Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Na zelenom venci sa pohupuje červený trpaslík s bielou bradou a pod ním sa vŕši hora prepraviek s vianočným balením akéhosi piva a kopec čokolády vo fialových obaloch. Tisíc ráz opakované sladkasté melódie sa miešajú s neúnavným pípaním skenerov pokladníc a unudená hlásateľka žiada, aby si niekto preparkoval svoje béemvé. Virtuálne peniaze menia svojich virtuálnych majiteľov a všetci sa tvária unavene a smutne.
Kresťanský svet očakáva Vianoce. Oslavu narodenia Ježiša, oslavu „vstupu" Boha do materiálneho sveta v hmotnom tele. Aby podľa kresťanskej viery následne svojou smrťou a zmŕtvychvstaním ľudstvo „vykúpil" a otvoril mu cestu do „Božieho kráľovstva". Nie, nie je to nelogický konštrukt. Stačí sa zamyslieť nad tým, čo iné vieroučné systémy hovoria o „karme", alebo čo hovorí fyzika o entropii.
Titul k tomuto článku som si vypožičal z názvu kultového slovenského muzikálu. Tento muzikál rieši večný spor o hľadaní šťastia a lásky. Hovorí o tom, že človek môže byť sám aj vtedy, keď má všetko, no chýba mu vzťah so svojimi blízkymi. Teológia Tomáša Halíka, ktorá prebubláva pomedzi riadky knihy rozhovorov „Zmierená rôznosť", túto tému akoby obracia do paradoxu. Snahou o čisté transcendentálne poznanie Boha však človek akoby stráca pochopenie pre potreby ľudí. Aj tých blízkych.
Ktosi napísal v diskusii pod jedným z mojich ostatných blogov, že lekár je viazaný Hippokratovu prísahou iba v práci. Keď zavesí biely plášť na vešiak a odpíše sa z evidencie dochádzky, stáva sa obyčajným smrteľníkom. Môj starý otec bol lekárom dvadsaťštyri hodín denne.
Áno, každý pracujúci človek by mal byť zaplatený. Nielen lekár, ale aj údržbár, technik, učiteľ, alebo účtovník. O tom nie je pochýb. Keď sa mu máli, alebo má pocit, že je nedohodnotený, môže odísť, alebo sa domáhať zvýšenia platu. Otázne je, ako úspešne.
Keď sa ešte za „reálneho socializmu" hlásil na medicínu, naivne - bez tlačenky, zobrali ho nie do Bratislavy, ale do Olomouca. A nie do prvého ročníka, ale do „nulťáka". S podmienkou, že nultý ročník bude pracovať vo fakultnej. Naivne si myslel, že doma. Čoskoro sa však dozvedel, že to musí byť tam, kde ho zobrali.
Robiť dobro za každú cenu môže byť často krát zlé. A to nielen vo vzťahu ku príjemcovi nášho snaženia, ale vo svojej samej vnútornej podstate aj voči aktérovi takéhoto konania. Snaha o konanie dobra, vedomá snaha motivovaná ráciom, je prejavom egoizmu.
Provokujúci názov. Evokujúci etikety konzerv, ktoré sme si kedysi brávali so sebou do Juhoslávie, keď sa tam ešte chodievalo na „šedý" pas. A ešte pred tým na „devizák". Mnohí si to pamätajú. A tí starší si pamätajú aj oltáre obrátené opačným smerom.
O tomto čase v osemdesiatom deviatom bola sychravá jeseň. Národu vládol „kôl v plote", budúci „revolucionári" boli zalezení v kotolniach a intelektuáli písali absurdné divadelné hry. Moje dcéry usilovne navštevovali základnú školu a ja som poctivo imitoval západné vzory v renomovanom výskumáku. A potom sme poctivo štrngali kľúčmi a Karol Kállay si zlomil ruku, keď chránil nový Nikon pred pádom na dlažbu. Na námestie padal prvý sneh. Biely. Ako inak.
Nie každý z fotografov amatérov, či profesionálov postrehol, že aj toho roku sa ako sprievodné podujatie Mesiaca fotografie 2011 uskutočnila akcia Protfolio Review. Je zaujímavé byť účastníkom. Už piaty rok za sebou sa mi pošťastilo nechať si svoje práce skritizovať známymi odborníkmi, ako Rui Prata z Portugalska, alebo Walter Bergmoser z Nemecka. Alebo aj našou Petrou Cepkovou.
