Kedysi som pripravoval reláciu ZEM, bol som členom reformného tímu ministra Zajaca. Dnes pracujem ako analytik v Health Policy Institute. Milujem hudbu (najmä sixties), hrubé knižky a puding s ovocím. Môj Google profilMôj blog Zoznam autorových rubrík: Populárna veda, Hudba, Zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Ján Počiatek sa podpísal pod manipulatívnu správu o Veriteľovi. Ponúknutú pomoc pri oprave zásadných chýb nevyužil. Správa spochybňujúca projekt oddlženia zdravotníctva je podložená dôkazmi, ktoré usvedčujú jej autorov z neprofesionality. Na webe www.veritel.sk teraz pribudla komentovaná Počiatkova správa s upozornením na chyby v správe a vysvetľujúca zamlčaný kontext.
Politici veľmi intenzívne pracujú na tom, aby sme rezignovali na správu vecí verejných, aby sme ich nechali na pokoji a hlavne pri moci. Príklad: Rafaj sa opakovane podpisoval za Slotu. Vieme to všetci, nepochybujú o tom azda ani priaznivci SNS. Ale politici nás presviedčajú o opaku. Klamú, hoci vedia, že my vieme, že oni klamú.
Na konci roku 2002 dlh v zdravotníctve dosahoval 30 miliárd korún, viac než polovicu ročného rozpočtu zdravotných poisťovní, a neustále narastal.
Zvyčajne sa kauza stráca z dohľadu novinárov vtedy, keď ju prekryje ďalšia kauza. Ale je užitočné dosledovať načatý príbeh. Ten, o ktorom dnes píšem, sa začal v roku 2005. Vtedajšia opozícia (poslanci Smeru a Slobodného fóra) napadla reformu zdravotníctva na Ústavnom súde ako protiústavnú. Spor o ústavnosť Zajacovej reformy zdravotníctva sa včera skončil prehrou navrhovateľov. Ústavný súd rozhodol, že návrhu 32 poslancov nevyhovie.
Oznámenie Fakultnej nemocnice v Bratislave, že o zdravotnom stave zraneného moderátora nebudú informovať "na žiadosť rodiny" je len čerešňou na torte právneho bezvedomia v zdravotníctve.
"Ak odrátame to, čo sa vynaložilo na platy, tak možno s prekvapením zistíme, že dlh nám vôbec nerastie, okrem dlhu, čo nám vytvárajú platy," uviedol po dnešnom rokovaní vlády minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Hovorca rezortu nie je politik. Nemá sa vyjadrovať k straníckym veciam a je neprijateľné, aby sa púšťal do politickej nadpráce v podobe urážania oponentov. Zdravotníctvo nie je stranícka aréna. Invektívy neprinesú rezortu ani víziu, ani stabilitu. O kvalitnejšej starostlivosti či o lepšom odmeňovaní zdravotníkov ani nehovoriac.
Ministerstvo zdravotníctva už druhý rok otvára konflikty na všetkých frontoch. Vedie vojnu so súkromnými zdravotnými poisťovňami, hoci problémy rezortu vôbec netkvejú v nich. Navrhlo zrušiť výhradu svedomia a nahnevalo konzervatívcov (načo?). Menná minimálna sieť naštartovala všetkých, ktorí sa v nej neuvideli. Všetky tie konflikty sú pritom zbytočné, pretože navrhované opatrenia nevedú k zásadnej stabilizácii rezortu, finančnej úspore, vyššej kvalite či spokojnosti účastníkov systému. Ale aspoň odpútavajú pozornosť od podstaty: že ministerstvo nemá žiadnu koncepciu a chýba mu i dostatok kvalifikovaných ľudí.
Tak, pani Müllerová, schválili nám novely zdravotníckych zákonov. Čo zásadné prinášajú? Posolstvo, že táto vláda v zdravotníctve tápe. Nedostatok vízie nahrádza úradníckou buzeráciou a dáva priestor vyvoleným záujmovým skupinám, ktoré v zdravotníctve smú dosahovať zisk.
Prevencia je prostriedkom k lepšiemu zdravotnému stavu, dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu či nižším nákladom na zdravotnú starostlivosť. Prevencia je teda nástroj a je chybou ju považovať za cieľ. Práve to však ministerstvo zdravotníctva robí, keď navrhuje sériu nových preventívnych prehliadok. Ide o absurdné míňanie toho mála vzácnych zdrojov, ktoré v zdravotníctve máme.
