mať prezidenta -nekomunistu!
Písala sa volebná noc a pán premiér pred kamerami "exceloval". Povedal toho takmer nič. Bol očividne otrasený, výsledok bol skutočne mizivý. Hneď ráno však už zronená duša pookriala, povolebný šok sa pominul a pán premiér začal opäť hrať svoju obľúbenú arogantnú hru. A ako to už pred voľbami býva, rád stavia strašiakov a zastrašuje celé Slovensko... Tentokrát má byť dôvodom na obavy neskúsenosť jeho protikandidáta...Gašparovičove prešľapy boli zrejme vždy v pohodke...