jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Hľadám niečo vhodné na túru na nedeľu a tu nafrafím na dubnickú akciu - Dúpna jaskyňa. Zarazilo ma to, veď deň predtým mali v pláne Obšívanku v Malej Fatre. Pozriem bližšie ich stránku - miesto Obšívanky martinská Ferrata HZS.
Nízke Tatry neoplývajú veľmi plesami a vodopádmi. Na nete som sa dostal k vodopádu pod Orlovou, tak reku, idem sa naň pozrieť. Neveľký, ale veď napr. ani Starohutský (v časti Novej Bane) nie je vysoký a je jedným z piatich slovenských vodopádov (Starohutský v Pohronskom Inovci, Brankovský v Nízkych Tatrách, Kľacký nad Vríckom v Malej Fatre, Bystrô nad Detvou pod Poľanou a Lúčanský v Lúčkach pod Chočom), ktoré sú medzi národnými prírodnými pamiatkami.
Mal to byť Sivý vrch, boli však z toho len Babky. Miesto prechodu z jednej strany na druhú to bol len výstup hore a čiastočne inou trasou zostup dole. Ale aj tak to stálo za to! Hoci i s krúpami ako hrach, ale bez hromov a bleskov.
Nedávno som sa bol prejsť Drotáriou s turistami z Vysokej nad Kysucou. To sme išli z Makova ku prameňu Kysuce a naokolo späť do Makova. Chcel som ísť až na Kasárne, tam som sa však nedostal. Tentoraz to bolo s turistami z Kolárovíc a chcel som ísť z Papradna cez Veľký Javorník do Kolárovíc. Veľký Javorník to nebol, šiel som len popodeň, ale tentoraz sa neplánovane na prechádzke pritrafili Kasárne aj s Butorkami miesto neho
Korlátka je zrúcanina hradu v Malých Karpatoch. Hrad bol kedysi jedným zo strážnych hradov tzv. Českej cesty. Pochádza z 13. storočia, dodnes sa z neho zachovali už len ruiny.
Humenské Vihorlatské múzeum v prírode - skanzen - je najmenším slovenským skanzenom podobného druhu, aký som navštívil. Umiestený je v Humennom pár desiatok metrov od Vihorlatského múzea, ktoré je umiestené v kaštieli v centre mesta. Navštívil som viacero slovenských skanzenov, mnohé niekoľkokrát, v rôznych ročných obdobiach. Humenský skanzen som navštívil len raz, keď som bol v Humennom na rezbárskom sympóziu, ktoré usporiadalo MsKS. Týždeň predtým podobné rezbárske sympózium, ktoré sa koná každoročne, sa uskutočnilo aj pod patronátom Zemplínskeho múzea.
Z Liptova na Oravu alebo z Oravy na Liptov som šiel už neraz. Aj do Dolného Kubína z rôznych strán. Tentoraz to bolo s liptovskohrádockými turistami z Veľkého Borového na rozhraní Liptova a Oravy do Dolného Kubína. Huty, Malé Borové a Veľké Borové by podľa mapy skôr patrili tam, kam napr. Zuberec, od Liptova sú oddelené vysokými horami, od Oravy menšími. Ale chodia ta autobusy z Mikuláša, tak patria do Liptova:-)
Drotária - každoročná púť turistov na Kysuciach. Za každého počasia. Vlani za veľmi nepriaznivého počasia, neustáleho mrholenia, viedla z Dlhého Poľa cez Turzovku-Turkov do Vysokej nad Kysucou. Tentoraz za o niečo lepšieho počasia bez mrholenia turisti z Vysokej nad Kysucou to zorganizovali z Makova-Kopaníc do centra Makova. Krásna prechádzka nádherným kysuckým krajom, žiaľbohu, so zlou viditeľnosťou.
Tentoraz to bolo okolo Košece na strednom Považí. Na výber tri trasy: 5, 10 alebo 20 km. Dvaja nadsedemdesiatnici mali iný program, ale dohodol som sa s jedným kamarátom, že pôjdeme spolu. On aj so snúbenkou. Dlho som ho čakal, ale zbytočne, tak napokon som sa vybral sám. Hoci v Turci v noci pršalo, tu bolo sucho a ani to spočiatku nevyzeralo na dáždik, ktorý to napokon ukončil. Samozrejme, že som si teda vybral dvadsiatku. Dosť ma prekvapila veľká účasť mladých rodín. Toľko drobizgu som na turistickej akcii ešte nezažil.
Po mojom článku o Jilemnického 25-ke sa mi ozval starý kamarát, s ktorým som sa však osobne ešte nikdy nestretol - ex-admin blog.sme.sk - Peter Mikšík. Starší blogeri si ho istotne dobre pamätajú, veď on doslova žil s blogom. Vraj škoda, že sme o sebe nevedeli, aj on sa jej zúčastnil. Rozmýšľali sme, že sa najbližšie vyberieme na Dubnickú 30-ku.
