Martin Šuraba
Nielen všetkým Esterám...
Každé meno je pekné, má svoju umeleckú hodnotu. V menách cítiť aj tajomstvo, niekde legendu, príbeh. Uvažovali ste niekedy nad tým, čo znamená vaše meno? Dnes oslavujú sviatok hviezdičky. Všetko najlepšie.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Zoznam článkov blogera
Martin Šuraba
Ak ste si zamilovali Miloša Kopeckého, odporúčam knihu ...
Pred dvoma týždňami som narazil na jednu blogerku, ktorá čítala knihu o Milošovi Kopeckom. Veľmi ma potešila a ja som sa pobral do knižnice. Vybral som si však inú. Miloš Kopecký bol pán herec. Jeho herecké výkony sú pre mňa srdcovou záležitosťou. Poznáme ho mnohí iba z filmu. Aký však bol Miloš v súkromí? Ako vnímal divadlo? Ktorých hereckých kamarátov si vážil? Čo pre neho znamenala osobnosť Jána Wericha? Toľko a mnoho iných otázok sa dozviete, ak si prečítate knihu Co za to stálo...
Martin Šuraba
Nerobte si žarty zo starčekov!
Múdrosť starcov je veľká. Poklad v ich hlave sa nedá spočítať. Mali by sme mať úctu k starším. Prechovávať úctu, klaňať sa múdrosti, ktorá ich zdobí. V žiadnom prípade by sme sa im nemali vysmievať. Prečo? Pretože môžeme dopadnúť ako jedna vdova.
Martin Šuraba
Patrón vody v Prešove
Fontány, ako je pri nich krásne. Každý v nich vidí čosi iné. Niekto iba vodu, no niekto tajomstvá. V Košiciach máme fontánu znamení. Každé znamenie má svoj príbeh, svoje súhvezdie na oblohe. Tiež máme fascinujúcu fontánu, ktorá spieva a keď pri nej sedím, zasnívam sa ako zvyknem. Veď kde sa lepšie sníva, ak nie pri hudbe a vode? Okrem postele, mahagónovej, teple. V Prešove je tiež nádherná fontána, spravuje ju boh. A ktorý iný boh by mal byť patrónom fontány, ak nie boh vody? Určite poznáte Neptúnovu fontánu. Alebo nie?
Martin Šuraba
Včera opäť pustili môj obľúbený seriál
Existuje mnoho hercov. Spomedzi veľkého množstva nie je ľahké vybrať si obľúbeného. Veľmi sa mi páči človek, ktorý hral majstrovsky. Nato aký bol dobrák, hral skoro stále podliaka. Majster svojho umenia. Človek, ktorý divadlu, filmu obetoval dušu. Kto by si nepamätal na legendárneho Miloša Kopeckého?
Martin Šuraba
Nechýbajú vám Večerníčky? Mne hej
Pred dvoma týždňami sme boli konečne v krčme. Najprv sme sa bavili o babách, potom o športe. A potom ktosi z nás povedal, „Pamätáte si ako sme hrali futbal? Ako sme pozerali večerníček a bicyklovali sa po sídlisku? Pamätáte sa na obdobie, keď sme boli deťmi?“ Vrátil som sa spomienkami k detstvu. K obdobiu, kde najväčší problém bolo obité koleno a zaslzené tričko. Spomenul som si aj na večerníčky. Rozprávkové večery, kde jedna rozprávka striedala druhú. Ako spoločenská hra, Z rozprávky do rozprávky. Po večerníčkoch som šiel veselo do postieľky a začal snívať. Rozprávky, aj vďaka nim som snílkom.
Martin Šuraba
Sršeň pochovaný v dube
Plavecký hrad je starý. Múry si medzi sebou šuškajú príbehy od nepamäti. Blízko hradu je dub, ktorý je tajomný. Dodnes v ňom žije človek. Muž, ktorý blížiacim sa rokom potrebuje objať a nežne pohladiť. Spomína si na príbeh, ktorý sa mu prihodil. Na príbeh, keď Sršňa pochovali do duba.
