Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  291x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Pani magistra

Ján Urda

Pani magistra

Taká maličká lekáreň s dvomi okienkami. V jednom na recepty, v druhom voľný predaj. A za okienkami dve dôchodkyne-lekárničky. Milé, usmievavé. Včera som si bol dať vypísať dvojmesačnú dávku liekov na vysoký tlak. Tri druhy, dva recepty, na jednom jeden liek, na druhom dva. Liek z prvého receptu mali, z druhého len jeden. Pani lekárnička v lekárni sa spytuje, či môžem počkať jeden deň, že okamžite objednajú ten tretí. Reku, dobre, počkám. Dva lieky mi teda pani lekárnička dala hneď, tretí až na ďalší deň, dnes. To by ešte nebolo až také zvláštne, hoci okamžité objednanie... Zvláštne však bolo to, že ten z druhého receptu mi včera vydala s tým, že ho zaplatím až dnes. Žiadne potvrdenie o prevzatí, nič, len dôvera, že na druhý deň... A pritom ma nepoznajú. Jednoducho - dôvera. Pritom to bol zo všetkých troch ten najdrahší. Milé lekárničky s ľudským prístupom k zákazníkovi. Málokde sa s takou dôverou dnes už možno stretnúť. Alebo: čistému je všetko čisté...

  • 15. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 587x
  • 29
Spomienky - Rozlúčka s Bratislavou

Ján Urda

Spomienky - Rozlúčka s Bratislavou

Apríl 1964. Už je to dosť dlhá doba odvtedy. Zopár ďalších spomienok na študentské časy a lúčenie sa s mestom našich štúdií. Práve pred 44 rokmi 11. apríla 1964 sa štvrtoročiaci-strojári lúčili s Bratislavou, aby sa rozliezli do podnikov po celom Slovensku na preddiplomovú prax a potom diplomovku. Po jej spracovaní v podnikoch opäť návrat do Bratislavy na obhajoby a potom už len promócie 12. decembra 1964. A rozlúčka s mestom to nebola hocijaká, ako to vidno aj z priložených starých zašlých fotografií.

  • 11. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 447x
  • 35
Literárna rukoväť

Ján Urda

Literárna rukoväť

Zas som sa pozrel do svojej knižnice a tentoraz som vybral z nej Literárnu rukoväť pre najvyššie triedy stredných škôl slovenských od Dr. Jána Menšíka z r. 1922. Odobrená (schválená) bola ministerstvom školstva a národnej osvety v Prahe. Je to zaujímavé čítanie: hoci je určená pre slovenské školy, omnoho väčšia časť je venovaná českým osobnostiam. Ale niet sa čomu diviť, veď... Úvod začína takto: Dejiny československej literatúry sú spojené ako osobitný výraz kmenového ducha obidvoch vetví jednoho národa, ktorý rovnakým spôsobom spracúva cudzie vlivy vo svojom duchu.... Teda jeden československý národ s dvoma vetvami, československá literatúra, a pomaly aj snaha o československý jazyk, vrcholiaca pravidlami z r. 1931...

  • 28. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 436x
  • 16
Spomienky na starobu - 4

Ján Urda

Spomienky na starobu - 4

- Nazdar, Ferko, čo ma vari už nepoznáš? - prihovára sa statný sedemdesiatnik v parku na lavičke sediacemu dôchodcovi vyhrievajúcemu sa na kostrbatom polojarnom slniečku. - Nazdar, Peter, kde sa tu berieš? No, to by ma ani nenapadlo, že ťa tu znova uvidím. Veď si sa presťahoval ta na dolniaky za synom, - vstávajúc a podávajúc mu ruku víta sa s ním vždy usmiaty Ferko.

  • 26. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 796x
  • 20
Veľká noc

Ján Urda

Veľká noc

Veľkonočné prasiatko z Metra - chutná šunčička. No nie je ako stvorená na zjedenie?

