Katka Tekeľová
Na čo je dobrá alergia...
Dnes ráno mi opuchlo oko. Ľudia, keby ste ma videli! Na polovicu Európanka, na polovicu Číňanka...fakt zaujímavá „okulahodiaca „ kombinácia!
Dnes ráno mi opuchlo oko. Ľudia, keby ste ma videli! Na polovicu Európanka, na polovicu Číňanka...fakt zaujímavá „okulahodiaca „ kombinácia!
"Mami, čo je to intrakcia?" spýtala sa ma včera moja Katka. Pokrčila som čelo, prizmúrila oči, hlavu nahla trochu nabok a snažila som sa prísť na to, s ktorým slovom si onú intrakciu pomýlila. Podarilo sa...
„A iba vtedy za tebou príde, keď je zhulený..." „No a čo..." a nasledujú výrazy, ktoré sem nemám ani tú najmenšiu odvahu napísať!!!!...vypočula som si dnes, keď som pomalým krokom prechádzala popri lavičke plnej teenagerov. Fuuuha! Zvláštny pocit.
Uplynulý víkend som bola vonku. Večer. Sama. Bez kočíka. Bez detí. Waw, konečne! Najskôr som sa síce pobalila do kočiarovej tašky, no vzápätí som si uvedomila, že k môjmu večernému outfitu sa zelená kabelka bude hodiť predsa len lepšie:o)
Včera večer som Anetku uspávala na rukách. Je to jedna z tých chvíľ, kedy zaspáva len kúsok od mojej tváre. Na perách cítim jej pravidelný dych a môžem sa na ňu dosýtosti vynadívať.
Dnes som sa uvidela v očiach mojej dcérky. V malých, ešte stále tmavomodrých kolieskach dúhoviek som vyzerala ako taká fazuľa...
Neznášam ho. Nenávidím! Keď napĺňa izbu, celý byt. Chodím od kuchyne až po spálňu, nikde nikoho. Ani hláska...nikto nepýta čaj, nikto nie je zvedavý na to či ono. Iba ticho. Hlučné a ušidrásajúce ticho.
Mám v nose tvrdé pupienko. Boľavé, ooooch, ako veľmi. Už aj pri najmenšom a najjemnejšom pokuse niečo s ním urobiť sa mi hrnú slzy do očí a niekde tam všetky moje pokusy o úľavu končia.
Pretierajúc si očká a s pusinkou otvorenou na celý svet nám naša najmladšia fešanda jasne dávala najavo, že si pred večerným spánkom ešte chvíľu pospinká. Neprotestovala som. Jednak by mi to ani veľmi nepomohlo a po druhé, robí to takmer každý deň. Od piatej tak hoďka aj čosi a po ôsmej spánok až do rána bieleho...Takto to funguje už niekoľko mesiacov..
Milujem dopoludnia. Všetko je vtedy akési iné. Svetlo v spálni, slnko za oknom a aj potok pretekajúci cez naše sídlisko zurčí akosi inak. Ako dopoludnia.