Po každej noci svitne nové ráno.... A opäť budeme musieť vstávať do školy!Študentský časopisAnketa od BlueBoard.cz Odpoveď na otázku sa dozviete neskôr... Zoznam autorových rubrík: Historia - ako to naozaj bolo, Ach, tie naše..., Rozprávky, Politika, SAD, Škola, Fotografie, Zážitky, Príbehy zo súdnej siene, Zoznamky, ...trochu vtipne..., ...trochu vážne..., moje konšpirácie, Súkromné, Nezaradené
Vážená nielen novinárska spoločnosť. Čo stále mate proti tlačovému zákonu? Že ohrozí demokraciu a podobné veci? No a čo? Pozrime sa na to z tej druhej strany a uvidíme, aké plusy nám prináša a taktiež aj to, že politici nám chcú len pomôcť.
Nastal čas, aby sme konečne pomohli nášmu kamarátovi vymámiť sa spod závislosti na internetových zoznámkach. Dali sme hlavy dokopy a dlhý čas sme rozmýšľali, ako na to. Spomínali sme na tie tri hodiny psychológie, ktoré sme preflákali. Prišli sme nakoniec na to, že ak chceme niekomu pomôcť, musíme ho pochopiť. Teda rozbehli sme sa k naším počítačom a v momente sme sa registrovali na stránku. Samozrejme, že sme si vypísali tie najúžasnejšie profily a dali tam tie najlepšie photo(shop).
Kamarát je posadnutý zoznamovaním sa cez internet. Tento fakt som tušil už po prvej skúsenosti so zoznamkou. No a keď začal aj tretíkrát, som si istý, že je to tak. Nepomohol mu ani trest vo forme ( dajme tomu meteorologický názov ) prehánok. Na vlastnej koži sa to rozhodol vyskúšať znova. Tento krát si dal ale záväzok, že už si dá pri výbere lepší pozor. Rozhodol sa, že bude dopredu pýtať nie jednu fotografiu, ale hneď celú sériu.
Po predchádzajúcej zahrievacej jazde som si už zvykol na ten donekonečna sa opakujúci tunel so svetlom na konci, ktoré neznamenalo vlak. Aj žalúdok bol tento krát pokojnejší. Aj keď z počiatku to bolo napínavé, časom som rezignoval a začal som si všímať zaujímavé veci, ktoré z tej jazdy plynuli a naučil som sa aj nejaké tie nové veci.
Po predchádzajúcich skúsenostiach so zoznamkou cez tie naše – slovenské anonymne servery, ktoré boli spomenuté v predchádzajúcej časti, sa môj úžasný kamarát ešte stále nepoučil a rozhodol sa to tento krát vyskúšať na vlastnej koži. Ako sa ráčil nechať počuť, čo človeka nezabije, to ho posilní, alebo iná verzia: žijeme len raz a vyskúšať treba všetko ( aspoň to, čo sa dá). Neviem síce teraz, či tým nezakrýval len svoje zúfalstvo z toho, že už dosť dlho nemal dámsku spoločnosť na úrovni PRIATEĽKA.
Existujú muži / chlapci, ktorí jednoducho nerozumejú slovu “nie“. Spomínam si na jednú vetu z filmu: „ Which part of NO didnt you understand?“ (Ktorej časti slova NIE si nerozumel?). Fanatici a dotieravci, po uši zaľúbení ( väčšinou do seba ) a tí, ktorí si nevedia pripustiť, že im by sa niečo také mohlo stať. No stane sa. Ich ego utrpelo tu najhlbšiu ranu, akú len utrpieť mohlo. Takíto sú najnebezpečnejší. Sú nevypočítateľní a svojím správaním spôsobujú problémy nie len „vyvolenej / osudovej žene“ ale aj mnohým naokolo.
