Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Obyčajné leto, obyčajné námestie, obyčajní ľudia. Teda vlastne turisti. A suvenírové stánky s ich tajomnými zákutiami. Svojrázny život bratislavského centra. Veselý ako predavačky goráliek a všakovakých maličkostí.
Fotím, fotíš, fotíme... Letná sezóna je v plnom prúde a na fotografické portály pribúdajú denne tisícky fotografií, alebo aj iba takých „cvakov". Táto obrovská záplava fotiek sa priam valí aj na náhodného, či stáleho návštevníka portálu Fotky.SME. Čo to ale vlastne fotíme? Malé zhodnotenie v "polčase leta" nezaškodí.
Non serviam. Nebudem slúžiť. Táto biblická veta prisúdená prvému „padlému anjelovi" Luciferovi je pokladaná za prvopočiatočný vznik „pekla". Miesta večného utrpenia a trestu. Miesta, ktoré „straší" mysle nielen kresťanov. Je to archetyp odporu proti Bohu, ktorému máme slúžiť ako absolutistickému vládcovi a monarchovi. Aspoň podľa tradície a stredovekých predstáv.
Je leto, prázdniny, čas dovoleniek a zážitkov, čas fotografovania a plnenia rodinných albumov a fotoportálov. Fotky.SME nevynímajúc. Denne tisíce fotiek. Počínajúc špičkovými dokumentami, oku lahodiacimi zábermi morských pláží a západov slnka pokračujúc a vysloveným brakom končiac.
Knižky brazílskeho spisovateľa Paula Coelha mám rád. Mám rád jeho štýl, mám rád námety a viem sa vcítiť do pocitov hľadajúceho. Navyše, až na niektoré výnimky, príbehy jeho kníh vtiahnu čitateľa do deja tak, že knižku zhltne za jednu noc. Nie inak tomu bolo aj pri jeho ostatnej knižke Alef.
Som normálny chlap a pozerám sa po babách. Aj včera v jednej európskej metropole cestou z letiska. Štíhla mladá moslimka, čokoládová šatka haliaca vlasy a plecia. Pod tým tradičný nohavicový odev, žiarivo biely a takmer ako gáza ľahučký. Aj značka spodného prádla by sa dala prečítať. Pohľad oveľa krajší a tajomnejší ako na „vyliate" tukové záhyby skrášlené piercingom medzi bedrovou sukničkou a prikrátkym tričkom v bratislavskom Auparku. Dve tváre súčasného života, dve tváre Európy.
Nie, nepôjde o analógiu známej Schrödingerovej „mačky v krabici", i keď by sa podobnosti nájsť dali. Zavreli sme Boha do skrine. Teda hlavne my, katolíci.
Keď sa povie „analóg", skúsený fotograf pomyslí na tri značky. Nikon, Canon a Olympus. Keď k tomu pridáme historicky znejúce slovo „manuál", štatistika sa rozdelí tak pol na pol. Nikon a Olympus. Klasická „olympusácka" séria OM v určitých aspektoch dodnes ostala neprekonaná. A to napriek všetkým dnešným high-tech digitálom. OM 40 z tejto série považujem za jeden z najvyspelejších fotoaparátov určených pre kreatívnych fotografov.
Stvoriteľ nie je potrebný a vesmír vznikol sám od seba. Z ničoho. Pochopiteľne, ak sa preukáže M-teória. Toľko Stephen Hawking vo svojej ostatnej populárno vedeckej knihe Veľkolepý plán, ktorú zostavil spolu s Leonardom Mlodinowom. Vcelku Hawkinga chápem. Jeho osobná situácia ťažko pripúšťa existenciu „láskavého stvoriteľa", ako túto hypotetickú entitu vo svojej knihe viac krát nazýva.
Priznám sa bez mučenia, že ku skladaniu a neskôr ku konceptuálnej tvorbe fotografických diptychov ma inšpiroval pred viacerými rokmi známy slovenský fotograf a pedagóg Ľubo Stacho. Jeho jabĺčka, či babky v bazéne mám stále pred očami. Listovaním na jeho stránkach sa dá dosť inšpirovať. A ísť možnože o krôčik ďalej, možno správnym, možno nesprávnym smerom.
