Kedysi som pripravoval reláciu ZEM, bol som členom reformného tímu ministra Zajaca. Dnes pracujem ako analytik v Health Policy Institute. Milujem hudbu (najmä sixties), hrubé knižky a puding s ovocím. Môj Google profilMôj blog Zoznam autorových rubrík: Populárna veda, Hudba, Zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Do apríla má minister zdravotníctva Ivan Valentovič predložiť vláde presvedčivé racionalizačné opatrenia v rezorte. Je teda pod časovým tlakom prijať rozhodnutie. Tesne pred Vianocami vstúpil do (zrejme vopred prehratého) ťaženia proti prebujnelej sieti lôžkových zdravotníckych zariadení. Navrhol zrušiť 6 183 nemocničných postelí. Apríl sa blíži, čo bude s redukciou lôžok?
Vláda odvolala na návrh ministra zdravotníctva predsedu Úradu pre dohľad, nezávislého orgánu na kontrolu diania v zdravotníctve. Úrad pre dohľad bol jednou z noviniek, ktorú priniesla reforma zdravotníctva. Jeho hlavnou úlohou bolo dohliadať, aby si zdravotné poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti plnili svoje povinnosti.
Pán premiér dnes u pána prezidenta rozprával o zdravotníctve. Jeho cieľom je zakázať zisk súkromných zdravotných poisťovní. Jeho cieľom je prepoistiť deti, dôchodcov, ženy na materskej, práceneschopných či nezamestnaných do štátnych poisťovní. A fakt, že záchranná zdravotná služba má konečne dostatok zdrojov na výkon svojho poslania označil pán premiér za „podvod nad podvod“. Pred týždňom bol na kubánskej recepcii, dnes začína plazivú marxistickú revolúciu. Socialismo, o muerte!
Rezort zdravotníctva je pod silným štátnym vplyvom. Štát prevádzkuje najväčšie zdravotné poisťovne, najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ešte to aj sám kontroluje. Ak je šéf rezortu slabý hráč, rezort to hneď vycíti. A tak sa farmaceutická lobby teší z uvoľnenej liekovej politiky, obchodníci s ťažkou technikou si zasa podávajú kľučky v nemocniciach a reprezentanti zdravotníckej obce prichádzajú s nebezpečnými nápadmi.
Kto rozhoduje o slovenskom zdravotníctve? Minister Ivan Valentovič to očividne nie je. Plní funkciu bieleho koňa a je viac-menej bezmocným svedkom rozbehnutej partie záujmových skupín.
Ak ste čítali ostatný Trend (Ako sa pochováva zdravotníctvo), tak asi tušíte, akých hrobárov mám na mysli. Poslanci Smeru Obrimčák, Valocký a Zvonár pripravili návrh novely a sadu pozmeňovacích návrhov k zákonu o zdravotných poisťovniach. Ak im všetko vyjde, zdravotníctvu poriadne pustia žilou. A to vraj má byť len začiatok...
V zdravotníctve sa schyľuje k zásadnej zmene. Ministerstvo zdravotníctva plánuje povinne prepoistiť všetkých poistencov štátu do niektorej z dvoch štátnych poisťovní. Nebavíme sa o pár ľuďoch. Poistencov štátu (deti, dôchodcovia, nezamestnaní, ľudia na PN či na materskej atď) je cca 3,1 milióna.
Od začiatku roku stúpnu platy zdravotníkom o 30 percent! Nad týmto prísľubom ministra zdravotníctva Valentoviča a predsedu parlamentu Pašku prebral záruku lekársky odborársky boss Marián Kollár.
Darmo budeme naliehať na racionalizačné opatrenia v zdravotníctve, keď aj očividné podvody zostávajú nepotrestané. Krajský súd v Košiciach rozhodol, že lekárka vypisujúca recepty na mená mŕtvych pacientov je - nevinná. Viac si prečítajte v dnešnom Korzári. Na záver len pár čísel: výdavky na lieky hradené z verejného zdravotného poistenia budú v roku 2006 26-27 mld Sk, čo je o cca 4 miliardy viac než vlani. Výdavky na lieky rastú rýchlejšie než zdroje, a teda idú na úkor ambulantnej i lôžkovej starostlivosti. Krajský súd v Košiciach svojím rozhodnutím povzbudil špekulantov, ktorí zarábajú na úkor zdravotníkov dožadujúcich sa lepšieho mzdového ohodnotenia.
Neviem, koľko faciek musia zdravotníci dostať, aby precitli. Pred voľbami som na tomto mieste trpezlivo vysvetľoval, ako funguje makroprostredie v zdravotníctve. A že rovnako ako všade inde, aj tu musí platiť rovnica 2 + 2 = 4. Veľa diskutujúcich (najmä z radov zdravotníkov) vtedy argumentovalo, že to je vec názoru, nie faktov. Teraz sa mi žiada dodať - máte, čo ste chceli.
