filozof, andragóg, šuflíkový básnik, prekladateľ, píšuci muškár, cestovateľ, vášnivý kuchár, aktivista, trápny humorista a nenásilný bojovník proti tomuto sebadeštruktívnemu systému...SME je sofistikovaným Rudým Právom súčasnosti. SME neinformuje. SME šíri propagandu. Už tu neblogujem...na protest proti cenzúre.Viac na: https://www.youtube.com/channel/UCzuqAe1Tvf5unXoaLMfaaeFg Zoznam autorových rubrík: Vážne, Veselé, Poézia
Milí spoluobčania, s úsmevom ide všetko ľahšie a preto je potrebné pousmiať sa niekedy aj nad vašou naivitou. Podme sa teda zasmiať spoločne. Ak si myslíte, že naivita nie je nebezpečná, tak v tom prípade sa budeme úprimne, od srdca, spoločne rehotať. Smiech je predsa liek. Tak prečo nie?!
Z jednoduchých dôvodov. Bol to fundovaný právnik, kapacita stredoeurópskeho formátu. Mal obyčajné ľudské chyby, ale mal rád pravdu, spravodlivosť, česť. Pochopil jednu zásadnú vec a chcel ju riešiť. Mal pravdu a chystal sa za ňu bojovať. Preto musel zomrieť.
Nemám strach o našu kultúru, civilizáciu. Nemám strach o našu nádhernú a jedinečnú Zem. Všetko to zahynie časom. Aj bez môjho pričinenia. Ak však na tom budeme všetci poctivo makať, určite sa nám to podarí urýchliť. A troška irónie nezaškodí.
Ekologický summit v mexickom Cancúne dokázal, že všeobecná vôľa zlepšiť životné prostredie na Zemi je veľmi malá. Riešenia sa neustále komplikujú a odkladajú. Zástupcovia zelených ministerstiev si užívajú dvojtýždňové dovolenky (konferencie) v svetoznámych letoviskách, či známych metropoliach zbytočne zvyšujúc svoju uhlíkovú stopu.
Nedávno som prečítal špeciálnu edíciu jedného známeho českého týždenníku. V šiestich vydaniach sa im podarilo veľmi zaujímavo rozobrať minulé storočie. Uvedomil som si, že nielen na niektoré knihy musí človek dozrieť, ale aj na niektorých autorov. Práve som dozrel na Ludvíka Vaculíka. Jeho posledné fejtóny sú výborné. Aj vďaka nim som si možno uvedomil ako sa vyvíjali hodnoty v československej spoločnosti. Ako a prečo nastali „nezvratné" zmeny, proti ktorým je každá demokratická väčšina bezmocná.
O revolúciách som už písal. Humorne i vážne. Nejakým šiestym zmyslom som cítil, že je niečo vo vzduchu. Môžete si myslieť, že som sa mýlil. V podstate je to jedno. Dôležité je, čo bude. A možno je trošku dôležité spomenúť zopár hrubých faktov a ešte hrubších súvislostí.
Mal som šťatie. Poznal som veľa ľudí a medzi nimi veľa novinárov. Boli to ľudia rozumní, vzdelaní, často s obrovským nadhľadom. Mali vlastné nevšedné názory a zaujímavé informácie. Radosť s nimi diskutovať. Možno sa mýlim, ale situácia sa zmenila.
Nedávno som mal debatu s jadrovým fyzikom. Začali sme pri CP symetrii, Lorentzovej symetrii a symetrii častíc. Nedohodli sme sa. Tvrdím, že základ všetkého je asymetria. Potom som sa pokúšal napadnúť základné axiómy. Radšej sme skončili pri zahraničnej politike. Je zaujímavé, že hoci na zahraničnú politiku pôsobí miliónkrát viacej neznámych faktorov, napriek tomu je jednoduchšie odhadnúť jej budúci vývoj. Dokázať, že x nerovná sa y ak x=1 a y=1, je oveľa ťažšie. Na to treba pána Grigorija Pereľmana. Na proroctvo v úvodzovkách stačí zdravý sedliacky rozum.
Štátny terorizmus existuje. Aj v demokratických krajinách. Je to fakt. Učebnicovými príkladmi sú potopenie „grínpísáckej" lode Rainbow Warrior francúzskou tajnou službou, zavraždenie pohlavára Hamásu Mahmúda izraelským Mossadom v Dubaji, alebo slovenský samoúnos Kováča mladšieho do Rakúska.
Prívrženci WikiLeaks uskutočnili bezprecedentné masové útoky na najväčšie svetové platobné systémy VISA a MasterCard, ktoré skolabovali. Nápady zo science fiction literatúry sa stali realitou.
