Blanka Ulaherová
Macedónsko - grécky predĺžený víkend
Pretože ani Macedónska nebudem mať nikdy dosť, dala som si tento rok dupľu už po troch mesiacoch a posledný augustový piatok nasadla večer v Bratislave do lietadla.
Pretože ani Macedónska nebudem mať nikdy dosť, dala som si tento rok dupľu už po troch mesiacoch a posledný augustový piatok nasadla večer v Bratislave do lietadla.
Naposledy som bola u Natálie pred tromi rokmi. Oproti mojim predošlým návštevám sa vtedy nič nezmenilo - dom bol neomietnutý tak, ako ho postavili pred polstoročím, namiesto kľučiek na dverách boli špagátiky alebo vechtík...
Okolie Bihača, v ktorom strávime tri noci, je lákavé. Má však jednu chybu - bez auta je ťažko dostupné. Autobusy počas prázdnin premávajú v zredukovanom režime a tak musíme svoje pôvodné plány upraviť.
Tohtoročnú cestu do Bosny sme si oproti predošlým trochu spríjemnili. Prvým vylepšením bolo to, že na nočný presun z Budapešti do Belehradu sme použili lehátkový vozeň.
Chceli by sme ísť v lete na Samos, ale nevieme, či už bude v lete otvorený Eupalinov tunel. Ale my robíme na Samos len letecké zájazdy. Vy tam chcete ísť autom? Prečo????!!! No že sa pýtate na nejaký tunel.
Na druhýkrát to vyšlo. Moje dojmy a postrehy z návštevy New Yorku radené podľa abecedy a ilustrované stovkou fotografií.
Letenky z Katovíc do Maastrichtu a späť dohromady za 18 eur - no neberte to. Tak sme vzali a urobili ďalšiu víkendovku pod stovku, pretože zvyšných 72 eur na cestu z domu na letisko aj na spiatočnú bohate postačilo.
Na Vianoce som dostala okrem iných pekných darčekov aj letenky do a zo Skopje a predminulý víkend bol dátumom ich platnosti.
V kalendári hrozili traja zmrznutí a tak sme sa na Serváca vybrali prežiť ich na Cyprus. Spiatočné letenky stáli 38 eur, ubytovanie pre jedného 15,50, čo je dohromady 53,50, a za zvyšok do stovky sa v pohode dopravíte na letisko.
Ráno sme v Baku. Chceme si odložiť batožinu do úschovne na stanici, ale tá je v remonte, teda v rekonštrukcii.
Pár dní po tom, ako opäť prepukli boje v Náhornom Karabachu, sme odleteli do Baku. Je streda, 6. apríl. V lietadle z Budapešti nás letí asi štyridsať - štyria Chorváti, štyria Česi, my dvaja Slováci a zvyšok Azeri.
Mariupoľ, Kišinev, Rím, Uherské Hradiště - tam som už veľkonočné sviatky prežila. Je najvyšší čas pridať niečo nové. Letenky Budapešť - Istanbul a späť stáli 37 eur, údené som zjedla v predstihu a šibačov nemusím, tak prečo nie?
Pretože som mala chuť cez víkend povoziť sa na bicykli, ale predpoveď počasia nebola priaznivá, skočila som si v sobotu na pár hodín do Holandska. Nie, to by som klamala, bolo to trochu inak.
Naposledy sme sa rozlúčili v nočnom vlaku uháňajúcom z Jerevanu do Tbilisi. Medzitým sme už došli, je krásny slnečný deň. Rozhodneme sa ho stráviť niekde vonku.
Sme v hlavnom meste Arménska, v Jerevane. Je ráno niečo po siedmej, ale ešte len svitá. Počasie neveští nič dobré.
Je včasné ráno, ešte len svitá. Maršrutka zastane niekde v horách, šofér nás vedie k domčeku, v ktorom nás už čakajú. Dávame si na zahriatie čaj a čerstvo upečené chačapurí.
V sobotu som absolvovala tretí tohtoročný víkendový relatívne nízkorozpočtový výlet. Že tretí? A že kde je prvý a druhý?
Väčšina našich ciest smeruje do krajín, ktoré sú považované za chudobné. Výnimka potvrdzuje pravidlo a tak sme minulý týždeň navštívili krajinu nachádzajúcu sa na opačnom póle.
A už je pred nami posledný gruzínsky deň. Raňajky v hosteli si dávame na siedmu. Opäť sú veľmi bohaté.
Ako ste si určite domysleli, v noci sme nezamrzli a tak sa môžete začítať do pokračovania nášho svanetského výletu.