Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené
Prípravy na Vianoce prebiehajú v plnom prúde. Dnes začína na adventnom vienci žiariť už aj druhá sviečka. Čas sa kráti. Preplnené parkoviská obchodných centier a supermarketov a ešte preplnenejšie samotné interiéry obchodov. Niekedy aj choas, nervozita, podráždenosť a zmiešané pocity. Aj o tom je často adventný čas... Škoda!
Minule som počul rozhovor dvoch starších panien. Rozprávali sa o mládeži a prehodnocovali aktuálne problémy. Sťažovali sa, že mladí vôbec nemajú v úcte starších. Potom poukázali napríklad na to, že vôbec ich nepozdravia. Včera som kráčal ulicou a vedľa plota stál starší pán - necelý sedemdesiatnik. Pozdravil som nahlas, počul by to aj nahluchlý. On však iba nemo stál a pozeral ako puk. Zvláštne a nestalo sa mi to poprvýkrát. Strašní sú tí starí, neodzdravia...
Na hlavnej stránke "smečka" dnes svieti púatyvý článok - rozhovor so znásilnenou ženou. Je to odvážny rozhovor, klobúk dole. Je to taktiež príbeh smutný, pretože nech sú okolnosti akékoľvek, takýto skutok je vždy hnusným činom, ktorý treba odsúdiť. Tento článok teda mohol byť veľmi prospešným, naučil by jednak ženy byť opatrnejšími, ale aj ostatných by priviedol k skutočne hlbokému zamysleniu... Tento článok mohol byť hodnotným - úplne pre každého človeka, nebyť toho, že sa na konci prepol na úplne inú úroveň. Jeho pôvodný odkaz zaniká a v popredí už ostáva iba kritika prolajfistov - vytrhnutá z kontextu. Aj tákúto skrytú podobu má lacná manipulácia...
Poznáte to, keď k vám niekto príde a poteší vás povzbudivým slovom? Človek má vtedy pocit, že skutočne na ceste životom stretá anjela. Povzbudiť niekoho, a to nie len v ťažkej situácii, je darom, ktorým dokážete obdarovať iných a možno im aj často veľmi pomôcť.
Ako tak niekedy človek počúva reptavé slová nespokojnosti, zamyslí sa, odkiaľ to všetko pochádza. Prečo existujú ľudia, ktorí sú stále nespokojní a rozrušení? Na druhej strane existujú mnohí, ktorým aj napriek nešťastiu, chorobe alebo zúfalým životným osudom vytryskuje radosť z tváre. Je to zázrak? Alebo sa jedná iba o čistú hru zdravého rozumu?
Drahé ako drahé. Myslené je skôr mobily moderné - plmé najrôznejších užitočných funkcií, ktoré sa však v rukách detí stávajú "zbraňou". Aby bolo jasné; proti mobilom a technike ako takej nemám absolútne nič. Načo je však 10-ročnému dieťaťu telefón s internetom, GPS-kom a podobnými prvkami? Nedokážem pochopiť...
Množstvo ľudí sedí každý týždeň pred obrazovkami televízorov, sledujúc dojímavé príbehy cudzích ľudí. Často pri tom aj vyronia slzu, rozcítia svoje vnútro na maximum. Niet sa čo čudovať; niektoré z príbehov sú skutočne silné. Čo však ďalej? Rozcítenie sa pominie, s ním odíde aj súcit a ľútosť... život ide ďalej. Načo potom všetko to ľútostivé divadlo?
Minule som stretol jedného človeka. Vravel mi o jednej rodine, ktorej sa snaží zohnať pomoc. Veľmi ma to prekvapilo, pretože ho poznám ako dosť výrazného egoistu. Na druhej strane som bol potešený. Človek niekedy koná inak, ako by sa očakávalo. Nie vždy však v pozitívnom svetle. Aj dobrí ľudia dokážu vykonať niečo veľmi zlé, prikladné a zvláštne. Podobne je to aj s vlakom pre veriacich na stretnutie, podporujúce ochranu života. Požiadavka na vlak bola zamietnutá. Zamietla ju spoločnosť, ktorá popri inom organizuje pútnické zájazdy. Žeby hodnotová schizofrénia?
Už zajtra oslavujeme jubilejné výročie príchodu solúnskych bratov - vierozvestcov, nositeľov písma, vzdelania... Prišli k nám v ťažkej dobe. O význame ich prínosu by správny patriot a rozumne zmýšľajúci človek nemal vôbec pochybovať, bez ohľadu na vierovyznanie. Aj napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí pochybujú, ba až zatracujú. A nájdeme ich aj v radoch politikov. Niet sa čo čudovať, veď ich odkaz na Slovensku pomaličky, ale isto vymiera. Stav našej spoločnosti je toho jasným dôkazom...
