Tibor Javor
Politika Začiatok konca Európy
Neklamme sa. To, o čom počujeme denne a čo zažívajú ľudia na rôznych miestach v Európe nie je dočasný jav. Migranti sú tu a bude ich čoraz viac.
Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Neklamme sa. To, o čom počujeme denne a čo zažívajú ľudia na rôznych miestach v Európe nie je dočasný jav. Migranti sú tu a bude ich čoraz viac.
Vojenská prehliadka sa vydarila. Teda tá v Moskve. Vrátane „simulácie“ poruchy supertanku a pokusu o jeho odtiahnutie počas nácviku, ako aj vrátane prejavu najvyššieho „vožďa“ a hlavného veliteľa ozbrojených síl.
Bolestné a plačlivé vyjadrenia arcibiskupa Zvolenského ku kauze Bezák opäť rozvirujú internetové diskusie a znovu spôsobujú nárast nevôle proti slovenskému cirkevnému establišmentu. A to nevôle nielen neveriacich a neprajníkov cirkvi, ale aj úprimných veriacich, ktorí charizme emeritného arcibiskupa Bezáka podľahli. Alebo jednoducho dúfali v zmenu.
Romana Schlesinger nepriamo označila vo svojom fejsbúkovom statuse Ježiša za sadomasochistu. A dodala, že „doje... ľuďom život aj po 2015 rokoch“. Kvôli zatvorenej rakúskej benzínke. Nič v zlom, aj táto žena má právo na svoj názor. No mýli sa.
Všetko je o sexe. Sex, ako nalacnejšia zábava, dnes vládne svetom. Hviezdy a hviezdičky ukazujú na obdiv svoje plastové vylepšenia a z každej obálky časopisu či denníka sa na nás povinne usmievajú tváre štrnásťročných modeliek. „Dovoľte nám sex“, kričia nemo oči „násťročných“ tínejdžerov, vysmievajúce sa s pohrdlivým úškrnom z „odborných lekcií na základnej škole. Svet, a nielen západná civilizácia, žije v ošiali.
A nielen to. Prečo nekameňujú nevernice, prečo môžu jesť čo sa im zachce a v nedeľu si vyjsť na túru. A napriek tomu je Starý zákon súčasťou ich Biblie.
Je to jeden veľký omyl. Cirkev nie je politická strana a kňazi nie sú predsedami obvodných organizácií. Toto ľudia, ktorí sú od nej vzdialení, nedokážu pochopiť.
Liberáli sú nadšení. Teda ak to, čo sa tu nazýva liberalizmom, liberalizmom naozaj je. No na skutočný význam práve prebehnuvšieho referenda sa akosi zabúda. Alebo, že by to bol zámer?
Debaty okolo tzv. „rodovej rovnosti“ na Slovensku nestíchli, iba ich prehlušil predreferendový huriviak emotívnych sloganov. Karta tzv. „rodovej rovnosti“ však, zdá sa, patrí k tromfom, ktorými hrá v referendovom mariáši liberálne naladená strana stola. O čo však v „ideológii rodovej rovnosti“ ide, vedia máloktorí.
Tak, a je to vonku. Oficiálne a neodvolateľne. Verejne prečítané a oficiálne publikované.
Miluj blížneho svojho, ako seba samého. Táto biblická veta sa v ostatnej pred referendovej dobe dostala dokonca na bilbordy. Na bilbordy cieliace na svedomie veriacich. No kto vlastne má byť tým blížnym sa už nehovorí.
„Inakí“ aktivisti do sporu o rodinu ani do mediálnych diskusií nepôjdu Sú totiž na rozdiel od protistrany mierumilovní. Takto by sa dalo interpretovať vyhlásenie zástupcov LGBTI komunity publikované okrem iného v SME.
Nie, nejde o žiadnu novú odnož známeho afganského hnutia odporu. Ide o našu slovenskú tajnú spoločnosť, ktorej členovia však vystupujú verejne. Nik ale netuší kde Katoliban udrie a komu bude hovoriť do jeho zvyklostí v spálni. O to je to nebezpečenstvo väčšie.
Kedysi to bolo čosi tajomné. Spoznávali sme to v štrnástich, niektoré vyspelé spolužiačky aj skôr. Bolo to čosi úžasné, bolo to šteklenie okolo žalúdka, tajné básničky, šťuchance v rade na obed. Potom prvé dotyky pod dohľadom učiteľa v tanečnej, či čakanie na práve ten trolejbus, v ktorom pôjde práve ona. Kino, či dlhé prechádzky. Nie, nebolo to o sexe. Volalo sa to láska.
Celkom na úvod vyhlasujem, že som proti akémukoľvek extrémizmu a vraždeniu kohokoľvek a akokoľvek. Vrátane redaktorov Cherlie Hebdo a nenarodených detí. Taktiež považujem za správne, aby každý kriminálnik dostal spravodlivý trest udelený nestranným súdom.
Panuje všeobecný názor, a to nie len medzi tými, čo kresťanstvo poznajú iba z novinových článkov a historických filmov, že kresťanská láska je sterilná, oprostená od akejkoľvek zmyselnosti. Mnohí navyše kresťanom vytýkajú, že majú plné ústa lásky, pričom vlastne milovať nedokážu. Teda milovať v dnešnom zmysle slova.
Pád dvojičiek, odrezávanie hláv v Sýrii a Iraku, alebo najnovší masaker v Paríži. To všetko sú znaky, že sa čosi deje. Čosi zlé a dlhodobo. A európske „multikulti“ presvedčenie zlyháva na celej čiare.
Nie, nechcem sa rozpísať ani o Ukrajine, či Kryme, ani o sankciách, či kurzu Rubľa. Mojím cieľom nie je ani vychváliť často autokratické metódy ruského prezidenta. Chcem ale upozorniť na jeden aspekt stretu záujmov, ktorý mnoho ľudí vo svojej takej, či onakej slepote nevníma.
So záujmom som si prečítal Váš ostatný článok a, pravdu povediac, som z neho smutný. Nie preto, že sa ako obyčajne ostro vymedzujete proti tým, čo nezdieľajú Váš názor, na ktorom je postavená Vaša agenda. Smutný som ostal preto, že život Vás núti verejne ventilovať Vaše osobné frustrácie.
Rodená Moskovčanka Masha Gessen, publicistka a autorka šiestich kníh, píše v súčasnosti pre New York Times. Ponúkam voľný preklad jej ostatného článku uverejneného 11.decembra toho roku.