Bežne sa stretávame s tým, že vymožiteľnosť práva na Slovensku nie je. A ak je, tak len pre 1% vyvolených. Poškodeného, ktorému bola spôsobená škoda trestným činom, trestný súd odporučil na občiansko-právne konanie, hoci škoda bola určená či už odborníkmi alebo znalcami a trestný súd o náhrade škody mohol rozhodnúť. Živnostníkom, ktorí svojimi rukami vykonávali prácu, aby uživili rodiny, neboli uhradené faktúry. Títo sa radšej nedomáhali svojich práv a nárokov na uhradenie faktúr v občiansko-právnom konaní, lebo im už neostali peniaze na súdnu zábezpeku a mnohokrát sa stretli s tým, že toto konanie je zdĺhavé, trvá aj niekoľko rokov, ba aj desaťročí a jeho výsledok je pochybný („kto má viac peňazí, má aj pravdu“). S touto situáciou sa stretávajú aj obchodníci, zamestnanci, robotníci, ľudia s majetkovými spormi a pod. Pri tom stačí tak málo, napr. uviesť do zákona a praxe nový trestný čin „nezaplatenie faktúry“.