  • 24. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 745x
  • 12
Otec národa

Ján Urda

Otec národa

V utorok som mal v Trenčíne približne 2 hodiny času, tak som sa poprechádzal po meste, po hrade... A v meste som našiel aj pamätnú tabuľu, venovanú Otcovi národa, Františkovi Palackému, významnému predstaviteľovi Staročechov. František Palacký, rodák z Hodslavíc na severnej Morave, študoval v Trenčíne na latinskom evanjelickom kolégiu v r. 1809-12. Bol zástancom existencie Rakúska ako konštitučne usporiadaného, jeho premeny na federatívny štát s rovnocennými politickými a národnými právami. Považoval to za dostatočnú záruku pre vývoj slovanských národov v rámci monarchie a vyriešenie národnostnej otázky (tzv. konštitučný austroslavizmus). Nepodobá sa to názorom  predstaviteľov slovenského národa, ktorí v r. 1848-9 v Slovenskom povstaní boli tiež na strane Viedne? Takže - Otec národa.

  • 21. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 383x
  • 4
Kláštorská kalvária

Ján Urda

Kláštorská kalvária

Kláštor pod Znievom - obec-mestečko s najstaršou históriou v Turci. História obce je úzko spätá s hradom, ktorý spočiatku niesol názov Turiec, neskoršie Zniev. Belo IV. v jednej svojej listine z 29. jan. 1243 uvádza ako miesto apud castrum Turuz. Mestečko dostalo mestské práva ako prvé v Turci. V miestnom kláštore sa vystriedali benediktíni, premonštráti a od začiatku protireformácie jezuiti ako hlavní protireformátori v Turci. Už na začiatku 18. stor. tu vzniká umelecko-rezbárska škola, jediná vo vtedajšom Uhorsku. Výsledky kláštorských rezbárov vidno aj na výjavoch z kláštorskej kalvárie. V r. 1869 tu vzniklo tretie slovenské gymnázium, prvé katolícke, lebo prvé dve, revúcke i martinské, boli evanjelické. Turistická prechádzka na hrad s návštevou kalvárie je nenáročná, vhodná i pre menej zdatných turistov a rodiny s deťmi.

  • 19. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 225x
  • 17
Dva roky blogerom

Ján Urda

Dva roky blogerom

Dva roky medzi blogermi. Veľa? Málo? Čítal som kedysi, že priemerná životnosť blogera je 1,5 roka, takže už nadsluhujem. Pravda, záleží to od mnohých faktorov: splnenia/nesplnenia očakávaní blogera od blogovania, od tematiky, od frekvencie uverejňovania príspevkov, odozvy čitateľov... Podeliť sa s čitateľmi so svojimi pocitmi, názormi, skúsenosťami, postrehmi...

  • 12. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 082x
  • 17
Od hradu ku kaštieľu Révajovcov

Ján Urda

Od hradu ku kaštieľu Révajovcov

Koncom minulého týždňa bolo nádherné počasie, malo by tak krásne byť aj v nedeľu. No a tak som sa vybral na túru od Révajovského hradu Sklabiňa k Révajovskému kaštieľu v Turčianskej Štiavničke. A pretože som nechcel ísť len po cestách, ale aj po horách, vyškriabať sa aj na Katovu skalu nad Sklabinským Podzámkom, tak som sa vybral autobusom.

  • 11. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 406x
  • 23
Srdečné blahoželanie

Ján Urda

Srdečné blahoželanie

Milé dievčence a ženy, aj ja sa pripájam k prajníkom, ktorí Vám dnes želajú k Vášmu sviatku. A aby ste si mali čím pripiť, prikladám zopár receptov z mojej zbierky pohľadníc. Tak na zdravie!

  • 8. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 492x
  • 8
Mladícke výčiny - 3

Ján Urda

Mladícke výčiny - 3

Aj toto sú spomienky z mojej mladosti. Hrávali sme sa na Jánošíkov a pandúrov po celom chotári obce. A moja rodná dedina bola poriadne veľká, aj s horami okolo. Ale ako mladých faganov nás predsa len najviac zaujímalo všetko, čo aspoň vzdialene malo niečo spoločné s „rauchaním“. Veď to bolo v povojnových rokoch, vtedy aj patróny sa nachádzali ľahko. V obchodoch nebolo toľko rôznej pyrotechniky ako teraz, lepšie povedané, v predaji nebola žiadna pyrotechnika, a keby aj bola, neboli by zas peniaze na ňu. Boli sme teda nútení na jej „samovýrobu“ z bežne dostupných surovín.