Martin Šuraba
Sándor Márai(1900-1989)
Raz som sa prechádzal po Bencúrovej ulici s kamarátom. (Nemusím písať po kom je pomenovaná, veď spomínané meno je veľmi známe, hlavne v slovenskej literatúre.) Začali sme sa baviť o košických osobnostiach. Keď niekto povie košická osobnosť, stále mi napadne Ján Bocatius. Ktovie prečo, možno kvôli knižnici. My Košičania máme mnoho ďalších osobností, ktorí pre nás znamenajú mnoho. Medzi nimi aj najvýznamnejší maďarský spisovateľ. Na Zbrojničnej ulici má pomník. Určite ste ho videli. Pán, ktorý sedí na stoličke. Vedľa neho je prázdna stolička. Autor, ktorý ako prvý písal o dielach Franza Kafku v maďarčine. Sándor Márai.
Martin Šuraba
Čo čítam ja? Niečo, čo má pre mňa umeleckú hodnotu
Staré talianske príslovie hovorí, že „Nie je horší zlodej ako zlá kniha.“ V dnešnej dobe sa vydáva prakticky všeličo. Niekto si napíše pár slov a už si o sebe myslí, že je spisovateľ. Dobrá kniha však nie je tá, ktorú pozná každý a hneď si ju kúpi. Za kvalitnú literatúru sa považuje dielo, ku ktorému sa čitateľ vracia a nachádza v ňom niečo nové a nové. Čo je teda brakom?
Martin Šuraba
Najstaršia budova v Košiciach, už má 717 rokov
Chodím okolo najstaršej budovy v Košiciach a ani som jej dlho nevzdával úctu. Najstaršou budovou v Košiciach je kostol, ktorý u nás stojí od roku 1290. Má mnoho príbehov, aj so mnou a určite aj s vami. Blízko kostola je známe kino, kde sa premietajú kvalitné filmy. Naposledy som bol v kine s kamarátmi na film., ktorý má názov Motocyklové preteky. Netušil som, že vedľa mňa je najstaršia budova v meste. Kostol, ktorý žije od roku 1290. Budovu vidno aj z novej nemocnici. Stále, keď som u zubárky, vidím jeho vežu. Šesťdesiatosem metrovú vežu, ktorá zdobí jeho múry. Múry Dominikánskeho kostola
Martin Šuraba
Smrť, či nový život na Devíne?
Hrady a zámky, vďačná téma pre deti i pre dospelých. Každý hrad je zaujímavý, magický a cítiť v ňom kúzlo histórie. Nadýchnite sa niekedy pri hrade, zacítite úplne iný vzduch ako v meste. V hrade je iný svet, svet minulosti, prítomnosti a tajomnosti. Dnes vám napíšem o Devíne. O hrade, ktorý si pamätá Veľkú Moravu, Napoleóna, Štúrovcov a dnes mnoho turistov. Devín je známy mnohými príbehmi, napríklad prečo sa volá Panenská veža Panenská.
Martin Šuraba
Žiara z Bratislavy do neba
Bratislava, podobne ako každé mesto má fascinujúcu a zaujímavú históriu. Hrad, ktorého história je tajomná, dalo by sa povedať až magická. Už som písal o radnici. Skúste ju navštíviť v prvý sviatok vianočný a vraj uvidíte podliaka, čo okradol vdovu a jej deti. Bude vás prosiť, aby ste mu odpustili. Keď už spomínam radnicu, oproti nej stál kedysi dávno starý dom. Dom, ktorý je vďaka svojim skutkom prastarý. Čo je oproti radnici dnes, neviem. Dom, ktorý volali Rathouz už zbúrali. Budovy si medzi sebou šepkajú príbehy a nad Rathouzom dlhé roky svietila žiara.
Martin Šuraba
Prvý riaditeľ najstaršieho múzea v našej vlasti
Sú ľudia, ktorí sú pre nás známi pár hodín. Sú ľudia, ktorí sa preslávia vďaka nejakej klebete, no rýchlo sa na nich zabudne. Sú však ľudia, ktorí sú slávni naveky vďaka svojim činom. Jedným z nich je aj Josef Polák, prvý generálny riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach.
Martin Šuraba
Karel Čapek literárnou prostitútkou nikdy nebol!
