Martin Šuraba
Ľudovít Feld
Tento príbeh sa stal v budove jedného košického gymnázia. Pravdaže neprezradím v ktorom. Bol by som šťastný, keby to nerozprávalo len jedno gymnázium.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Tento príbeh sa stal v budove jedného košického gymnázia. Pravdaže neprezradím v ktorom. Bol by som šťastný, keby to nerozprávalo len jedno gymnázium.

Včera som kráčal po Prahe skoro ráno. Prechádzka rannými Holešovicami je vždy dobrodružstvom. (Hlavne okolo Crossu.)

Predpokladám, že história a symbolika miest na Slovensku je zaujímavá pre každého z nás. Rád by som tvoril akýsi seriál o metských erboch. Začnem Banskou Štiavnicou.

V kulturológii existuje termín, ktorému hovoríme biografická spomienka. To znamená, že začíname rozprávať o svojej minulosti a spomienkach tak, ako sme to počuli od niekoho staršieho. (Rodičia, starší súrodenci, a podobne.)

Jedno augustové popoludnie som strávil v Aide na Poštovej ulici. Ujo zmrzlinár sa škeril svojim typickým smiechom a sadol si k nám. Povedal nám príbeh o dvoch futbalových chlapcoch.

Šiel som z práce a videl usmievavé dieťa. Hanblivými, ale zvedavými očami ma ohmatalo a škerilo sa ďalej.

Zasnežený január v meste. Raz sneží, potom príde ľad, všetko sa roztopí a napokon opäť príde sneh. Klasické počasie veľkomesta.

Moja milá Katka mi požičala knihu. Vraj, aby mi cesta rýchlo zbehla. Je to kniha o utajených historiek z divadla, ktorú napísal Dušan Tarageľ.

Všetci sa tešíme na najbližšie dni. Pripomíname si narodenie Ježiška a tešíme sa z toho, že sme v kruhu najbližších. Všade na svete oslavujeme Vianoce a ani kanadskí Inuiti nie sú výnimkou.

Ako som tak sníval o Dickensových Vianociach, šiel som zo školy domov. Avšak, stretol ma kamarát, či dôjdem na návštevu.

Bolo už dávno za Martinom a Katarínou. I minul sa týždeň po Ondrejovi. Ja som sedel v školskej lavici a tešil sa, že sneží.

Milujem pocit, keď ma niečo chytí a „núti“ ma to napísať blog. Skrátka a dobre, keď zrazu zastanem, všetko nechám a mám chuť sa podeliť o myšlienku. Dnes sa rád podelím o súhvezdí Orion.

Kto by nepoznal oblasť Váhu, kde sa rozprestiera romantické údolie dvoch hradov. Tým jedným je Strečno, druhým Starý hrad. O druhom menovanom bude aj dnešná povesť, o ktorej sme už všetci neraz počuli. Margita a Besná.

Usadnime na chvíľu ku krbu, kde ohňom pukajú polená. Celá miestnosť vonia škoricou a sušenými jablkami. Vypočujme si, čo sme našli v spisoch kremnickej mincovne.

Tmavé, hmlisté a studené uličky okolo gymnázia na Poštovej ulici rozprávajú príbeh o cukrárni, kde nejden človek zablúdil. Tá cukráreň skrýva mnoho tajomstiev, okrem iného aj príbeh o jednej raňajkárni.

I zaliali sme si čaj a dali ho k obloku. Čaj dýchal bielym dymom. Deduško odkrojil voňavý chlieb, čo práve napiekol. Posadali sme si, natreli si chlieb škvarkami a počúvali príbeh o čiernohronskom drevorubačovi.

Radi sme chodievali po škole na kofolu do miestneho šenku. Aj pred Dušičkami. Bolo to obdobie, kde celé mesto voňalo sviečkami a vzduch štípal oranžovým lístím.

Prišiel čas prechádzok po lúkach. Vezmem si svoj nórsky sveter (ktorý nie je nórsky) a idem sa túlať. Uchmatnem si zopár jabĺk, zápisník a nejakú tú sladkosť, keby som stretol škriatkov.

Zbožňujem vlaky a stanice. Priznám sa, že zo všetkých železničných staníc, je mi najbližšia práve tá v Prahe. Presne tie vlaky, príchody, čakania, lúčenia. I dnes ráno som šiel na výlet, pobral som sa do práce.

Nepoznám Košičana, ktorý by nenavštívil legendárnu krčmu U Ďurka. A o troch chlapcoch, ktorý sa tam stretávali, je aj dnešný blog. Boli to hastroši, kamaráti, ktorých zbližovali maličkosti, drobnosti a predsa veľké veci.