Predbežné rozhodnutie súdu o zastavení štrajku by snáď už mohlo otriasť aj najväčšími optimistami z radov štrajkujúcich. Cesta, na ktorú ich zvádzajú odborárski (a predtým komoroví) bossovia očividne nevedie k želanému cieľu. Na to je potrebná zmena stratégie i rétoriky. Zdravotníci musia poveriť rokovaním o svojich požiadavkách niekoho, kto ich odhodlanie nepremrhá. Niekoho, kto rozumie ekonómii a fungovaniu zdravotných systémov. Niekoho, kto vie, ako ich požiadavky splniť. Ich doterajší hovorcovia preukázali, že to nevedia.
Spor lekárskej komory so štátnymi poisťovňami sa skončil tak, ako som to na tomto mieste predpovedal pred takmer mesiacom. Komora utrpela ďalšie fiasko pri presadzovaní svojich cieľov (1. lepšie spoločenské postavenie a 2. lepšie finančné ohodnotenie). Odhodlajú sa už lekári zmeniť prostriedky na ich dosiahnutie, alebo dopustia, aby vedenie komory prehlbovalo úpadok lekárskeho stavu každým ďalším krokom?
Posledné dni rezonuje spor medzi Slovenskou lekárskou komorou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Tento spor nie je spôsobený reformou zdravotníctva. Dokonca v ňom vôbec nejde o finančné ohodnotenie lekárov. To sú len zástupné dôvody, na ktoré naleteli politici, lekári i pacienti. A žiaľ, ako neraz, i novinári.
Ak sa zdravotníci chcú dočkať spravodlivejšieho hodnotenia a pacienti kvalitnejšieho zdravotníctva, mali by byť oponentami neobmedzene bezplatného zdravotníctva. Pri bezplatnom zdravotníctve sú lekári odkázaní len na verejné zdroje. A tých ani pri najlepšom vyškrabávaní zo štátneho rozpočtu nebude nikdy spravodlivý objem.
Slobodné fórum predstavilo svoju koncepciu reformy zdravotníctva. Má ísť opäť o zmenu od základov. Napriek žonglovaniu so slovom „občan“ sa okrem populistického návrhu na zrušenie dvadsaťkorunových poplatkov skutočný občan nič konkrétne nedozvie. Zato ďaleko konkrétnejšie kontúry nadobudlo postavenie komôr. A to ma vlastne vyprovokovalo venovať tomuto návrhu pár riadkov.
Neveríte? Povinnosť uzatvoriť zmluvy s 3,9 miliónmi lekárov-špecialistov uložila zdravotným poisťovniam vláda na návrh ministerstva zdravotníctva. Nejde pritom o preklep. Nariadenie vlády č. 751/2004 Z. z. je zlé a nevykonateľné.
Predseda opozičného Smeru Robert Fico v rozhovore pre týždenník Extra plus konštatoval, že "do zdravotníctva nemôže prúdiť menej ako 7 percent HDP." Môj kolega z Health Policy Institute Peter Pažitný podrobil toto tvrdenie makroekonomickej analýze (vo formáte *.pdf). Na dosiahnutie podielu 7 percent z HDP chýba zdravotníctvu 7,5 miliardy korún. Tie sa dajú získať len od občanov - buď cez vyššiu spoluúčasť, vyššie dane alebo vyššie odvody. Vyššia spoluúčasť je pre ľavičiarov neprijateľná, zvýšenie daní z príjmov fyzických osôb by znamenalo nárast sadzby z 19 % na 22,4 % a zvýšenie odvodov by znamenalo nárast odvodového zaťaženia o dva percentuálne body zo 14 % na 16 %. Keď sa maľujú vzdušné zámky, treba povedať i to, koľko nás to bude stáť. Doplnené: P.S. Zaujímavé čítanie k zdravotníctvu a hraniciam jeho možností popisuje The New Atlantis.
Médiá sú v posledných dňoch plné titulkov o pripravovanom zdražovaní zdravotníctva. Minister potajomky pripravil novely zákonov, ktoré vraj umožnia zvýšiť spoluúčasť pacientov. Novinári i komentátori však zostali pri povrchu. Majú pravdu, že ministrom riadený legislatívny proces týchto zmien je neštandardný. Ale ďalšie úvahy o zdražovaní sú scestné.
Slovenská lekárska komora oznámila, že aktuálna novela z dielne ministerstva zdravotníctva znižuje počet plne hradených diagnóz. Generálny sekretár SLK Eduard Kováč uviedol, že kým doteraz je zákonom garantovaná bezplatná liečba 6000 chorôb, po schválení novely to bude len 3000 chorôb. Pán Kováč nehovorí pravdu, alebo jednoducho – klame.
Ministerka I. Radičová odmietla návrh ministra R. Zajaca, aby nemocenské poistenie vykonávali zdravotné poisťovne. Pre takýto postoj existuje pragmatický dôvod – nemocenské poistenie je ziskové a o. i. pomáha vyrovnávať cashovú bilanciu v neefektívnej Sociálnej poisťovni. Ale dôvod, ktorý namiesto toho uviedla ministerka, je čudný.
