Dagmar Sváteková
Kam sa ponáhľate? Za smrťou?
Túto otázku som si položila už niekoľko krát. Ale dnes som si ju položila už niekoľko krát... Máme dvadsiaty druhý december.
Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Túto otázku som si položila už niekoľko krát. Ale dnes som si ju položila už niekoľko krát... Máme dvadsiaty druhý december.
Na otázku na koľko percent fungujem, som terapeokamarátovi odvetila, že na stopäťdesiat. Zrejme som sa mýlila...
Na dlhší čas som sa odlmlčala. Mala som pocit, že všetko som už povedala. A že tým, že sa neustále vyvíjam, tak nemá ani zmysel písať. Knižky, blogy, články... Raz mesačne som prispela do časopisu Inak obdarení a inak – bodka. Môj život sa odohrával kdesi medzi náhodnými a naplánovanými stretnutiami, v aute, na cestách...
Áno, bola. Nie dlho, nie krátko. Jeho ohne pomaly uhasínajú. Ako vyzerá to moje peklo?
Jazvy na duši nie je vidno. Určite nie na prvý pohľad. Tak ako odreniny, podliatiny... No často bolia omnoho viac, ako tie fyzické rany.
Toto je zrejme cieľ poslania určeného malým a stredným podnikateľom. A Ty ešte funguješ? No počkaj.
Otázka, ktorá zaznela už snáď tisíckrát. Zarezonovala ovzduším a utiahla sa do kúta, aby v nečakanej chvíli mohla povstať z popola.
Nedávno sa stalo niečo, po čom kamarátka len užasnuto pokrútila hlavou. Už viem, prečo si tam, kde si.
Sú mladé. Sú krásne. A občas im kolesá nahrádzajú nohy. Alebo s veľkým sebazaprením prejdú o barlách.
Prvýkrát som vrhla tieň na istú komunitu, keď som prejavila vôľu byť jej súčasťou. Dobrovoľne. Mamina a iní to niesli veľmi ťažko. Je v moci diabla, odznelo vtedy.
Moje blízke okolie je v tom nedobrovoľne. :) Niektorí ľudia dorovoľne. A niektorí... Ich sa to predsa netýka.
Veľmi často počúvam, ako máme byť vďační za každé nové ráno, za to, že vôbec dokážeme vstať z postele.
Zvyčajne toho veľa nenahovorím. No dnes mi to nedalo. A smiala som sa pekne dlho.
Zbehla som po schodoch, nasadla do auta, pri cúvaní z parkoviska som vybavila telefonát...
Má ho každý z nás. Hoci o tom ani nevie. Šťastie je stav mysle. Čoraz viac sa s týmto tvrdením stotožňujem.
Si silný. Si silná. Bez ohľadu na to, čo Ti tvrdí Tvoje okoie. A si úžasná bytosť. Bez ohľadu na to, čo počúvaš.
Pred pár dňami som šokovala rodinu. Odišla som na seminár „mimo systém“.