V medzinárodnej politike je to zložité, pretože politikom na prsty pozerá veľa ľudí, ba aj celé národy i kontimenty. Ak niečo pokašlete, môže byť z toho medzinárodná blámáž, ale dokonca aj vojna. Aby sa predišlo neželaným vojnám národy si vymysleli a odsúhlasili pravidlá, podľa ktorých sa správajú, konajú, jednajú. Tie pravidlá vraj platia rovnako pre každého. Malý štátik, alebo veľmoc. Aspoň tak sa to tvrdí.
Američania tlačia vo veľkom nové peniaze a zároveň nechcú, aby dolár strácal na hodnote kvôli inflácii. Tiež by chceli slabý dolár, aby podporili vlastný export a aspoň trošku znížili obrovský obchodný deficit, ktorý ich trápi už zopár desiatok rokov.Ďalší problém je extrémna vnútorná nerovnováha americkej ekonomiky. 70% percent amerického HDP tvorí vnútorná spotreba. Americká ekonomika je priamo závislá na konzumovaní obyvateľstva. Ak Američania šetria a nekonzumujú, tak americká ekonomika má problémy. Keďže dolár je svetovou menou, tak problémy má svetová ekonomika. Je to schizofrenická situácia. A je to vážne veľký problém.
Som rád, že konečne prišla kríza. Väčšinový názor je, že je to niečo negatívne, ale ja si myslím opak. Pozrite sa na obyčajné manželstvo. Ak je žena lenivá, plýtva peniazmi, vzdelaním, láskou, ak deti vychováva k ľahostajnosti, nenávisti, či láske k peniazom, tak kríza v rodine musí skôr, či neskor prísť. Teda ak je partner aspoň trošku normálny. Kríza jasne ukáže chyby, hodnoty a načrtne možné riešenia. Rozchod a rozvod sú prirodzeným riešením. A pozitívnym. Plytvanie čímkoľvek je nerozumné, zlé a v budúcnosti bude trestné.
Globálne ekonomické ukazovatele sú jasné. Ceny potravín stúpajú odkedy sa začali sledovať ich ceny. Vody nie je dosť pre všetkých. Približne 200 miliónov ľudí má k nej obmedzený prístup. Zásoby fosílnych palív sa znižujú. Nové náleziská sú len marketingovou bublinou. Ceny nerastných surovín kolíšu, ale historicky rastú. Neobnoviteľné zdroje využívame na 110%. Populácia rastie hoci každých 7 minút zomrie zdravé dieťa kvôli smädu, alebo hladu. Zachraňujeme jedincov, ktorí by v rámci prirodzenej mortality neprežili. Ľudstvo degeneruje.
Letmý bozk na rozlúčku, pohľad na nastupujúcich a rýchla chôdza zo stanice smerom do centra. Zamyslený, nevšímam si nič okolo. Ani debatujúcich taxikárov, ani okoloidúcich, ani prechádzajúce autá. Pri prechádzaní cez cestu automaticky zdvihnem hlavu a zazriem povedomý obraz. Nič nové. "Opilci" pomyslím si. Pomaly sa k nim blížim. No niečo je tam iné...
Rast nás sprevádza celým životom. Keď nerastieme sami, tak rastú naše deti, alebo vnuci. Každý deň vidíme rásť trávu, kríky, stromy, zvieratá i stavby. Často necháme niečo dorásť, alebo naopak bojujeme s hocičím, čo nám prerastie cez hlavu. Dokonca niekedy zámerne rastu bránime. Veľký bonsaj by nebol bonsajom. Na rast sme skrátka zvyknutý a skôr nás prekvapí niečo, čo prestane rásť.
Neverím v náhody. Tvrdím, že neexistujú. Podľa mňa existujú len javy s veľmi malou pravdepodobnosťou, že sa stanú. Niektoré sa stanú len raz za miliardu rokov, ale predsa sa stanú. V reči nášho kmeňa ich voláme zhoda okolností, šťastie, prípadne náhoda.
Bojoval by som proti kríze, keby som si myslel, že je to OK. Ale bojovať nebudem! Mám si kupovať viacej klobás, viacej salámy a viacej chleba? Mám začať viacej žrať a priberať len preto, aby som zahnal krízu? Mám si kupovať viacej oblečenia? Mám míňať viacej, aby bankári mohli mať miliardové bonusy? Viem, že kríza zasahuje každého. Fabriky prepúšťajú, obchod stagnuje, ľuďom klesajú príjmy. Napriek tomu mi to vôbec nevadí.
Takže je to úplne inak. Ako mohol americký ekonóm dostať Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2008? Ako to, že nevedel, čo sa v americkej ekonomike deje? Hovoria nám politici a ekonómovia o krízach pravdu? Asi nie, veď by išli sami proti sebe. Možno ani o tejto globálnej nám nepovedali všetko. To, čo nepovedali je oveľa dôležitejšie ako to, čo neustále opakujú. Zamyslite sa trošku sami..