  • 4. mar 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 5 146x
  • 34
FIPOM-s

Ján Urda

FIPOM-s

FIPOM-s. Filatelisticko-poštové múzeum súkromné. Áno, aj takéto múzeum existuje a to dokonca na našom Slovensku, v obci Plevník-Drienové na Považí. Jeho majiteľom je známy filatelistický zanietenec JUDr. Otto Gáťa. Filatelistický odborník: výskumník, publicista, zberateľ, vystavovateľ, filatelistický funkcionár a organizátor filatelistického života... Ako filatelistický vystavovateľ vystavoval svoje filatelistické exponáty na svetových výstavách, kde boli odmenené zlatými medailami. V mladosti ho očarila poštová známka a cez ňu sa dostal k poštovej histórii ako jednému z odborov filatelie. Predznámkové obdobie, dejiny pošty, poštovej prevádzky... FIPOM-s má zvučné meno aj v zahraničí a jeho trojrozmerné exponáty boli vystavované na mnohých domácich i zahraničných podujatiach, v múzeách a na výstavách. Poštové dostavníky dávnej minulosti neprepravovali len listové zásielky, prepravovali aj pasažierov.

  • 26. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 966x
  • 17
Nad slovenčinou

Ján Urda

Nad slovenčinou

Nazdával som sa, že slovenčinu ovládam dobre nielen rukou (písmom), ale aj ústami (výslovnosťou). A pred pár dňami som sa veľmi sklamal sám v sebe. Nedávno som totiž tu na blogu narazil na článok ktoréhosi blogera, ktorý písal, že napr. slová republika, socializmus... sa vyslovujú tvrdo. Nechcel som uveriť, aj som si s ním vymenil názory, kde som mu oponoval. Pýtal som sa ho na zdroj, ale mi ho neposkytol. Nedalo mi to však, musel som sa o tom presvedčiť od povolaných a preto som poslal e-mail do Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a zašiel som aj do Slovenskej národnej knižnice, odkiaľ som si požičal knihu Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti (Matica slovenská, 2005). A bol som veľmi nemilo prekvapený: priznávam sa, že som nemal pravdu.

  • 19. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 715x
  • 120
Internetové výstavy

Ján Urda

Internetové výstavy

Boli ste už niekedy na filatelistickej výstave? Nie? Môžete sa jej zúčastniť bez toho, aby ste vytrčili päty z domu. Z pohodlia pred svojim počítačom si môžete pozrieť vystavené exponáty z celého sveta z rôznych oblastí filatelie i rôznych oblastí života... Sú tam zaujímavé exponáty, vidíte, čo všetko sa dá prostredníctvom známok a ostatného filatelistického materiálu ukázať. Tak teda, ak sa chcete pozrieť na tú výstavu, môžete si zaskočiť sem. Je tam momentálne 361 výstavných exponátov z 36 štátov sveta.

  • 15. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 563x
  • 10
Martin-Bystrička-Martin

Ján Urda

Martin-Bystrička-Martin

V piatok podvečer, ako v každý neprázdninový týždeň, prišli na noc vnučky. Vravím im: reku, zajtra, to ako v sobotu, pôjdeme do knižnice a do Múzea Andreja Kmeťa. Ale nie, ony chcú pomáhať starkej pri varení a pečení. Aby som teda doma nezavadzal, veď sedieť pred monitorom alebo za knihou nie je ono. Hlásili pekné počasie, tak to treba využiť. A ono naozaj v meste aj pekné bolo. Tak som sa teda vybral do prírody. A nielen tak za dom. Na Bystričku autobusom MHD, odtiaľ hore na kopec, na Veľkú lúku, potom dole do Martina. Za opaskom z jednej strany foťák s dvomi sadami čerstvo nabitých batérií, z druhej ťapka slivovice, na chrbáte v jednej termoske káva, v druhej čaj zmiešaný so svätovavrineckým a niečo aj na zahryznutie cestou, ale nie také pôstne. Z Bystričky sa dá hore ísť po zelenej na Hornú lúku, po žltej na Vidlicu alebo po modrej na Veľkú lúku. Všetky tri trasy dobre poznám z nezimných období, takže prvé dve z nich som bez väčšieho uvažovania hneď odpísal, lebo na niektorých voľných miestach prudké stúpanie veští veľké záveje. Po nevychodených chodníkoch sa tam prakticky nedostanem. Ostala teda len modrá, tá najschodnejšia z nich, ale aj tam niektoré úseky dali poriadne za

