Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, cestovanie.sme, ekonomika.sme, súkromné, politika.sme
Pred pár dňami sa mi dostal do rúk článok z Neue Zürcher Zeitung o „ekonómii dobrého života". Hovorí veľa k téme, nad ktorou sa práve zamýšľam a pritom sa pýtam sama seba, aký je pohľad mladých ľudí na politickú ekonómiu. Pretože pred časom som hodnotila diplomovú prácu a čítajúc „piate cez deviate" dovolila som si položiť diplomantke otázku: „Za mojich čias sme študovali Marxa. Čo za filozofiu študujete dnes?" Odpoveď ma zarazila. Vraj manažment.
Nemecký koncern TUI podľa Neue Zürcher Zeitung nevyplatil od roku 2007 žiadne dividendy.
Kto vie, ako by reagovalo naše svedomie pri pomyslení alebo už pri púhom pohľade na peniaze, keby neexistovala viera v inteligenciu vyššiu než je tá, ktorá sídli v našom mozgu. Lenže západná kultúra, ktorej kolískou je náš starý európsky kontinent, akoby stratila predstavu o trojjedinečnosti , o významovom spojení výrazov Boh, peniaze a svedomie. Dajme si ruku na srdce: Kto pri predstave o „dobrom živote" nestratí zdravú mieru? Do duše manažérov hľadí a následne im radí Benediktín Anselm Grün:
Koľkí z Vás si položili túto otázku, ktorú mi položil jeden z diskutujúcich v poslednom blogu? Koľkí si na ňu dali aj odpoveď? Kto zo zodpovedných politikov či sociológov diagnostikuje jednu z nasich moderných chorôb spoločnosti? Z úst laika diagnóza znie:
Systém financovania výstavby a rekonštrukcie športových zariadení u nás na Slovensku je „španielskou dedinou". Od času, keď tieto patrili „ľudu", akoby hľadali svojho pána (až na výnimky nachádzajúce sa pod tútorstvom bohatých sponzorov viac-menej šťastlivých telovýchovných klubov). Za nami sú časy, keď v mene „ľudu" sa centrálne plánovalo a financovalo, pričom musíme priznať, že ľud sa asi tomu viac tešil, pretože športoviská boli viac využívané a divácky napĺňané. Ako je to dnes?
Každá doba má svojich hrdinov. Sila ich čara spočíva v tom, že na piedestál ich stavia len ich obec. Ktorá z nich je najsvätejšia? Podľa Dominika Tatarku tá demokratická. Že to nie je odpoveď celkom presná, potvrdzuje existencia celej plejády demokracií - od sociálnej... až po liberálnu, dokonca vrátane tej, pre tých, ktorí ju zažili, tak trochu zamotanej - socialistickej. Od modrej cez žltú k zelenej, ba ďalej až k čiernej či červenej... Demokracia podľa straníckej farby - v závislosti od doby a módy - na kravatách či tričkách. Ako keby bola demokracia k zahodeniu - tak ako zahadzujeme spotené tričko či umastenú kravatu... do koša. Pre jej prípadné ďalšie použitie.
Vo švajčiarskom Graubündene sa včera podľa informácií mediálnej skupiny Südostschweiz obyvatelia v rámci referenda negatívne vyjadrili k plánovanému financovaniu Zimných olympijských hier 2022 v St. Moritzi. V pomere hlasov 52,7 : 47,3 takmer 60% hlasovania schopných obyvateľov kantónu zúčastnených na referende položilo definitívnu bodku za kandidatúrou...
Myšlienka kandidatúry „ZOH Graubünden 2022" s Host City St. Moritz nabáda k návratu zimnej olympiády do hôr.
Už po 20. raz sa v čase od 28. januára do 1. februára 2013 bude konať St.Moritz Gourmet-Festival.
Švajčiarska kvalita v superlatívoch? Kto pozná realitu, vie, že pozornosť každého Švajčiara visí na slove „kvalita".
Riadenie kvality patrí nikomu inému, len odborníkom.
Ako je to s daňami vo Švajčiarsku. „Bohatí obyvatelia švajčiarskeho kantónu Graubünden platia bohato. Dane."