Za ostatné roky sa stala satelitná navigácia na celom svete životne dôležitou technológiou. Je to paradox, ale technológia pôvodne určená na vedenie vojny a navádzanie zbraní zmenila svet. Synonymom sa stala americká GPS, aj keď na svete je viacero podobných a kompatibilných systémov. Aj Európa buduje svoj systém Galileo, nechvalne známy neustálymi sklzmi a „chudorľavým" financovaním. Európa však medzitým, v tichosti a bez väčšej publicity, spustila systém EGNOS.
Tie nedeľné prechádzky starým mestom mám rád. A ešte radšej mám, keď manželka odskočí do neďalekého stánku s časopismi, a ja mám čas na zopár „cvakov". Mám taký pocit, že to robí úmyselne. Vie, že ma fotenie v meste baví, a taktiež vie, že vtedy so mnou nie je reč. Vtedy ma celého pohltí hľadáčik.
Už je to takmer dva týždne a mňa už vyše týždňa nebolia nohy. Kam som sa to už len ja dal nahovoriť. Chvíľami som myslel, že praštím fotobatohom aj sebou do trávy a vykašlem sa na to. Ale čo potom so mnou, niekde na svahu Krížnej? A okrem toho sú tam medvede, a tým veru moju OM-ku nedám.
Keď som ako chlapec chodieval za hlbokého „totáča“ po večeroch tajne na hodiny náboženstva kdesi do jednej vily na Červeňovej ulici, považoval som to za veľmi dobrodružné. Ešte dobrodružnejšie bolo, keď sa v obývačke schádzala s rodičmi partia ľudí, z ktorých som neskôr po šesťdesiatom ôsmom zopár spoznal v kapucínskom kostole pri oltári. Vtedy sme ako chlapci mali o viere zakázané hovoriť a za nedeľnými omšami sme niekedy cestovali starou „embéčkou“ aj hodinu cesty.
V onen povestný jedenásty september som sedel práve u optika a pozeral sa do akéhosi prístroja, keď hlásateľka rádia Twist rozochvelým hlasom informovala o útoku na „dvojičky". Svet ostal otrasený keď sledoval v živom prenose ich pád. V ruinách zahynulo do tritisíc rukojemníkov islamského teroru. Bola to poprava v priamom prenose.
B16 blahorečil JP2. Je toho plný bulvár a internet. Teda okrem trapasu s Nemcami, Wiliamovej svadby a zabitia Bin Ládina. A vraj spravil tisíce zázrakov. Teda Ján Pavol II., nie Bin Ládin.
Pod spoločenskou zábavou sa obvykle myslí stretnutie väčšieho množstva ľudí za účelom spoločenskej zábavy. Typickým príkladom spoločenskej zábavy sú udalosti, ktoré slúžia ako zámienka na zvýšenú konzumáciu jedál a alkoholu, a taktiež na zintenzívnenie kontaktu oboch pohlaví, čo sa nazýva tanec. Niektoré zámienky sú vcelku oprávnené a významné. Vtedy spoločenskú zábavu nazývame svadba, jubileum, alebo aj stužková. Ako však fotiť na takejto akcii?
Veľká noc, tak ako ju chápe a oslavuje kresťanský svet, je pripomenutím vykúpenia človeka z jeho hriechov. Toto vykúpenie vykonal Ježiš, ktorý sa dobrovoľne nechal zabiť. Pre mnohých tu však niečo nesedí, bez ohľadu na to, aké barokové podanie počuje z ambitu.
Urobiť z vody Coca Colu nie je až také jednoduché. I keď sa to dá, ako tvrdil jeden známy reklamný mág. Je za tým kopec poctivej marketingovej práce a miliardy dolárov. Urobiť z potulného kazateľa značkovú ikonu, ktorá napriek všetkému pretrvá dvetisíc rokov, je zrejme úloha nad ľudské sily.
Občas sa túlam bratislavskými uličkami. Ako inak, s foťákom na krku. Najmä, keď vyjde slnko a centrum ožije. Stánky, známe tváre pouličných zabávačov, šikmookí turisti. Veď to poznáte. A osudy ľudí.