  • 12. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 072x
  • 45
reklama
Hrad Zniev

Ján Urda

Hrad Zniev

Hrad Zniev - najstarší turčiansky hrad. Prvá zmienka o ňom je z r. 1243. Spočiatku niesol názov Turčiansky hrad. Nachádza sa nad obcou Kláštor pod Znievom a je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. Na vrchole bol prvý hrad - dreveno-zemitý, neskoršie o pár metrov nižšie bol postavený hrad nový, ktorého zrúcaniny tam dodnes chátrajú. Spočiatku bol sídlom Turčianskej stolice a traduje sa, že na ňom našiel po vojenskej porážke útočisko pred Tatármi kráľ Belo IV. K tomuto pobytu sa viaže povesť, ktorá je na konci článku. Nebol však dlho sídlom stolice, lebo tá sa preniesla na Sklabinský hrad pre jeho výhodnejšiu polohu. Pozývam Vás na vychádzku na hrad Zniev.

  • 5. feb 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 7 701x
  • 29
Spišská Sobota

Ján Urda

Spišská Sobota

Spišská Sobota je súčasťou Popradu. Už v r. 1950 bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má bohatú vyše 750-ročnú históriu. V stredoveku, najmä po príchode saských Nemcov, patrila medzi najvýznamnejšie spišské mestá - Levoču, Kežmarok... Má mnoho kultúrnych a historických pamiatok. Najvýznamnejšími sú gotický katolícky kostol sv. Juraja z r. 1516 s oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, renesančná zvonica z r. 1598 a klasicistický evanjelický kostol z r. 1777. Ponúkam Vám prechádzku po tomto mestečku.

  • 29. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 469x
  • 74
Januárovým oknom

Ján Urda

Januárovým oknom

Pohľad oknom na januárový dvor. Stromy opadané, sniežik potroche poletuje, na kopcoch ho je dosť, dole trochu pomenej... V takom počasí sa nič nechce, ešte dobre, že nie som študent a nemusím sa pripravovať na skúšky... Niekto sa teraz učí, niekto zarezáva v práci na smeny, niekto pozerá televízne besedy o politikárčení, niekto zas pozerá Prima nápady a niekto si jednoducho pochutnáva na dobrom nedeľnom obede s pivom...

  • 27. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 027x
  • 40
Internetové výstavy

Ján Urda

Internetové výstavy

Nechce sa Vám vytiahnuť päty z domu a napriek tomu chcete navštíviť umeleckú výstavu? Prosím, máte príležitosť pozrieť sa do Martinského kultúrneho strediska na výstavu malieb, kresieb, drevorezieb, PC-grafiky, tapisérií, fotografií...: - na jeho internetové výstavy: http://www.kulturnecentrum.sk/e_gallery.php - do jeho galérie: http://www.kulturnecentrum.sk/e_shop_02.php * Prajem Vám príjemný kultúrny zážitok!

  • 25. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 181x
  • 4
Hrad Blatnica

Ján Urda

Hrad Blatnica

Hrad Blatnica, pomenovaný podľa rovnomennej malebnej turčianskej obce. Vypína sa bokom od hlavných komunikácií nad nádhernou Gaderskou dolinou na chrbte Plešovice. Na náprotivnej strane doliny ja krásna Tlstá a ešte krajšia Ostrá. Je z neho pekný výhľad na Gaderskú dolinu a časť Veľkej Fatry. Hrad pochádza z 2. polovice 13. storočia. Často menil majiteľov, ktorí sa prakticky nestarali o jeho zveľaďovanie, len ho využívali. Skladal sa z dlhého úzkeho paláca, zosilneného na oboch koncoch polkruhovými vežami s malým uzavretým nádvorím. Rozšírili ho Révayovci, ktorí ho dostali do vlastníctva v r. 1540. Bol aj v rukách Imricha Tökölyho aj Františka Rákóczyho II. Posledný raz ho dali opraviť r. 1744, v r. 1790 už nebol obývaný a odvtedy už len pomaly pustol. Spája sa s ním jedna povesť o zamurovanej detskej kostričke v jeho hradbách (skrátený príbeh je na konci článku).

  • 22. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 602x
  • 40
reklama
SkryťZatvoriť reklamu