Cesty z Prešova do Košíc sú stále záhadné. Hlavne, keď si ku mne sadne nejaký nepríjemne známy. Inak tomu nebolo ani v piatok, keď si ku mne sadol bývalý spolužiak zo základnej školy. Pozdravili sme sa a ja som si vytiahol Čapkove poviedky. „Čo čítaš?“ Opýtal sa ma. Keď som mu ukázal obal s knihou od Karla Čapka Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy, prevrátil očami. „Ako môžeš taký brak čítať? Fuj! Idem si radšej sadnúť od teba! Panebože! On nikdy nenapísal o nejakej slávnej osobnosti. Veď nemáš o svete prehľad!“ Ja som sa nepohneval. Aspoň som mu nemusel vysvetľovať, že Karel Čapek určite brakom nie je. Čapkove poviedky som už prečítal. Aké boli?
Martin Šuraba
Ak ste si zamilovali Psíčka a Mačičku, prečítajte si aj ...
Existuje mnoho spisovateľov, mnoho kníh. Keďže knižnice ponúkajú kvalitný tovar, vybral som sa v pondelok do našej Bocatiovej. (www.vkjb.sk) Chcel som nejakú rozprávku pred spaním. Tú som si aj vybral. Rozprávku, kde sa dozviete prečo si psi robia značky, prečo radi hrabú.
reklama
Martin Šuraba
Prvá košická všeobecná nemocnica sa dnes nachádza ...
Ľudské telo sa správa ako stroj. Niekedy ho však treba zrekonštruovať, preto zájdeme k lekárovi, alebo do nemocnice. Košice majú asi 6 nemocníc (ak rátam aj tú v Šaci) a každá je iná. Niečo však majú rovnaké. Liečia ľudí a pomáhajú im ako najlepšie vedia. Aspoň dúfam. Viete, kde bola prvá košická všeobecná nemocnica drahí spoluobčania?
Martin Šuraba
Niečo na čítanie pred spaním
Koncom septembra som sa prechádzal Prešovskou Hlavnou. Pobral som sa ku Knižnici P. O. Hviezdoslava http://www.kniznica-poh.sk/ , kde bola burza. Neváhal som a za lacný peniaz som odchádzal s tenkou knihou. Ešte som sa k nej nedostal, až niekedy cez týždeň. Každému hovorí niečo Karel Hynek Mácha a jeho Máj, nie?
Martin Šuraba
Palác, kde zvykneme maškrtiť
„Vy máte také škaredé mesto. Máte vôbec nejaký palác? Lebo ja som žiaden nevidel. To nie ako ten náš Budatín.“ Spýtal sa ma raz pri ceste vlakom nejaký známy zo Žiliny. „My, Košičania dokonca chodíme do jedného paláca na zmrzlinu. Veď sme prví šľachtici v Európe, môžeme si to dovoliť.“ Onemel. Potom mi začal hovoriť, že trepem sprostosti. Faktom však je, že v Košiciach sa nachádza najmenej 7 palácov. Forgáčovský, Jakabov, Csákyho-Dessewffyho, Andrássyho, Kapitánsky, Hadik-Barjkóczyho a napokon arcibiskupský. Do jedného si chodí nejeden Košičan zamaškrtiť. Nepoznám Košičana, ktorý by ho nepoznal. Ibaže pod iným menom.
Martin Šuraba
Návrat k obľúbnej knihe
Ak sa človek vráti k prečítanej knihe, číta ju srdcom, nie očami. A k takým autorom ako je Remarque, Exupéry, či Ján Smrek, k takým sa vraciam dosť často. Výnimkou nie je ani Ján Otčenášek. Včera som sa vrátil k jeho novele, Romeo, Julie a Tma.
Martin Šuraba
Knihovníctvo na Karlovej Univerzite
Niekto mi raz povedal, že zasvätiť celý život knihám je pekné remeslo. Na Slovensku sa dá knihovníctvo študovať už od strednej školy. Ak chcete mať vysokoškolské, knihovnícke vzdelanie, dajte si prihlášku do Prešova, Žiliny, alebo do Bratislavy. Alebo si dajte prihlášku do Prahy. Tá knihovnícke vzdelanie ponúka od roku 1910. Ako je to so vzdelávaním knihovníctva v Prahe dnes? (Ak o tom nechcete vedieť nič, nečítajte.)