Priznám sa, že napísať tento článoček ma inšpirovala Shootyho karikatúra v dnešnom vydaní SME. Smutno-vtipná. Smutné na to všetkom ale je, že to vtipné vôbec nie je. Teda to čo sa deje. Popravy v priamom prenose, rýchle pohreby z helikoptéry do mora, či lynčovanie za podpory stíhačiek NATO, svet valiaci sa do globálnej katastrofy vôbec nezachránia.
(Tento príbeh je pravdivý, i keď mená sú vymyslené...) Iveta mala za sebou už celkom zaujímavú kariéru, keď prijala ponuku, ktorá sa neodmieta. Nie, že by sa o ňu silou mocou usilovala, ale po tom, ako ju „odišli" z predchádzajúceho miesta, to bola dosť prestížna funkcia.
Nie, nemám na mysli často sa vyskytujúcu horninu, pozostávajúcu z tvrdých okruhliakov pospájaných akýmsi vyzrážaným cementom, ktorej praktické použitie je diskutabilné. Taktiež nemám na mysli ani žiaden cukrárenský výrobok, i keď by druhá časť názvu článku tomu mohla nasvedčovať. Budeme hovoriť trocha o psychológii, možnože o psychológii masy. A trocha o politike.
Absurdný názov a absurdný článok... Avšak situácia v Grécku je absurdnejšia ešte viac. V krajine, kde ľudia zvyknutí na život s relatívne vysokými sociálnymi istotami si musia zo dňa na deň privykať na rozsiahle škrty idúce tak ďaleko, že sa napríklad zdravotná starostlivosť stáva pre veľké skupiny obyvateľstva priam nedostupnou, ide o veľa. A o veľa ide aj v „eurozóne".
O mŕtvych len dobré. Ale nie je toho dobrého už akosi priveľa? Počínajúc vyjadreniami vedúcich osobností biznisu, a to nie len IT, cez kondolencie politikov až po slzy fanyniek. Zomrel Steve Jobs, ikona IT branže, ktorá stála za úspechom značky s nahryznutým jablkom v logu. To nahryznuté jablko je symbolické. Prvý krok k úspechu produktov firmy Apple urobil takmer vždy niekto iný.
Pretriasaný už roky. Na jednej strane tvrdo obhajovaný ako nevyhnutná podmienka zastávania „úradného postu" pastiera rímskokatolíckych duší, na strane druhej odsudzovaný, nemajúci oporu v Písme. Údajný hlavný dôvod pochybení a škandálov kňazov a tých, čo ich kryli? Absurdný model života rímskokatolíckeho duchovenstva? Ale je naozaj taký absurdný a zbytočný?
Viac ráz som na mojom blogu ponúkol do diskusie tému úrovne fotografií na portáli fotky.SME. Opakovane som písal, že mi tento portál vyhovuje, napriek veľkej rôznorodosti autorov a ich tvorby. Spomínal som ale taktiež, že tu začína prevládať gýč a naozaj podpriemerné „cvaky". Je to aj moja častá téma. Teraz iba niekoľko poznámok.
Sťahovali sme sa. Najhoršie bolo presťahovať knižnicu. Vziať každú knihu do ruky a zaradiť ju na miesto, ktoré dáva zmysel. Tak, ako má zmysel každá prečítaná kniha. Od Dänikena až po Ratzingera, od Grofa, či Steinera až po Halíka. Každá kniha má svoj zmysel. Aj Kabala, Korán, Biblia, či dalajlámove spisy, alebo Abd Ru Shinov manifest. Sú svedectvom hľadania.
Geto. Slovo, ktorá sa historicky viaže najmä na smutný osud židovského národa. Slovo, ktoré znamená nútenú izoláciu od ostatného „majoritného" sveta. Slovo, ktoré by sme častokrát najradšej vymazali zo slovníku. Ale, nebude tomu naopak?
A nielen ich, dalo by sa povedať „všetkých veriacich". Ale hovorme radšej o kresťanoch, povedzme katolíkoch, ktorí sú nám najbližšie. Prečo príslušníkov takzvanej „modernej" spoločnosti toľko štvú? Prečo toľko žlči a ohovárania v médiách a blogových diskusiách?