Máme opäť najneobľúbenejší čas. Je pondelok ráno a pred nami tých nekonečných 5 dní ( vlastne už len 4 ) skorého ranného vstávania, sedenia v škole či práci, a 4 večery, keď dúfajúc v zázrak a s nádejou, že máme už o deň menej do víkendu ( alebo piatkového večera ), ideme spať. Takže prečo je práca lepšia ako zábava? Nebudem písať o tom, že za prácu je pláca. Na to by aj tak nikto nenaletel, keďže výplata je až takmer o mesiac a za isté formy zábavy sa peniaze berú tiež a to väčšinou okamžite( vydieranie, lúpežníctvo, prepady,... ). Na to, aby ste v práci vydržali s dobrou náladou, si potrebujete uvedomiť, že je to to najlepšie, čo vás mohlo postretnúť a vy si nedokážete váš život bez nej predstaviť. Veď zábava ma rovnaký efekt.... a je pre malé deti, a vy ste predsa dospelí : ).
Ráno o pol piatej sme sa vydali na dlhú cestu autom. Dedinčania, túžiaci po veľkom meste, každý za svojím cieľom. Babka nakúpiť akciové rožky z letáku, ktorým ináč bežne rozpaľujeme kozub, alebo tapetujeme susedovu latrínu. My ostatní sme sa vybrali na jednu prednášku, ktorá by teoreticky mohla zmeniť našu budúcnosť.
Z posledných udalostí v politike na Slovensku vyplýva, že buď niektorí naši politici nenavštevovali už základné, alebo prinajmenšom stredné školy. O vysokých už ani nehovoriac. ALEBO nenavštevovali hodiny dejepisu alebo občianskej náuky / náuky o spoločnosti. Ak by navštevovali aspoň niečo z toho, vedeli by, čo znamená slovo Demokracia v pravom slova zmysle. Vedeli by to, že slovo je gréckeho pôvodu a znamená:
Som neskutočne šťastný, keď sa konečne dovalím zo školy s pocitom, že môžem hodiť tašku do kúta a na učenie šmariť jeden veľký bobek. Neviem sa dočkať, keď budú konečne hodiny ukazovať 20:00 a ja sa budem môcť vyvaliť do kresla alebo ( ak má predbehnú rodinní príslušníci) na zem. Radosťou zaplesá moje srdce, keď počuje záverečnú zvučku športových správ a môže sa pekne ponoriť do hladiny alfa. Čaká ho buď 90 minút neskutočne romantickej Rosamundy a jej ešte neskutočnejšie romantickejších filmov, nejaká tá zábavná šou ala drišľak ( pozdravujem Jožka Biľského – súkromný Ander z Košíc ), akčne krívajúci doktor House, neviem, čo dávajú v štvrtok...
Spomíname na staré časy. Teda nie, že by som bol až taký starý, ale javí sa mi to ako veľmi dávna doba. Bolo to asi pred šiestimi rokmi. V zime bolo veľa snehu a keď prišlo prvé jarné silné slnko a všetko sa začalo topiť, prišli obrovské vody. S kamarátom sme stáli na moste a sledovali, ako tá silná voda unáša haraburdy, trávu, konáre a dokonca aj celé stromy. Bola to celá naša večerná zábava. Ešte sme vtedy nemali počítače :). Jediná technika, ktorú sme vtedy mali, bol neskutočne ťažký telefón, ktorý sme používali len na volanie, SMS - kovanie a v prípade núdze na sebaobranu a tak sme náš voľný čas trávili vonku. Hádzali sme po plávajúcich veciach kamene, a keď sa minuli, s pocitom prázdnoty a úvahou, či ešte nevyskúšam hodiť aj kamaráta, sme sa pobrali domov.
Každá zloba vo svete nemá len následok, ale aj príčinu. Väčšinou ( dokonca by bolo vhodnejšie povedať, že stále ) je tou príčinou fakt, že človeku bolo v minulosti ublížené a teraz sa po čase dusenia vo vlastnej, osamotenej existencii dostane táto skutočnosť na povrch a človek potrebuje, alebo cíti nejakú túžbu, po vykompenzovaní toho momentu.