Dnes, 6.12.2012 sa Švajčiarsko vracia v spomienkach do obdobia spred 20. rokov, kedy v referende obyvateľstvo odmietlo návrh pristúpiť do hospodárskeho zväzku Európska únia. Dnes, po dvoch desaťročiach si praje 80% členov parlamentu členstvo v EÚ. O tom, čo si myslia jednotlivé osobnosti a čo pospolitý ľud, by som sa, hoci nie som politológ ba ani sociológ, s Vami práve dnes podelila.
Kto videl film „The Wall Street - peniaze nespia" zaiste zaregistroval postreh hlavného hrdinu: „Peniaze sú ako pobehlica. Musíš na ne dávať dobrý pozor, pretože jedného dňa sú preč." Pre niektorých ľudí peniaze nie sú dôležité tak, ako je pocit osobnej a podnikateľskej slobody v spoločnosti, ktorej žije. Človek ako ja, vychovaný v totalitnom štáte, vnímajúc dianie vo Švajčiarsku, v krajine s priamou demokraciou, môže konštatovať: „Demokracia je ako všadeprítomná krásavica, ktorá bdie, len ak sme my, jednotlivci, neustále aktívni. V opačnom prípade „krásavica zaspí", voľný priestor využije moc, v tom nebezpečnom prípade moc jednej strany...
Keď som dnes ráno siahla do novinovej schránky po Die Südostschweiz am Sonntag, pohľad mi padol na článok „Bündnerinnen und Büdner haben mehr Geld in der Tasche". Som si istá, že u väčšiny čitateľov oznam o tom, že v časoch hospodárskej recesie by mali mať vo vrecku viac peňazí ako kedysi, vyvolá úsmev ako ranný vtip pre dobrý začiatok nedele, víkendového dňa, kedy z potreby či túžby po vlastnej radosti alebo obdarovaniu blízkych siahame obvykle hlbšie do vrecka. Ako to vlastne s našim vreckom? Keď nazrieme hlboko do minulosti, ani my, na Slovensku, nie sme na tom tak zle. Veď kde sme dnes a kde sme boli ako Horné Uhry v časoch Habsburskej monarchie? Alebo za čias bývalého Československa, keď bolo Slovensko vnímané skôr ako „agrárny prívesok" ako ekonomicky žiariaca súčasť viac národnostného štátu? Veď aj starí Rimania severnú Afriku si pre seba držali ako „obilnicu Ríma"! Teraz vážne, o čom vlastne „viac peňazí vo vrecku" Švajčiarov je /výber z článku/:
Nedeľňajšia debata na švajčiarskej televízie SF1 sa točila okolo poľnohospodárstva. Nová agrárna reforma Švajčiarska nepodporuje prebytky. A ako potvrdila debata, niektorí ekonómovia, ktorí sú jednostranne zameraní na finančné efekty, broja proti akejkoľvek finančnej podpore štátu do poľnohospodárstva. Lenže roľníkovi vďačíme nielen za jeho priame efekty - za výrobky rastlinnej či živočíšnej výroby, ale aj za udržiavanie krajiny. Máme záujem, aby na pôde pracoval a využíval ju v súlade s etickým kódexom pôdohospodára (vo Švajčiarsku plnenie kódexu prísne kontrolujú). Koľko takýchto pôdohospodárov krajina potrebuje? Vo Švajčiarsku je ich 8%. Ich priemerný zárobok dosahuje 40 tisíc Frankov (ročne), čo je na úrovni minimálnej mzdy (13x2895 Frankov).
Že k vzdelaniu patrí aj osveta, potvrdzuje dotaz jedného z politikov smerovaný na najvyššie miesta vo Švajčiarsku.
Ťažko sa komunikovalo kedysi s lovnými revírmi na Slovensku vo veci poľovačiek. Ako to je vo Švajčiarsku?
Rok čo rok ťažko skúšanému cestovnému ruchu lamentovanie nepomôže. Pohľad na 30 rokov späť mi pripomína, že...
V utorok tohto týždňa bola v Davose prezentovaná prvá časť štúdie, ktorá by mala priniesť nielen Kantónu Graubünden.
