Martin Šuraba
Ukrytá fľaša na Letnej
Jedného dňa bolo v Prahe strašne horúco. V parku na Letnej tieklo pivo prúdom a ľudia sa pri tom stole menili.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Jedného dňa bolo v Prahe strašne horúco. V parku na Letnej tieklo pivo prúdom a ľudia sa pri tom stole menili.
V Košiciach fúkal jesenný vietor. Pršalo, a hoci mal človek dáždnik, veľmi mu nepomohol. Ja som mal celý deň pocit, že to mesto snáď nemá kanály. Nohy som mal mokré, premočené a strašne som potreboval teplý čaj
Keď som sa zamiloval v prvej knihe do príbehu a postáv, netušil som, akí dôležití budú pre mňa démoni. Lyra má 20 rokov, Malcolm je v mojom veku a Pan je veľmi odvážny. Prečítal som druhú časť Knihy prachu: Tajné spoločenstvo.
Zmrzlinár na Poštovej ulici si sadol. Spravil si kávu a čakal na piatu hodinu. Bola streda, rozdával koláče a kávu. Vzal si svoju obľúbenú detektívku a čítal. Každú stredu o piatej mali knižný klub.
Od mala milujem rozprávku o chlapcovi, ktorý počítal hviezdy. Dodnes ma inšpirovala k tomu, akou nesmiernou terapiou je pozerať sa na mesto, keď zapadne slnko.
Predstavoval som si ľudí žijúcich v lesoch. Ako chodia po cestách, zbierajú bylinky, milujú med. Občas sa stane, že vidím obraz niečoho, o čom som sníval. To sú Poloniny.
Zamiloval som si knihu od začiatku, a to som ešte nečítal Temné hmoty. Philip Pullman si ma podmanil svojimi zvieracími démonmi, detskými hrdinami a loďou, ktorá sa volá La Belle Sauvage.
„Bol to obľúbený hráč môjho otca. Ani si neviete predstaviť, akú radosť som mu robil, keď bol mojim trénerom.“ (Steven Gerrard)
Bol som sa prejsť po okolí. Ako to tak býva, zatúlal som sa. Vlastne som sa aj stratil, ale nechcelo sa mi vyťahovať GPS. Celkom sa mi to páčilo.
Hoci je veľa ciest na úpätí kopca, všetci, čo prídu na vrchol, vidia ten istý mesiac.” (staré japonské príslovie.)
Severný výbežok zálivu svätého Vavrinca rozpráva príbeh. Príbeh o Chlapcovi, ktorý patril moru. Prečítal som si knihu, ktorá ma chytila za srdce.
Vo Frankfurte sedí mačka a pozerá sa na Mohan. Obzerá sa po okolí, občas sa umyje svojou packou, občas čaká. Tá mačka nie je obyčajná, vie čítať. Hľadí na jeden denník, ktorý ochraňuje.
„Mesto je o tejto rannej hodine vyumývané, nažehlené, učesané ako vážený úradník po raňajkách, keď sa poberá do úradu. Milé mesto, moje najmilšie.“ (Sándor Márai – Košická pochôdzka)
Dohrali sme futbal a nad Košicami svietilo svetlo. Obliekal som sa a bolo mi smutno. 4. mája mi býva skoro vždy smutno.
„Aj keby si pacient mohol byť vedomý toho, že jeho stav je veľmi vážny, on sa môže uzdraviť, keď má vieru vo svojho dobrého lekára. (Hippokratés)
Pozrel som si seriál „The English Game“. Obnovil mi spomienky, sny, priania a odpovede na jednu otázku. Prečo mám tak rád anglický futbal? Pretože rozpráva príbehy.
Miloval som ten dym. Vždy, keď som bol vo vlaku, prinútila ma červenať sa. Nebola pri mne ani ma nešteklila. Bola v chalúpke za tým kopcom a piekla buchty.
Keď sa premávam v Košiciach električkou číslo 9, spomeniem si na futbalové príbehy. Dnešný sprievodca po Košiciach má nový prívlastok, futbalový.
Na majstrovstvách sveta v Mexiku (1970) sa proti sebe stretli Brazília s Anglickom. Pelé sa vyjadril sa, že Bobby Moore je najlepší obranca, proti ktorému hral. Existuje väčšia pocta, ktorú môže obranca získať?
Čakal som vo Frankfurte na letisku. Šiel som sa prejsť a uvidel ju. Usmievala sa tam a obaja sme boli radi, že sa vidíme.