Blanka Ulaherová
Plním si svoje sny (Kazachstan 2017 1/2)
Kde máte kazašské víza? pýta sa pracovník istanbulského letiska po tom, ako trikrát bezúspešne prelistoval naše pasy.

Kde máte kazašské víza? pýta sa pracovník istanbulského letiska po tom, ako trikrát bezúspešne prelistoval naše pasy.

Dva týždne po návrate z decembrového výletu do Dubaja sme objavili letenky Katovice - Dubaj za výborné ceny.

Je posledný januárový piatok. Sedíme vo vlaku so staršou dcérou a vezieme sa na východ. Naposledy sme takto spolu cestovali v auguste a aj vtedy sme mierili na Ukrajinu.

Tam, kde sme tohtoročnú cestovateľskú sezónu v januári začali, tam sme ju aj v decembri ukončili. Naša cesta začína na budapeštianskom letisku - ak chcete ísť do Dubaja so mnou, pripútajte sa, o chvíľu odlietame.

Nízkonákladová spoločnosť nám opäť rozšírila možnosti cestovania a tak sme neváhali a kúpili spiatočné letenky Bratislava - Niš za 38 eur. Ďalších 28 eur na jedného vyšli tri noci v rodisku slávneho rímskeho cisára Konštantína.

Počasie bolo hnusné, nevideli sme Ušbu ani žiadny iný kaukazský končiar, palác Dadiani bol zavretý a to už ani nespomínam, že ani teraz nám to nevyšlo so zlatým rúnom. Myslíte si, že sa sťažujem? To ma teda nepoznáte.

Raňajky sú oproti včerajším nič moc - dve volské oká, tmavý tvrdý chlieb a už na pohľad nechutne ružový valček. Keď sa nás včera pýtali, či chceme na raňajky aj kolbasu, mala som predstavu niečoho podobného čabajke.

Rodina, u ktorej sme v Oši ubytovaní, je uzbecká. Domáca pani má 43 rokov, štyri deti, šesť vnúčat a kompletne zlatý horný chrup.

Je ráno, prvý októbrový štvrtok. Sedím vo vlaku a začínam si plniť svoj tohtoročný sen. Vlastne nielen tohtoročný, tento sen mám už štyridsať rokov.

Päť dní po návrate z lacného výletu do švédskeho Nyköpingu sme sa vybrali na podobný do Londýna. Boli sme tam už v januári, ale vtedy sme toho veľa nestihli, preto sme sa posilnení o staršiu dcéru Barborku rozhodli urobiť reparát.

V uplynulých dňoch som absolvovala ďalšie dva jednodňové letecké výlety s cestovnými nákladmi pod stovku. Pre niekoho možno nič atraktívne, pre iných snáď malá inšpirácia na rozšírenie cestovateľských obzorov.

Pretože ani Macedónska nebudem mať nikdy dosť, dala som si tento rok dupľu už po troch mesiacoch a posledný augustový piatok nasadla večer v Bratislave do lietadla.

Naposledy som bola u Natálie pred tromi rokmi. Oproti mojim predošlým návštevám sa vtedy nič nezmenilo - dom bol neomietnutý tak, ako ho postavili pred polstoročím, namiesto kľučiek na dverách boli špagátiky alebo vechtík...

Okolie Bihača, v ktorom strávime tri noci, je lákavé. Má však jednu chybu - bez auta je ťažko dostupné. Autobusy počas prázdnin premávajú v zredukovanom režime a tak musíme svoje pôvodné plány upraviť.

Tohtoročnú cestu do Bosny sme si oproti predošlým trochu spríjemnili. Prvým vylepšením bolo to, že na nočný presun z Budapešti do Belehradu sme použili lehátkový vozeň.

Chceli by sme ísť v lete na Samos, ale nevieme, či už bude v lete otvorený Eupalinov tunel. Ale my robíme na Samos len letecké zájazdy. Vy tam chcete ísť autom? Prečo????!!! No že sa pýtate na nejaký tunel.

Na druhýkrát to vyšlo. Moje dojmy a postrehy z návštevy New Yorku radené podľa abecedy a ilustrované stovkou fotografií.

Letenky z Katovíc do Maastrichtu a späť dohromady za 18 eur - no neberte to. Tak sme vzali a urobili ďalšiu víkendovku pod stovku, pretože zvyšných 72 eur na cestu z domu na letisko aj na spiatočnú bohate postačilo.

Na Vianoce som dostala okrem iných pekných darčekov aj letenky do a zo Skopje a predminulý víkend bol dátumom ich platnosti.

V kalendári hrozili traja zmrznutí a tak sme sa na Serváca vybrali prežiť ich na Cyprus. Spiatočné letenky stáli 38 eur, ubytovanie pre jedného 15,50, čo je dohromady 53,50, a za zvyšok do stovky sa v pohode dopravíte na letisko.