Človek, ktorý sa snaží hľadať rovnováhu a mať oči otvorené... Zoznam autorových rubrík: Hudba, Fotky, Knihy, Koníčky, Politika, Od spriaznených duší, Pudlíkoviny, Postrehy, Slotensko, Súkromné, Nezaradené
Neinformovanosť. Povrchnosť. Plytkosť. Nedostatok času. Nedostatok záujmu. Neschopnosť rozlíšiť fakty a mýty. Pravdu a lži. A “X” ďalších vecí, ktoré vplývajú na ľudí, voličov, a umožňujú “tým hore” oblbovať, odrbávať, manipulovať, sľubovať, a v konečnom dôsledku vyhrávať voľby. Na Slovensku je to tak. Od pádu komunizmu vždy.
No ako? Všetko v pohode? Paríš sa? Škvaríš sa vo vlastnej šťave? Neveriacky čumíš na teplomer, a jediné, po čom túžiš, je vychladené pivo nie zo siedmeho, ani šiesteho, ale prvého schodíka? Nevieš, či skôr strčiť hlavu do chladničky, alebo celé telo pod studenú sprchu? Prezliekaš sa tri krát denne, lebo vždy, keď vystrčíš päty z klimatizovanej miestnosti von, na nemilosrdné slnko, vrátiš sa mokrý jak myš? Tak potom je tento článok určený presne pre Teba! Poď sa schladiť! ;-)
Spomienkový optimizmus. Srandovná to vec. Srandovná, pokiaľ to ľudia nemyslia až príliš vážne :-)
Počúvam to občas sprava, občas zľava, zvrchu, a niekedy aj zospodu. Počúvam, že musím teda toho Fica poriadne nenávidieť, keď o ňom tak nepekne píšem. A že každá nenávisť sa človeku vráti. Hm, nenávisť k nejakému súčasnému slovenskému politikovi? Ále prosím vás!!
Občas dostávajú veci tragikomický ráz. Našim trom najvyšším predstaviteľom sa nepáči, akým spôsobom médiá pristúpili k informovaniu o oslavách štátneho sviatku Sv. Cyrila a Metoda vo štvrtok 05/07/2007 na hrade Devín. Ono – plytkosť spravodajských relácií našich niektorých našich televízii určite irituje kopec ľudí.
Je to rok, presne rok, čo prebrala naša proľudová, prosociálna, po blahu a sociálnej spravodlivosti túžiaca vláda národno-socialistickej jednoty opraty vo vláde tejto zúboženej krajiny. Úspechy nenechali na seba dlho čakať!
Milé deti, porozprávam vám rozprávočku. Bude o jednej dobrej, ľudovej, sociálnej, ba priam demokratickej strana, ktorá sa kedysi vydala smerom k tretej ceste, s holými zadkami šla do EÚ, a s Mečiarom nechcela spolupracovať ani náhodou. Veď predsa za neho sa kradlo rovnako, ako neskôr za Dzurindu.
Som rád, že máme na Slovensku politikov, ktorí majú vo veciach jasno, a čo povedia, to aj splnia. Napríklad v oblasti odchodu z aktívnej politiky. Väčšina v tom totižto jasno nemá, a aj po prehratých voľbách tvrdošijne zotrvávajú na svojich miestach, prípadne sa už aj v minulosti rozlúčili, ale ako sa hovorí, sú splachovací, a vracajú sa nám ako bumerang.
Zaujala ma dnes informácia v novinách, že jednou z možností pre školopovinné decká, ako stráviť leto, je aj možnosť zapojiť sa do tzv. Detskej univerzity, ktorej už 5. ročník organizuje Univerzita Komenského. Chvályhodné. Otvárať ju má sám pán premiér Fico, a tu si dovolím oponovať diskutujúcim, ktorí si hneď z nášho vražedným tempom pracujúceho premiéra, ktorý za 100 dní spraví viac, ako iní za 8 rokov, začali robiť srandu, že to bude akože pre tie deti za trest a podobne.
Súčasné Slovensko sa môže hrdiť rôznymi prívlastkami, ale za vzor príkladných medziľudských vzťahov, slušnosti, alebo morálky a etiky ho ako celok môže pokladať len naozajstná naivka, alebo nezorientovaný návštevník, ohúrený srdečnosťou svojich hostiteľov (nemyslím teraz hotely, božechráň!), alebo svojej znovuobjavenej rodiny.
Vždy a znova ma privádzajú isté veci do úžasu. Napríklad s akou samozrejmosťou dokážeme pokladať isté veci za bežné, normálne, s presvedčením, že takto, a nijak inak to má byť.
...a tí, ktorí po minuloročných voľbách kričali, že dávajú boľševikovi rok, k nemu môžu pridať minimálne ešte jeden.
Ja vám neviem. Nemáte niekedy pocit, že čím viac sa pohybujete medzi ľuďmi, tým viac ich máte plné zuby? Napríklad tento víkend – človek si vyjde k vode, s malým dubákom, sadne si do priľahlej reštaurácie nevalnej kvality (iná tam žiaľ nie je), a od vedľajšieho stola plného pripitých hovád sa ozýva verbálna stoka. Keďže hovädá nevyzerajú, žeby im prítomnosť malých detí vadila, meníme miesto a sadáme si vedľa odpadkov (radšej normálne odpadky, ako tie ľudské...).
V politike, a najmä v medzinárodnej politike, nejde o žiadne hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc, vyhlásil premiér Fico na tlačovej besede po rokovaní so slovinským premiérom Janezom Janšom. Bóóže, konečne niečo, v čom sa dá s našim premiérom súhlasiť!!
Z času na čas mi niekto v diskusiách na politicky orientované čánky vytkne, že to nie politici sú zlí, to ich voliči, to oni, zvolili si do čela hovädá, tak čo sa čudujeme. To je, samozrejme, z veľkej časti pravda. Ale čo zmôže človek stádovitý, ako ovečka bľačiaci, v súčasnej dobe informačného pretlaku a mediálnych manipulácií? Častokrát sa nechajú zblbnúť intelektuálne elity, nieto ešte „priemerní“ voliči, ktorí zvolia oblbovačov, ktorí tým pádom získajú prostriedky a páky na to, aby mohli oblbovať.
Opakuje sa to zas a znova. Po každej jednej výmene vlády / moci, sa u nás vystrieda kompletné vedenie štátu. Presne tak, ako sa to má robiť v demokraciách karpatského typu. Od základu, od prvej upratovačky, až po posledného riaditelíka nejakej zabudnutej ustanovizne, ktorú spravuje štát. Bratanci, tety, frajerky synáčikov vládnych úradníkov, poprípade poradovia spoza hraníc, ktorých v ich domovine nemôžu ani cítiť. Všetkých treba nejak uspokojiť, veľa ľuďom sa treba odvďačiť.
Čo má spoločné Hedviga Malinová, iredentisti a diabetici? Napohľad nič, v skutočnosti veľmi veľa.
Nie je to tak dávno, čo som sa v jednom článku o slovenskej politike pozastavoval nad istými javmi. Dnes je to tu žiaľ zas, a pri tejto konštelácii hviezd a vládnej koalícii (ale aj opozícii!) bude materiálu vždy dostatok.
