Tibor Javor
Dobre už bolo
Nie, nejdem s nostalgiou spomínať na zlaté časy „v socíku“. Aj keď tak trocha tie zlaté časy boli. Problém je oveľa širší. Najmä keď sa pozrieme, kam sa dnešný svet uberá.
Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky

Nie, nejdem s nostalgiou spomínať na zlaté časy „v socíku“. Aj keď tak trocha tie zlaté časy boli. Problém je oveľa širší. Najmä keď sa pozrieme, kam sa dnešný svet uberá.

Slovo „devizák“ bolo dlhé desaťročia synonymom vône mora, alpského vetra, či kávičky na bulvári Saint-Michel. Alebo aj prepoteného trička za volantom embéčky a otvárania zavarenej bravčoviny kdesi pod stanom. To všetko je už preč, nostalgia nepomôže. A že slovo „devizák“ zmizlo z nášho slovníka? Dobre mu tak.

Urugvajec takmer dvadsať rokov zadumane stál na Lakatošovej križovatke v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky. Neviem prečo bol otočený ku Slavínu takmer chrbtom, asi by blbo vyzeralo, keby otŕčal do križovatky zadok.

Rifle. Čudné to slovo označujúce nohavice z denimu charakteristického strihu so sedlom vzadu a s oblúkovo vykrojenými otvormi vreciek. Je to dnes asi jedna z najpopulárnejších odevných súčasti, či už na voľný čas, do záhrady, či garáže, ale aj ako súčasť oblečenia manažérov.

Jeden slovenský kňaz zaviedol kategorizáciu niektorých ľudí na primárnych a sekundárnych. Ide ale vlastne skôr o rozdelenie určitej skupiny na tých, ktorí niečo robia a ani nevedia prečo, a na tých, ktorí sa krvopotne o niečo snažia napriek tomu, že vlastne nemajú k tomu nijaký vnútorný popud.

Putin je v pasci a nemá iné východisko ako rozpútať skutočný vojenský konflikt s Ukrajinou a v podstate celým západným svetom. Nesmie dlho čakať. A nesmie podľahnúť tlaku ani Európy, ani Ameriky.

Som chlap po päťdesiatke. Mám päť vnúčat a odo mňa oveľa mladšiu manželku. Fotím, píšem blogy, jazdím na starom Cherokee, občas na horskom bicykli a pre radosť si skladám muziku. No musím priznať, že to, čo ma zrejme obmedzuje je kresťanstvo. Čítajte môj „comming out“ kresťana na plnú hubu.

Áno, je to tak. Komentátor SME Peter Schutz sa zastal kostolníkov. A nielen to. Odporučil nedeľný oddych aj pre kňazov. Zaslúžia si to. Ó, aká dojemná starostlivosť.

Zostrelenie malajzijského letu MH 17 je strašná tragédia a dnes je už úplne jasné, že ho zostrelil Ivan. A je jedno, či to bol Ivan ruskej, alebo ukrajinskej národnosti. A taktiež je jedno, na ktorej strane bojuje.

Netreba to tajiť, desať percent populácie je dosť. Aj keď niektoré výskumy uvádzajú čísla nižšie, iné vyššie. Tvoria menšinu, ktorá bola historicky často perzekvovaná a ani v súčasnosti im svet nepraje. Nemôžu za to, ich odchýlka od normálu je zrejme dedičná.

Nie, v dnešnej dobe to nie je nič nereálne. Dokonca ani nič kriminálne. Je to všetko v súlade so zákonom a politikou „Pro Choice“. A navyše, je to predsa nový segment biznisu.

Verejnosť pred nedávnom pobúril zverejnený videozáznam sexuálneho násilia priamo na chodníku pred očami dvoch malých detí. Výsledkom jeho vyšetrovania bude zrejme iba poriadková pokuta za výtržníctvo. Obidvaja aktéri, zrejme partneri, zhodne tvrdia, že o nijaké násilie vlastne ani nešlo. Takto nejako prebieha aj násilie za zatvorenými dverami bytu.

Pred niekoľkými dňami som si so záujmom prečítal jeden „návod“, čo robiť, keď je človek prvý krát na katolíckej bohoslužbe. Niekoľko sto reakcií v diskusii vygenerovalo krásnu vzorku motivácií a dôvodov kritiky cirkvi. Kopíruje „nálady“ odporcov cirkvi všeobecne.

Priznám sa hneď na začiatku, že iné cirkevné prostredie, ako prostredie Katolíckej cirkvi, nepoznám. No myslím si, že pointa nasledovného textu viac, alebo menej postihuje aj ďalšie religiózne združenia.

Skutočne si už neviem rady. Sám so sebou. Čítajúc niekedy naozaj fundované príspevky aj ateistov aj veriacich pod rôznymi blogmi, mám nutkanie predložiť „vedeckej" komunite zásadný (ne)dôkaz (ne)existencie Boha.

Takto stručne by sa dali zhrnúť vyjadrenia ateistov aj „kváziateistov" v mnohých internetových diskusiách. Veriaci diskutéri proti nim ťahajú za kratší koniec a mnohí dobrí kresťansky orientovaní blogeri sa stiahli. Rezignovali. Možnože svoju energiu vydávajú tam, kde je to zmysluplnejšie.

Niektorí ľudia považujú kresťanov za bláznov uctievajúcich z dreva vyrezané mŕtvoly zavesené na kríži. Nechápu, že v tejto ikone je zhmotnená odveká otázka života a smrti. Pre kresťanov je víťazom tohto súboja život. Prečo ale majú tendenciu trpieť?

Boh síce nie je, ale aj tak v neho neverím. Asi takto by sa dalo zhrnúť množstvo námietok, proti viere v Boha. Alebo v Bohov? Pretože táto údajne vymyslená entita má mnoho rozdielnych pomenovaní. Pripusťme, že Boh naozaj nie je. Ale ako je možné, že funguje?

Bola to dosť záhada. Pred rokom som menil pneumatiky. A zhodou okoľností sa práve po tejto výmene začali diať veci, ktoré ma takmer pripravili o kopu peňazí a nervy. Nakoniec všetko dobre dopadlo, a tak tu je moja skúsenosť. Možno niekomu práve tie nervy ušetrí.

Inštitút nazývaný „rodina" je v ostatnej dobe skloňovaný nie v siedmich, ale prinajmenšom v sedemdesiatich pádoch. Z rodiny sa stalo politikum, z ktorého sa snažia vytĺcť nejaké tie body takmer všetci politici, aktivisti, či cirkev.