Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Čo budem dnes robiť? Chvíľku som tak rozmýšľal a potom ma to napadlo. Idem navštíviť Ukrajinu. Konkrétne Mukačevo. Nie však fyzicky, ale navštívim Ukrajiny prostredníctvom knihy. Našiel som si povesť o tom, prečo je Čierne more čierne.
Každý človek by mal byť hrdý na svoj pôvod. Na mesto, kde sa narodí, prežije prvú lásku, prežije v ňom pekne i nepekné chvíle a napokon zomrie. Keď zomrieme, naša duša putuje pred Boží súd, no telo jej už netreba. To sa musí kdesi dôstojne uložiť. Kde sa teda pochovávali ľudia od roku 1369? Kde je teda najstarší cintorín v Košiciach? Každý deň okolo neho prejde viac ako 100 000 ľudí. Neveríte? Poďme ho spolu hľadať!
Čo robí spisovateľa spisovateľom? Je to jeho popularita, jeho umenie zaujať, peniaze, ktoré získa? Ale nie. Peniaze mu po smrti sú platné na viete čo. Spisovateľ prejavuje svoje umenie vtedy, keď ho pozná svet aj po smrti. Do tejto kategórie patrí mnoho ľudí. Ľudia, ktorí sa zasvätili celým životom literatúre. Včera som nad jednou knihou takého spisovateľa sedel. Kniha, ktorú milujú deti, hoci je určená dospelým. Kniha, ktorú pozná celý svet. Veď určite ste čítali Malého Princa, alebo nie?
„Ty študuješ vysokú školu nato, aby si pracoval v kníhkupectve?“ Spýtal sa ma raz nemenovaný človek. Snažil som sa mu vysvetliť, že štúdium knihovníctva nie je len o kníhkupectvách. Takže o čom to všetko je?
Tí, čo ma poznajú ,vedia, že si zvyknem v autobusoch čítať. Prípadne v košických električkách. Práve som sa presúval z jedného konca mesta na druhý. Cestu už poznám a tak som si otvoril od Karla Čapka Povídky z jedné kapsy a povídky z druhé kapsy. Veselo som relaxoval nad poviedkami, nastúpili mladší spolužiaci zo strednej školy.
Milí Košičania, viete o tom, že v našom meste je až 7 palácov? No, priznám sa a s hanbou, že som to nevedel. Dozvedel som sa o tom až vtedy , keď som si neprečítal Potulky mestom Košice. (autor Milan Kolcun)Nebudem menovať všetky, mňa by však zaujímalo, či viete kde sa nachádza Forgáčovský palác. Na tom paláci sa nachádza erb Forgáčovského rodu. Ako vyzerá erb?
Prechádzam sa často po meste a stretávam sa so známymi rovesníkmi. Veselo sa bavíme a všetko je v poriadku, kým nedôjde na otázku, čo študujem. Keď zo seba vysúkam, že študujem knihovníctvo, obzrie sa smiech. Nie však obyčajný. Ale taký, akoby som to povedal, no taký smiech, ako keby som povedal nejaký vtip.
Košice, Krásna nad Hornádom, Nižná Hutka, Bohdanovce, Rákoš a Slanec. Ak sa raz vyberiete z Košíc do Slanca, vedzte, že navštívite spomínané dediny. Či už chcete cestovať bicyklom, alebo autom, určite sa vám na ten Slanec oplatí ísť. Veď ten sa môže pýšiť svojou krásnou zrúcaninou. História hradu je veľmi stará. Založili ho Abovci a to už v 13.storočí. Potom menil majiteľov a azda najznámejší sa stali Forgáčovci. Tí majú aj v Košiciach svoj palác. Tak ako každý hrad, i ten v Slanci má svoje tajomstvo. Povesť, ktorú vám napíšem je oveľa staršia ako samotný hrad. Povesť o Slanom jazere je ešte staršia ako Veľká Morava.
Kedysi dávno, niekedy v 15.storočí si kráľ Matej Korvín veselo pobehoval po lese. Bolo to ešte predtým ako postavil našu slávnu univerzitu. Zavládla však noc a on ostal sám. Všade tma, iba jediné svetielko pred ním.
Hmyz. Určite nič príjemné, hlavne počas leta. Neviem ako vy, ale mňa najviac dráždi ovad. Keď si ten na mňa sadne a ma poštípe, určite neskáčem od radosti. Ovady, hmyz, ktorý nie je príjemný nikomu. Dokonca ani hovädziemu dobytku. Prečo práve hovädzí dobytok prenasleduje zo všetkého najviac?