Blíži sa prestupný termín na zmenu zdravotnej poisťovne. Do 30. septembra 2007 je možné poslať prihlášku do inej zdravotnej poisťovne, aby ste počas budúceho roku (od 1.1. do 31.12. 2008) boli jej poistencom. Fráza, že všetky poisťovne ponúkajú to isté, nie je pravdivá. Zdravotné poisťovne sa líšia, a na základe týchto odlišností si môžete vybrať tú, ktorá najviac spĺňa vaše očakávania.
Veľa dokumentov z ministerstva zdravotníctva zatiaľ nevychádza, ale niektoré z tých, čo vytvoria, sa vôbec nevydaria. Napríklad aprílová kategorizácia, ktorú som tu pred mesiacom kritizoval pre rozpor so zákonom: ministerstvo ju teraz zmenilo. Bohužiaľ nedôsledne a so spätnou účinnosťou. Problém teda zostáva. Lieky, ktoré majú byť podľa zákona zadarmo, sú naďalej s doplatkom. Okrem toho ústavní právnici krútia hlavou nad retroaktivitou a lekárnici škrípu zubami nad navrhovaným riešením problému, ktorý zavinilo ministerstvo.
Minister zdravotníctva porušil legislatívne pravidlá vlády tým, že sa nezaoberal hromadnou pripomienkou občanov k návrhu na prepoisťovanie poistencov do štátnych zdravotných poisťovní. Toto konštatovanie je záverom kontroly Úradu vlády SR.
Zdalo sa mi to úplne triviálne a nemyslel som si, že o tom budem musieť napísať vysvetľujúci článok. Ale zrejmé to asi nie je. Cez víkend premiér v rozhlase vysvetľoval svoju predstavu o pripoistení v zdravotníctve. Tá ale v praxi nefunguje. Preto považujem za dôležité ozrejmiť podstatu poistenia resp. pripoistenia.
Ministerstvo zdravotníctva uvoľňovaním liekovej politiky stráca kontrolu nad rastom nákladov na lieky. To prispieva k nedostatku zdrojov v ostatných sférach zdravotníctva - niet dosť peňazí napríklad na budovanie kvality alebo odmeňovanie. Prečo sa ministerstvo nechopí zavedenia poriadku do kategorizácie si môžem len domýšľať. Ale prečo pri svojich nezodpovedných rozhodnutiach porušuje zákon, Ústavu i európsku legislatívu?
Vľúdnosť za 600 korún, nadávky za 2000 - taký je výsledok testu redaktorky MF Dnes, ktorá navštívila nemocničnú pohotovosť v piatich náhodne vybraných českých nemocniciach. Hoci slušnosť ako základ prístupu zdravotníckeho personálu nestojí ani korunu, nefunguje vždy ani v Čechách. Je to dosť zaujímavé čítanie - a azda vás zaujme aj pár ďalších článkov o zdravotníctve, ktoré som vybral.
Najobľúbenejším "riešením" problému nedostatku peňazí v zdravotníctve je požiadavka, aby štát väčšmi prispieval na zdravotníctvo. Nie, nejdem teraz hovoriť o každý deň sa meniacom názore ministra Valentoviča, či chce (alebo nechce) viac peňazí zo štátneho rozpočtu. Pýtam len trochu viac poctivej argumentácie, prečo má byť zvyšovanie závislosti zdravotníctva od štátu tým správnym riešením problému. Ako sa tým zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti alebo spokojnosť pacientov?
V deň, keď sa minister zdravotníctva Ivan Valentovič rozhodol ignorovať hromadnú pripomienku verejnosti proti násilnému prepoisťovaniu poistencov (podporilo ju takmer 2500 občanov), zároveň povedal: „Ja dostávam denne niekoľko možno desiatok listov, kde dokonca občania ma vyzývajú, aby som urobil koniec všetkým zdravotným poisťovniam a aby som zaviedol systém jednej zdravotnej poisťovne.“ (STV, 28. 2. 2007) Zaujíma vás, koľko takýchto listov minister naozaj dostáva?
Ministerstvo zdravotníctva avizuje znovuzavedenie lekárskych obvodov. Pritom sa to vraj nemá dotknúť slobodnej voľby lekára. Zdôvodnenie tohto kroku je absurdné a núti hľadať skutočnú motiváciu pre zavedenie rajonizácie. Čo tým kto sleduje?
„Smola Všeobecnej zdravotnej poisťovne je tá, že ľudia v nej majú garanciu a že sú v nej poistení najdrahší a najťažší poistenci. Je tam 98 % pacientov s cystickou fibrózou. Je tam 98 % hemofilikov , ktorí v iných poisťovniach ani nie sú a preto náklady tejto poisťovne sú ďaleko vyššie ako náklady tých poisťovní, v ktorých tí poistenci nie sú,” povedal minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Nie je to však pravda.
