Priatelia sú ľudia, ktorí veria v moju budúcnosť, aj keď poznajú moju minulosť.BugsPhoto Zoznam autorových rubrík: Je krátky jak rebrík do kurína, Som sa na-srdila, Taká "normálna" rodina, Deti vidia inak, A neumrieme hladom!, Hugo, Mini a maxistretká a iné rozko, Prírodné etudy, Ctime tradície, Driving, Feminizmus, Súkromné, od šialenej manželky, Nezaradené
No, kde sú tie časy, keď som bola nemala menovkyňu na blogu? ;) Meno Michal, Michaela má hebrejský pôvod a v preklade znamená ako Boh, Bohu podobný. Ono to naozaj niekedy vyzerá, akoby sme si to o sebe mysleli .. tak majte s nami trpezlivosť. :D
Pôvodne to malo byť len o ženách, ale nakoniec som musela sebakriticky pripustiť, že nie všetko je tak, akoby som chcela.
Zatiaľ len fotodokumentácia:
Šesť hodín popoludní. Teším sa domov. Už len kúpiť džús a konečne vyzujem lodičky, v ktorých mám nohy zošňurované od siedmej rána. Bože tie ma bolia ... vyzuť sa - umyť sa - lahnúť si - ani sa nepohnúť.
... alebo ako som sa nechala zaskočiť vlastnými predsudkami, ktoré "nemám". Nemám predsudky! Každému dám rovnakú šancu! Nikoho nehádžem do spoločného vreca! A ešte iné sebaklamy ovládam....
Jún bol skúška mojej trpezlivosti a odolnosti. Ale musím uznať, že je to bola dobrá škola. Je totiž pár vecí, ktoré sa naučíte len a len na internáte:
Niekedy stačí naozaj málo. Možno pohľad do očí blízkej osoby a vidíte Strach. Šíri sa ako nákaza. Toto neurčité monštrum je novodobou pandémiou dnešných čias.
Drahý Pane Bože, daj mi prosím, múdrosť, aby som ho pochopila... Milý Bože, daj mi prosím, trpezlivosť, aby som to vydržala... Ó, Bože, len mi prosím, nedaj silu ... lebo ho určite zabijem.
Ako hovorí jedon najčítanejší plátok: "Ako je to možné?!?" No jednoducho. Vezmeš počítač, založíš blog, občas napíšeš článok (nie je podmenkou), sem-tam kukneš do diskusie a prihlásiš sa na stretko a dokonca prídeš. V praxi to vyzerá nasledovne:
Väčšinou sa už od Fašiangov psychicky pripravujem na to, že len 40 dní ma delí od potopy môjho sveta. Je to jediný čas, kedy sa snažím odpovedať na otázky o mojom najbližšom pobyte vyhýbavo alebo vôbec. A tiež jedine vtedy si myslím, čo som o tom presvedčená, že Pánu Bohu musela Eva vyviesť niečo hrozné, keď dopustil veľkonočné zvyky.
Nie moje telo túži za tebou, ale moja duša, tá je hladná!
Najhoršie zrady sú previnenia proti sebe. Proti vlastným predsavzatiam, vlastnej filozofii života, vlastným osobným hraniciam.
Tak a je to za mnou. Cítim sa nič, ale zvládla som to. Dnes som po šiestich rokoch cestovala MHD.
Tak to vyzerá, že na budúci týždeň konečne presunieme svoje pozostatky na škaredé, hlučné, smradľavé a prašné sídlisko v BB ... skrátene vraciame sa domov. Ako iste viete, so sťahovaním, prerábaním a iným -ním je len oštara v podobe prevlačovania super ťažkých kusov nábytku (do kelu - toto som mala doma?), zvýrazňovaním svojej osoby na dverách, zvončekoch, schránkach a horekovaním nad obitými novučičkými komodami.
Vždy som tvrdila, že veľké obchodné reťazce ako napríklad Tesco, Billa, Kaufland a iné potvory zabíjajú maličké obchodíky, v ktorých nájdete ten príjemný ľudský prístup. V poslednej dobe však čoraz častejšie zisťujem, že tomu nie je celkom tak. Zisťujem, že na správanie nemá vplyv to, či ste súčasťou veľkého gigantu, alebo pracujete v malej samobsluhe.
Priznám sa, a to aj bez mučenia, že ľudí, ktorí sa dokážu obetovať pre druhých, nesmierne obdivujem. Takmer vždy to robia bez nároku na vďačnosť. O nároku na odmenu ani nehovoriac a v drvivej väčšine zostávajú v anonymite.
Boli sme so synom u lekára na internom vyšetrení. A zas som musela robiť to, čo z duše nenávidím. Pohádala som sa s gigantom.
Keď som mala 9 rokov kúpili rodičia starý dom a začali ho opravovať. Keď začala so mnou plieskať puberta a alergie od výmyslu sveta, odsťahovali sme sa z mesta na dedinu. Zdravotne mi to síce veľmi pomohlo, ale doteraz som sa nevyrovnala s miestnou mentalitou. Miestnym sa totiž nestávate, musíte sa tak narodiť.