Bitky na štadiónoch, demolovanie sedačiek, hluk v uliciach, nadávky, rasistické výkriky, hajlovanie,rozbíjanie sklenných tabúľ výkladov a podchodov. Špeciálne vlaky, ozbrojenci so štítmi, nahnevané policajné psy. Do toho ešte napádanie nevinných ľudí na ulici... Toho všetkému sme často svedkami v našich mestách. Človeku je z toho minimálne smutno. Ak sa však terčom ich stupidity stane dieťa...!!!
Keď som sa pred dlhším časom rozprával s jednou známou na tému "Modrého z neba", pustili sme sa do dlhého argumentovania. Naliehal som na ňu, aby menej prežívala tento "na city a emócie" hecovaný program. Nedala si povedať, nechcela priznať, že by tento program mohol byť len jedným z mnohých, podobne chudobných na duchu. Posledná časť je toho jasným dôkazom...
Po sýtom posilnení "chmeľovou polievkou" stojím pri barovom pulte. V ruke držím účet za pivko, ktoré samo o sebe nebolo lacné. Jednoducho mám rád robré pivo, keď už tak, a nie len kaďejaké "patoky". Chystám si peniaze, platím... Vtom zaznie hlas môjho známeho. Vyčíta mi, že som nenechal tringelt. Otáčam sa k nemu, následne smerom k čašníčke...nasadzujem si čiapku a vravím "Príjemný večer prajem". Darujem úsmev - to bol môj tringelt...
Ak v dnešenej dobe nevieš, kto to je Oskar Dobrovodský, považuje sa to za dosť zvláštne. Ani ja som ešte prednedávnom netušil, o koho sa jedná. Preto som so zvedavosťou sadol za internet a našiel si jeho webovú stránku. A to, čo som tam videl, bolo naozaj strašné...
Pred pár dňami som pútavo sledoval "Obchod na korze". Geniálny to film, koniec koncov, ako jediný náš ocenený Oscarom. Človek krúti hlavou nad zverstvami vojny, nenávisťou, ktorá sa ako víchor prehnala prostým slovenským ľudom...
Olympijské hry v Londýne sú za nami. Prebiehali celkom pokojne a pohodlne, čo určite väčšinu ľudí veľmi teší. Ťažké je predstaviť si zmýšľanie človeka, ktorý je z ich pokojného priebehu celkom sklamaný. Bohužiaľ, ľudí zdecimovaných z "neúčasti" nejakej katastrofy na tohtoročnej olympiáde je po celom svete pomerne dosť...Čo je to za ľudí?!?
O Slovákoch sa vo všeobecnosti tvrdí, a priznávajú to aj naše politické špičky, že nám chýba národné povedomie. Preto sa mnohí z politikov dnešnej doby snažia prebudiť ho stavaním krížov, vytváraním mýtov, odhalovaním sôch našich "kráľov"... Na druhej strane tí istí politici plánujú vymazať sviatok nášho patróna z kalendára štátnych sviatkov. Čo tým chcú vlastne dosiahnuť?
Čoraz viac ľudí sa stavia za slobodné spolužitie dvoch partnerov, bez uzavretia manželského zväzku. Pokles počtu sobášov je toho jasným dôkazom. Pre mnohých je uzavretie manželstva niečím zbytočným a staromódnym. O čo kontrastnejšie teda v tomto kontexte znejú hlasy presadzujúce možnosť sobášov pre osoby rovnakého pohlavia...
Jedna z hlavných postáv veľkonočných udalostí Nového písma. Dodnes sa o jeho počíňaní vedú dišputy medzi teológmi, diskutuje sa o jeho zodpovednosti, skutočnej vine a konečnom osude. Nech už je pravda akákoľvek, skutočnú pozná iba Najvyšší, Judáš svojho Majstra zradil. To je fakt. Zapredal sa podobne, ako to často robíme aj my...
Ak si otvoríme stránku ministerstva vnútra dočítame sa, čo všetko pre nás robí polícia. Z množstva bodov je pre tento článok dôležitým hlavne ten, v ktorom sa zaväzuje dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, odhaľovať a trestať páchateľov dopravných priestupkov. Z uvedeného vyplýva, že ak pri cestovaní uvidím policajné auto alebo policajta, mal by som sa cítiť bezpečnejšie. Je to však naozaj tak??
Smernica Európskej únie sa podľa všetkého a všetkých dotkla aj cien vajec. Velkí mágovia z Bruselu nám zase raz diktujú, čo a ako robiť. Zdierajú nás obyčajných ľudí. Ceny vajec idú hore a pred prichádzajúcou Veľkou nocou ešta asi aj porastú. Taký je fakt...