Rakytov je najvyšším vrcholom liptovskej vetvy Veľkej Fatry. Revúcki turisti robili naň výstup zo Strednej Revúcej spočiatku neznačkovanou trasou. Žltý značkovaný turistický chodník naň vedie z Nižnej Revúcej, na ktorý sme sa napojili pri útulni Limba, ním sme pokračovali na Rakytov, ďalej až do sedla pod Čiernym kameňom viedla trasa po zelenej značke, popod Čierny kameň zas trocha neznačkovanou trasou a potom až do Vyšnej Revúcej po žltej značke.
Túlal som sa po dedinách dolnej Oravy a v jednej som natrafil na oznam, že v Žaškove sa stretnú heligonkári. Dávno som už v Žaškove nebol, tak som sa tam vybral znova. Obdivovať to množstvo drevených žaškovských domov a potešiť sa
Rád sa túlam nielen po kopcoch. Z kopcov je čo obdivovať doďaleka, ale aj pod nimi je tej krásy dosť. Či pohľad hore na tie pnejúce sa končiare, alebo pohľad naokolo. A nájdeš tu nielen krásnu prírodu, ale aj krásne diela umu a rúk ľudí. Aj pod Vysokými Tatrami som pochodil nejeden kúsok a tak som narazil aj na štyri krásne drevené kostolíky. Tak teda štyri tatranské drevené kostolíky: Dolný Smokovec, Starý Smokovec, Tatranská Kotlina a Tatranská Javorina. Ale najznámejší podtatranský drevený kostol je ten artikulány evanjelický v Kežmarku, ktorý je zapísaný aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V noci zo soboty na nedeľu v Turci trochu spŕchlo, ráno bolo mokré a predpoveď počasia hovorila o veľkom ochladení a možných prehánkach po celom Slovensku. Nabalil som teda aj náhradné oblečenie do dažďa a hybaj skoro ráno ešte za tmy do Považskej Teplej na 38. ročník Jilemnického jarnej dvadsaťpäťky. Po daždi však celú nedeľu ani stopy, ani chladno nebolo, teplota tak akurát na príjemnú prechádzku krásnou prírodou, takže deň sa veľmi vydaril.
V sobotu som bol s vnučkou na Tlstej vo Veľkej Fatre, o deň na to, v nedeľu s ružomberskými turistami na Prednom Choči v Chočských vrchoch. Obe vychádzky horou. Ale nie je hora ako hora. Tlstú mám pochodenú v lete i v zime, na Prednom Choči som bol prvý raz.
Dva žilinské kluby turistov robili dve akcie, obe so zhodným odchodom autobusu zo Žiliny. Prvou akciou bol prvý ročník Gbeľany - sedlo Žiarce - Lysica - Belá, druhou chata Vrátna - chata na Grúni - Štefanová. Ešte pri nástupe do autobusu som nebol rozhodnutý, ku ktorej partii sa pridám, lístok som si kúpil až na konečnú. Nakoniec som sa rozhodol pre druhú akciu, ktorú som si rozšíril o výstup od chaty na Grúni na Poludňový grúň. Na druhý deň som mal naplánovanú ďalšiu akciu, tak z Grúňa som sa vrátil dole k chate, odtiaľ som pokračoval do Štefanovej a ďalej Novou dolinou a Tiesňavami do Terchovej.
S partiou turistov z Krompách som sa prešiel zo Sloviniek do Sloviniek. Lákali ma na tom dve veci: prvá časť vychádzky viedla neznačeným terénom z horného konca Sloviniek Lacemberskou dolinou a dolinou Brôdok do strediska Porač-Park, druhá krásnou Poráčskou dolinou späť. Poráčsku dolinu som si predvlani prešiel zo Sloviniek hore do Poráča - ja som si pre seba tú trasu nazval od dvoch kostolov v Slovinkách (grécko-katolícky a pravoslávny) k jednému kostolu v Poráči (grécko-katolícky) a páčila sa mi. Ešte čakám na nejakú akciu, ktorá pôjde po opačnej strane Poráčskej doliny - Galmusom (Grolmusom - opr.). Ak sa jej nedočkám, vyberiem sa ta hoci aj sám.
Taká prechádzka tichou Tichou dolinou v Tatrách. Vybral som sa ta s turistami z Liptovského Hrádku, s ktorými som bol napr. aj na Kôprovskon štíte. Pekná zimná prechádzka za krásneho počasia.Keď som v Mikuláši vystupoval z vlaku, aby som prestúpil na autobus na Podbanské, do toho istého kupé nastupovali mikulášski tuisti s bežkami. Išli si zalyžovať na Štrbské Pleso a s niektorými z nich som sa potom pri návrate stretol na Podbanskom v reštaurácii.
Obec Nolčovo a turisti zo susedných Krpelian pozývali na výstup na Nolčovskú Moguru. Na turistickej mape by ste ju darmo hľadali, nenájdete ju na žiadnej. A pritom je to neveľmi vysoký kopec 1059 m, zaznačený aj na mape, odkiaľ sa Vám naskytnú za pekného počasia krásne výhľady. Zaznačený, ale s iným názvom.