Znalosti predávajúcich v kníhkupectve vedia niekedy naozaj prekvapiť. Inokedy však predavač svojimi znalosťami o knihách pripomína predajcu sanitárnej techniky alebo klincov.
Narazil som na jednu perfektnú vec, ktorá hovorí, čo robiť, ak sa stretnete zoči-voči hadom, ktoré sa dizajnérsky podobajú anakonde. Pôvodne ide o manuál Mierových zborov USA, ktorý dostávali dobrovoľníci pracujúci v Amazonskom pralese. Tento manuál opisuje, ako sa brániť pri útoku takéhoto monštra. Garantujem, že za takýto výplod by sa teda nehanbil ani Jules Verne. Alebo výstižnejšie by bolo povedať, že Jules Verne sa za svoje diela – oproti tomuto – môže hanbiť a zahrabať sa ( vlastne už je zahrabaný) niekoľko metrov pod zem. Taktiež by sa do dalo prirovnať k príručke japonských kamikadze alebo návodu na obsluhu samovražendného atentátnika.
Prečo vznikajú po svete hnutia žien, ktoré sa cítia byť obmedzované mužmi? Prečo nevznikajú združenia mužov s tou istou tematikou? Z veľmi jednoduchého a prozaického dôvodu.... Rodové rozdiely nie sú nič iné, ako obyčajná boha pustá závisť a zabudnutie jedného prirodzeného zákona, ktorý je zakorenený hlboko v nás. ( Problém je v tom, že strašne hlboko) a je zahádzaný novodobými tradíciami.
Navždy sa zachová v pamäti stužková. Jasné, poviete si, stará známa odrhovačka. No lenže prečo sa tá odrhovačka hrá aj dnes? No lebo v sebe skrýva starú pravdu, ba dokonca je už hodná štatútu príslovia, alebo iného kuulového jazykového prostriedku. No, kde inde by sa tá stužková mala zachovať, ak nie v pamäti. Poviete si: „ No a tí žobráci tam na východe nepoznajú DVD, CD, či dokonca ani tie staré komunistické Bohom zabudnuté VéHaeSky?“
Znudili nás už hry ako volejbal, kde ten absolútny looser, ktorý je farboslepý a miesto prihrávky vlastnému modrému, nahrá na smeč červenému (zatiaľ bez politickej orientácie), musí za trest urobiť 50 klikov.Človek, ktorý niečo také zažije, je potom duševne poznačený a pomôže mu len, ako hovoria naši severní susedia: chusteczka hygieniczna a kúsok súkromia, nech si môže v pokoji vysmrkať tých 20 - 30 dkg sopľov so zvukovým prejavom cez 3 oktávy.
Aj keď si človek stále myslí, že je rovnaký, nie je to pravda.Človek sa v čase mení. Nebyť fotografií, na ktoré sa spätne pozerá, nikdy by si sám neuvedomil, aká je to pravda.
V živote je veľa vecí, ktoré sa dajú pred prvým oficiálnym pokusom vyskúšať. Napríklad taký vodičský kurz. Pred prvou jazdou v skutočnom aute si to najprv vyskúšate ako v počítačovej hre. Keď nezdemolujete viac ako 10% pixelov obrazovky, môžete presedlať na skutočné auto. Nebolo by úžasné si niektoré veci vyskúšať najprv „len tak“?
Boli sme s kamarátom v internetovej kaviarni. Človek by si pomyslel, že tam bude totálna nuda. Pár ľudí si príde vybaviť maily, prečítať nejaké online noviny, pokecať si na jednej zoznamovacej stránke, zopár indivíduí pozrieť aj nejaké tie stránky s (mierne) vulgárnejším obsahom, alebo len jednoducho kúpiť nejaké veci, potrebné na chod svojho domáceho počítača.
