Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
V ostatnom období majú novinári zaujímavú tému. Sú ňou takzvané „schránkové firmy“ registrované v zahraničí. Málokto z laickej a najmä z novinárskej verejnosti vie, že takéto podnikanie cez „biele kone“ ja na Slovensku úplne legálne a zakotvené v Obchodnom zákonníku.
Tak sme dnes chytili prvý „seničák“. Ide síce po diaľnici až od Stupavy, ale je v Blave o päť minút skôr, ako ten druhý, čo ide po diaľnici už od Lozorna. Červené autobusy ráno vypúšťame, tie stoja pri každom kandelábri.
Miro je fajn chalan. Ambiciózny, inteligentný, ostrovtipný a vzdelaný. V neposlednom rade je dobrým otcom, dokonca bol na rodičovskej dovolenke namiesto svojej manželky. Okrem toho je pôvodným povolaním teológ a zakúsil nejaký čas aj neľahký chlebík katolíckeho kňaza. Jednoznačne teda „insajder“, ktorý, zdá sa, má čo povedať k súčasnej rodinnej agende katolíckej cirkvi na Slovensku.
SME je značka. Takto to správne ohodnotila nová šéfredaktorka, ktorá ale musí ešte dokončiť staré projekty. Správne. Aj Slovak Spectator je značka, aj keď nie taká významná, ako SME. A správne poznamenala, že by ale značky SME bola škoda. No boli na svete aj významnejšie značky ako SME. Boli.
Tieň. Ten, ktorý vrhá osvetlená časť našej osoby si často ani neuvedomujeme. Tieň, ako tajomnú súčasť našej osobnosti si neuvedomujeme takmer vôbec. Napriek tomu motivuje naše správanie, niekedy až k absurdite.
Treba pomaly myslieť na Vianoce. Niektorí ale na ne myslia už v lete. Nie je tomu inak ani v manufaktúre, kde sa vyrába krása. Sklenená.
Vstávam veľmi skoro. Nechávam si čas na všetky raňajšie rituály, vrátane prečítania novín a kávičky. Dnes však som mal chuť namiesto kávy hodiť si jednoho panáka borovičky. Na žalúdok. Rozlúčkový komentár Petra Schutza je nestráviteľný.
V Ríme zasadá synoda katolíckych biskupov. Zaoberá sa predovšetkým rodinou a jej reflektovaním v modernom prostredí. K tejto téme patrí aj problematika civilných sobášov, rozvedených a homosexuálov.
Najnovšia slovenská „novinová“ kauza z nepochopiteľných dôvodov ostáva prakticky bez odozvy. Žiadne demonštrácie pred budovou redakcie ako v oných časoch, keď ľud chránil svoju televíziu pred „nepriateľským vstupom“ nejakých vagabundov.
Denník SME prežíva krízu. Snáď najväčšiu od čias peripetií so zastavením tlače papierového vydania novín a nutnosti z večera do rána presunúť tlač stovky kilometrov ďaleko. Vtedy SME krízu zvládlo. Otázne je, či ju zvládne teraz. Pretože ide o krízu hodnôt.
Vo Vatikáne sa začala biskupská synoda. Liberálna tlač šalie. Snaží sa vytvoriť domienku o akomsi „rozkole“ medzi biskupmi a podsúvať obraz Františka ako „liberálneho“ pápeža.
Kresťan ťahal dvanástku. Odovzdávajú projekt. Našťastie od zajtra má dva dni voľna, tak vystúpil o zastávku skôr. Pri svojej obľúbenej kaviarni. Už sa nevedel dočkať, kedy zamieša svoje dvojité presso, a kým vychladne, dopraje si pohárik fernetu.
Ateista ťahal dvanástku. Odovzdávajú projekt. Našťastie od zajtra má dva dni voľna, tak vystúpil o zastávku skôr. Pri svojej obľúbenej kaviarni. Už sa nevedel dočkať, kedy zamieša svoje ristreto a kým vychladne, dopraje si pohárik fernetu.
Na svete sú vyše dve miliardy dvesto miliónov kresťanov. Teda ak počítame všetky denominácie. Mnoho z nich sa ku kresťanstvu prihlásilo, pretože nemalo lepšiu ponuku. A mnohí si na svoje kresťanstvo spomenú iba na smrteľnej posteli. Avšak aj tak je to obrovská masa ľudí, ktorí sú viac, či menej stotožnení s určitou ideou. S ideou „sveta za zrkadlom“.
Opäť podstupujem riziko nenávisti v diskusii a píšem proti prúdu. No nedá mi. Dnes je kresťanský sviatok. Verejnoprávna televízia ponúkla priamy prenos z jeho slávenia a na stránkach denníka SME sa objavuje rozsiahly text Silvestra Lavríka s názvom „Sloboda mýliť sa“, plný zášti voči cirkvi. Ako inak. Pán Lavrík sa mýli.
Nie, mýlite sa. Dederon nebolo pôvodne hanlivé označenie občanov Nemeckej demokratickej republiky, v nemčine Deutsche demokratische Republik, čiže dé-dé-er. A okrem toho Dederon ani „soudruzi z dé-dé-er“ nevymysleli.
Kedysi som mal rád knižky Paola Coelha. Najmä Alchymistu a Piatu horu, no ani Alef nebola najhoršia. Jeho najnovší titul s názvom Cudzoložstvo však prekonáva všetky.
Nie, nebudem sa venovať širokým právam „inakých“ v Rusku. Ani nechcem obhajovať tú, či onú stranu konfliktu na Ukrajine. Reč bude o inom.
Tento príspevok bude trocha iný, ako ostatné zo série „Ako sme zabudli...“ Na počasie sme totiž naozaj zabudli. Teda aspoň na jeho predpoveď.
Nie, nejdem s nostalgiou spomínať na zlaté časy „v socíku“. Aj keď tak trocha tie zlaté časy boli. Problém je oveľa širší. Najmä keď sa pozrieme, kam sa dnešný svet uberá.
