O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Lietajme spolu.., Dýchaj, usmej sa a ži, A kde máš srdce Kika?, Osobné neosobné
Niekedy premýšľam, či náš svet nemá ešte väčšiu krízu, než je tá ekonomická. Prázdno v peňaženkách a na účtoch, nechuť k práci a žiadne sny, to majú Slováci naordinované v životoch už dávno. No, k tomu všetkému prežívame väčšiu krízu a to krízu hladných duší.
Niekedy sa sama seba pýtam, či to vieme. Byť v harmónií s našou dušou v našom tele. Byť jednoducho sami, bez toho aby sme potrebovali byť v dave.
Bregenz. Hodinky ukazujú 06:00 ráno. Vítame na autobusovej stanici nový deň a čakáme spolu s pár Rakúšanmi červený autobus. S kamarátkou Barborkou premýšľame ako dlho bude trvať cesta. Tipujeme to na 6 hodín. Po príchode autobusu nás šofer - sprievodca vyvádza z omylu a oznamuje nám, že cesta bude trvať okolo 12 hodín.
Príjímame pozdravy vo forme smsiek alebo pohľadníc. Prijímame úsmevy, objatia. Príjimame darčeky. Zvláštne je, že veľká väčšina nedokáže prijať seba.
- Celý deň som na teba myslel, - napíše Vám niekto celkom konkrétny na facebooku alebo vám to nenapíše, ale má Vás v hlave. A vy si v tej istej chvíli ako Vám to napíše alebo nenapíše, riešite svoj život, vzťahy, prácu, spory a radosti, zvažujete či máte ten riad umyť alebo to necháte na iných členov rodiny. Vy si žijete svoje, nič netušíte, neriešite, či ste pre niekoho vzorom, inšpiráciou, či Váš život niekto tajne pozoruje lebo naozaj jediné čo máte momentálne v hlave je, čo máte teda urobiť s tým riadom..
Čoskoro začína nový mesiac. Bláznov a šialencov, mesiac spontánnych ľudí. A nový mesiac znamená aj nové výzvy, nové začiatky a nové rozhodnutia. Tak čo? Robíte čo skutočne chcete?
Neverila som v Boha.Dlho. Predlho.Teda, aby som to dala na pravú mieru. Neverila som v tú predstavu o ňom, ktorú propaguje cirkev. Takže som teda bola neveriacoverníčka
Možno ste v takom zvláštnom životnom období. Chceli by ste toho veľa zmeniť, ale máte pocit, že neviete ako. Alebo aj viete, ale nemáte odvahu. A tak každý deň vediete súboj sám so sebou. Vec sa má tak, že každý deň môžeme niečo zmeniť. Na sebe, na svojom živote, na medziľudských vzťahoch, na svojich snoch, ktoré môžeme preniesť do reality. Škoda, že len málo z nás si to uvedomuje.
Pred pár dňami som čítala Osha a jeho pohľad na lásku. Ten bradatý, múdry muž, úplne vážne povedal : -- Ľudia zahubili lásku pred strachom z nej. Lebo ak milujeme sme posadnutí.. Lebo ak milujeme nemáme kontrolu nad tým, čo robíme..A kto v dnešnej dobe nechce mať kontrolu nad sebou samým??, C
V poslednej dobe sa stretávam s tým, že mi ľudia hovoria, čo by mali urobiť, ale z nejakých pragmatických dôvodov to nerobia. Pretože bojujú s okolím, so svojim srdcom, rozumom, teóriami, ktoré im niekto vytvoril alebo , ktoré si vytvorili oni sami. Ako teda vedieť čo by sme mali??
Tak čo človek? Mám takú predstavu, čo asi robíš Sedíš za počítačom, v kaviarni, v bare, v kostole, pri nedeľnom obede alebo kdekoľvek a vedieš nekonečnú diskusiu o tom ako dopadli voľby. Dám Ti otázku. A ty si naozaj myslíš, že ak by tam bol niekto iný, spasí Slovensko a my sa budeme mať ako v raji?
Pravda je taká, že sa niekedy sama sebe pýtam či sa vieme oceniť. My ženy. Racionálne, pragmaticky, bez prikrášľení. A tak mi to vychádza, že ani nie. Preto tento článok venujem k zajtrajšiem MDŽ všetkým ženám a ešte mužom, ktorí Vás majú po boku :)
No a teraz Vám napíšem pár právd o vzťahoch , o ktorých všetci vieme a i napriek tomu si pred nimi zatvárame oči.Pár právd, ktoré nám sídlia v životoch a proti ktorým bojujeme. Ste pripravení? Tak poďme na to.
Hlava. Zásobník našich myšlienok, úvah, nálad, impulzov, túžob a nápadov. A tak ako je naša hlava centrom našho jestvovania, tak má veľký vplyv na naše myslenie. To, že vidíte všetko naivne ružové, čierne alebo racionálne, majú na svedomí vaše myšlienky. Ako však zmeniť myslenie aby sa nám žilo dobre?!
Tak ako sa máte? Nestíhate?? Verte mi, nie ste sami. Každý druhý človek na tejto planéte nestíha : pracovať, organizovať, upratovať, vybavovať, milovať, túžiť, snívať a byť s ľuďmi na ktorých nám záleží. No a tí ostatní, sú buď dobrí kamaráti s časom alebo sa nudia. Ako však žiť tak aby človek stíhal a mal pocit, že nelenil?!
Na malom ostrove Murano, v minulosti , ženy rybárov maľovali svoje domy rôznymi farbami, aby vyčerpaní rybári našli skôr svoje príbytky. Vo Venezii sa gondoly natierali čiernou farbou, aby splývali s hladinou vody a tak bohaté paničky unikli zvedavým očiam ľudí, keď si domov nosili milencov. To sa dialo pred storočiami. Láska i nevera boli v tom istom pomere akými su teraz, len sa o tom menej hovorilo.
Chcela by som dnes povedať pár vecí o dnešnom dni. Pre tých, ktorí tento sviatok - nesviatok, uznávajú, pre tých,ktorí píšu statusy na facebooku ako by si ľudia nemali vyznávať lásku len v tento deň a tým ostatným, ktorí to vôbec, ale vôbec neriešia.
Sedíte v kancelárií, v potravinách, v bare, v novinovom stánku alebo ste riaditeľom, živostníkom, grafikom alebo iným - ikom, ktorý nechcel zarábať na niekoho, ale chcel zarábať sám na seba. Denne trčíte v práci 8 hodín, čo predstavuje 40 hodín do týždňa, na konci mesiaca počítate peniaze, ktoré Vám ostali v peňaženke. Pár eúr, ktoré obraciate z ľava do prava a potom z prava do ľava a čakáte na dátum kedy Vám, Váš nadriadený ohlási skvelú správu - máááte výplatu. A potom si žijete ako radový občan, ktorý sa snaží žiť z mála, ale chce mať veľa a závidí všetkým, ktorí majú trošku viac než je obvyklé... Poviem Vám jednu veľkú pravdu. Chcete mať viac? Majte. Hory, doly, polia aj oceány...len preboha nezávidte.
Vždy som premýšľala nad tým aké rozhodnutie je to najjednoduchšie, ktoré môže človek urobiť. Môže opustiť partnera, môže odísť do zahraničia, môže všetko zanechať aby naplnil svoj príbeh.. môže, môže.. Lenže akokoľvek to znie jednoducho, kadžý človek potrebuje veľa sily, odhodlania a energie aby to urobil... A preto najjednoduchšie rozhodnutie je niekomu odovzdať svoju dušu..