Milé deti, milí mladí priatelia. Čo pre vás znamenajú rodičia? Čo pre vás znamená otec a mama? Neodpoviem na tieto otázky. Na ne nech si odpovie každý z nás. Mali by sme však svojich rodičov poslúchať. Hlavne mamky, pretože sa vám môže prihodiť to, čo jednému chlapčekovi
Je čas Vianoc, rozprávok, lásky a dobra. Každému prajem, aby sa im splnilo to, po čom im srdiečko túži. V televízii sa konečne dá čosi pozerať, rozprávky. Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva som si aj ja čosi našiel, čo vám prinesie rozprávkový pocit. Nebojte sa, nepozývam vás na stretnutie s Metodovým Zákonom sudnyj ľudem. Dnes vaše srdcia bude zdobiť ďalšia povesť. Klenotnica staršieho slovenského písomníctva hovorí, že sa to odohralo v Rímskej ríši. Mne sa zdá, že som to počul aj pri nejakom slovenskom hrade. Len teraz si neviem spomenúť, že ktorý.
Napadlo vás už niekedy, čo je to vlastne pero a kniha? Terminologický slovník ho definuje ako písaciu potrebu, ktorá slúži písaciemu materiálu. Keďže kniha je najkrajší symbol minulosti, do nej sa musí niečím písať. Žijeme v dobe, keď sa knihy tlačia a vďaka slobody tlače sa vydá kadečo. Lenže kníhtlač prišla až v 15.storočí do sveta a na naše územie až oveľa neskôr. Veď ak ma pamäť neklame, prvá inkunábula(prvotlač) sa na našom území objavila až roku 1581. Zaujíma vás, ako to bolo pred kníhtlačou? Čítajte nižšie.
Najväčší v strednej Európe. Najkrajší v noci. Spišský hrad má mnoho tajomstiev. Nájdeme tam krásnu symbolickú tajomnosť. Nájdeme tam aj povesť o ovčiarovi, ktorý obalamutil čerta.
Lesy voňajú, šumenie listov vydáva uchu lahodiace zvuky. Jazerá a rieky, ktoré chutia nebesky. Ihličie, ktoré nám vonia aj na diaľku. Každý z nás si vie niečo také predstaviť. Keď nie, nech sa poberie do prírody. Veď taká krásna je na Slovensku. Nádherne sa pozerá aj na jednu východoslovenskú rieku, na Laborec. Laborec tečie cez historicky krásnym mestom. Každé jedno mesto na Slovensku má svoju históriu, svoju tajomnú symboliku. Michalovce nie sú výnimkou. Ako teda vznikli? Hlavne Michalov sa pýtam. Príbeh, ktorý som si pre vás pripravil, sa odohral roku 1056.
Anglicko, krajina, kde prší, leje. Mnoho ľudí sa smeje Angličanom, že majú Angličania neraz daždivé, sychravé leto. Prečo vlastne v tom Anglicku prší? Je to preto, ako hovoria niektoré povesti, že grécky boh vetra () sa na Keltov(pôvodní obyvatelia Britských ostrovov) nahneval a dodnes im fúka škaredé, sivé mraky? A z tých mrakov prší? Alebo je tomu trochu inak? Angličania si zato môžu sami. Ešte pred bitkou pri Hastingse(1066) tajne ukradli kamene, vďaka ktorým majú dodnes tento osud.
Na Slovensku máme mnoho krásy. Lesy, hory, ktoré nám svojim vzhľadom niekedy pripomínajú raj. Takisto aj vôňou. Rieky, v ktorých pstruhy chutia lepšie ako v plechovkách, či iných „chemikáliách.“ Medzi najkrajšie kultúrne dedičstvo predsa patria staré budovy. Oni majú svoju históriu, svoje čaro, svoje tajomstvá. Medzi nich patria samozrejme aj hrady. Každý z nich má nejaké to čaro a svoju krásnu minulosť. No nato, aby mal minulosť, sa musel postaviť. Sám sa od seba nepostavil. Niekto to musel urobiť. A Staroľubovniansky hrad postavil zlý duch, alebo ak chcete, čert.
Knižnica je súbor knižničného fondu a kultúrneho dedičstva nášho národa. Prečo vlastne chodíme do knižníc? A chodíme do tej správnej knižnice? Aká je vlastne knižničný systém v SR?
Košice, mesto, ktoré mi za tých 20 rokov každý deň ukazujú svoju krásu. Stále sa nájdu nejaké tie tajomstvá, čo ma dokážu zdvihnúť zo stoličky. Prechádzky po mojom rodnom meste vo mne zanechali, zanechávajú a budú zanechávať množstvo otázok. Každý správny Košičan je hrdý na svoje osobnosti. A takisto som aj ja hrdý na tých ľudí, ktorý zachovali niečo v Košiciach. Či to bol Ján Bocatius, Gyula Benczúr, či iní. Medzi jednu z najvýznamnejších osôb by som zaradil človeka, ktorý žil vo veži. Vo veži Chrámu Sv. Alžbety. Každý Košičan vie, kde je Urbanova veža. Viete milí spoluobyvatelia, kto bol Urban?
Minulý týždeň som bol v Ostrave. Okrem toho, že som spoznal mnoho zaujímavých ľudí, do pamäte sa mi vryla i jedna povesť. Keďže ja som takým zberateľom povestí, oboznámim vás, čím je známy hrad Tolštejn. I to, prečo okolo neho stále lieta čierny vták.
