Dagmar Sváteková
Inak obdarená
Nie to dávno, čo som zistila, že na Slovensku existuje aj časopis s názvom Inak obdarení.
Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nie to dávno, čo som zistila, že na Slovensku existuje aj časopis s názvom Inak obdarení.
Chcem všetkých čitateľov upozorniť, že článok odzrkadľuje moju subjektívnu pravdu, ktorá sa vôbec nemusí zhodovať s tou ich.
Ako vieme, jediný východ z nej je obrat o 180°. Neurobí to za nás nikto. A keďže sme všetci jedno, zrejme týmto obrovským strojom nepohnú niekoľkí ľudia.
Včera Lenka nepriniesla po-známku, ale po-chvalu. Tak ju pochválim aj ja.
Máme ich doma. Všetci. Teda, takmer všetci... Vo vrecku nám vyzváňa náš zlatý iPhone, v obývačke dominuje LCD televízor s uhlopriečkou dosť veľkou na to, aby sa chopil svojho mandátu, v pracovni na stole sa skvie nový skvost od Lenovo....
Už veľmi dlho sa odhodlávam na krok v ústrety životu bez výrobkov z múky. Dnes si dávam sakra pozor. Je pol piatej a mám hrozne veľkú krízu.
Existuje. Všetko je relatívne. Päť minút je pre niekoho celá večnosť, pre iného iba kvapka v mori.
Myslím, že tomuto slovu všetci rozumieme. Ak aj náhodou nie, vysvetlím. ;) empatia - vcítenie sa do pocitov iného človeka. Toto vysvetlenie mám zo slovnik.sk.
Veľmi, veľmi ma tešia maily od ľudí, ktorým moje články čosi dávajú. A len zťažka ma môže zaskočiť reakcia niekoho, kto povie, že sa mu nejaký článok nepáči. Prosím, pochopte, že ja do ničoho ľudí nenútim.
Sú tomu bezmála dva roky, čo sa mi od piky zmenil život. A... Napriek všetkému, ďakujem, že Vám dnes môžem písať tieto riadky.
Ďaľšia "utopistická" myšlienka. Ale poďme sa na ňu pozrieť zblízka. Sľubujem, že sa za tým neskrýva nič ťažké. ;) Ani nič, čo by bolo niekomu z nás ťažko pochopiteľné. ;)
Ja, Ty, my všetci, ktorí môžme čítať tento článok. Hoci si to nie vždy uvedomujeme. A nie vždy sme vďační za to, čo máme...
Včera mi bolo vytknuté, že málo času trávim s deťmi. Nie, nedotklo sa ma to, pretože je to tvrdenie porovnateľné s tvrdením, že Slnko sa točí okolo Zeme. Ale premýšľať premýšľam.
Dnes som si prečítala otvorený list mamičky premiérovi tohto štátu a bolo mi smutno. Pri trošku ľudskejšom prístupe dnes mohol jej syn žiť. Rovnako ako ja som mohla pri troška väčšej snahe žiť normálnym životom. Hrať sa na ihrisku so svojimi deťmi, bicyklovať sa, prechádzať sa v prírode...
Nedávno som po meste opäť raz "pádila" na mojom štvorkolesovom kamarátovi, ktorý mi nahrádza nohy. Zväčša však stretávam veľmi ochotných a ústretových ľudí. Teraz sa úprimne smejem, na tom, čo sa mi prihodilo.
Neviem už, kto povedal, že lepšie je byť verný sám sebe a byť nemilovaný okolím ako byť verný okoliu a nebyť milovaný sám sebou. A ja sa s tým stotožňujem, hoci viem, že práve teraz si mnohí povedia: To je ale egoistická sviňa!
Vypočula som si názor iného človeka. Ten môj, to sú podľa neho iba výhovorky. :) Podľa neho sa nechovám správne. Bože, vidíš, na figu si ma urobil! :)
Dnes som dostala absolútne šialený nápad - pôjdem na vozíku pre malú do školy. Ako to dopalo a komu všetkému som vďačná?
Možno sa vymykám predstavám o "normálnom" človeku, ktoré sú zakotvené v tejto spoločnosti. Nevadí. A v čom som taká iná?