Stalo sa to dnes (nedeľa) tesne pred obedom. Ľudia sa vracali z kostola. V našej odľahlejšej časti už prevažne autom. Po ulici sa naháňali traja malí Rómovia. Jeden tlačil fúrik, druhý sa šuchtal za ním, a tretí sa ako kráľ viezol na fúriku. Za nimi išlo auto. Pomaly, čakalo kým sa uhnú na kraj cesty. Nepočuli ho však a keďže sa za ním začínali tvoriť kolóny, šofér zatrúbil. Róm sa zľakol, šmaril fúrik a utekal na kraj. Asi o dve sekundy na to bolo počuť strašný krik a plač. Ten malý kráľ, ktorý sa viezol na tom fúriku sa roztiahol na ceste a rozbil si hlavu. Človek by povedal, že taký malý toľko krvi ani nemôže mať. Ten druhý ( neschopný šofér fúrika ) v momente spustil ešte väčší rev, pričom spomínal všetko na čo si len spomenul. Od všetkých svätých, cez obväzy, až po sanitku.