človek, ktorý chce vedieť, prečo niektoré veci tak a nie inak. Zoznam autorových rubrík: Veci verejné, Viera, Súkromné, Nezaradené
Ako protiklady sú často vnímané pojmy ako sú pokora a pýcha. Ako vzájomné opozitum voči sebe navzájom. V kresťanstve patrí pokora medzi žiadané cnosti, ktoré by mal zachovávať človek vyznávajúci kresťanskú vieru. Pýcha je zaradená medzi sedem smrteľných hriechov, pred ktorými sa má človek vyvarovať vo svojom živote. Pokora aj pýcha sú pojmy, s ktorými pracuje Starý aj Nový zákon.
Billy Graham je americký evangelikálny kazateľ. Vo svojej knihe Sedem smrteľných hriechov, ktorá vyšla v českom preklade, sa venuje aj otázke pýchy.
C.S. Lewis bol kresťanský apologét. Napísal sedemdielnu sériu kníh s názvom Letopisy Narnie. Ďalšie jeho známe dielo je K jadru kresťanstva.
Pýcha ako jedna siedmi nerestí bola v centre pozornosti teológov dlhé storočia a je aj v súčasnosti. Ján Cassianus (Ján Kasián, keď jeho meno preložíme do slovenčiny) priniesol východné mníšstvo na Západ a ovplyvnil tým západnú spiritualitu.
V dnešnej spoločnosti je podstatné, aby sme mali výsledky, mohli sa niečim pochváliť, že sme niečo urobili. A človek, ktorý nič neprodukuje, nič nevytvára je považovaný za povalača. Táto myšlienka zasiahla aj kresťanské kruhy, a musia sa s ňou nejako vyrovnať.
Neštartujeme na rovnakej pozicií. A málokto sa stretáva s kresťanstvo ako "tabula rasa". Nepopísaná tabuľa. Všetci v sebe nesieme batoh rôznych predpokladov. Mnohokrát nevedomých, nepriznaných a neuvedomujúcich si ich, ktoré však majú vplyv na to, ako chápeme kresťanstvo.
Človek pracuje, vykonáva svoje školské a pracovné povinnosti. Stará sa o to, aby mal peniaze, na to, aby mohol realizovať svoje túžby a predstavy. Toto je horizontálna dimenzia. Je to dimenzia, v ktorej každodenne zakúšame a žijeme v nej. Naproti väčšina náboženstiev, aj kresťanstvo, tvrdí, že existuje aj iná dimenzia, a to vertikálna.
Realita tohoto sveta je natoľko komplexná, že nie je v ľudských silách zvládnuť všetko, vedieť všetko a byť všade. Musíte si vybrať určité informácie, ktoré budete sledovať a z akej pozície alebo perspektívy budete veci, ktoré sa okolo vás dejú sledovať. Ktoré informácie budú pre vás podstatné a ktorými sa vôbec nebudete zaoberať. Na realitu sveta pozeráte v nejakej perspektíve.
V roku 1947 náhodou našli pastieri v jaskyni zvitky, ktoré dnes osvetľujú obdobie prelomu letopočtu. Hovoria o myšlienkách skupiny ľudí, ktorá nesúhlasila so vtedajšou mocenskou hierarchiou. Zvitky od Mŕtveho mora. Kumrán.
Predtým než si človek otvorí nejakú knihu, má určitú predstavu, čo ho čaká. Aj keď si človek otvorí Bibliu, tiež ju otvára s nejakým úmyslom a hľadá tam buď odpovede na svoje otázky alebo dôvody pre svoju argumentáciu buď v prospech kresťanstva alebo zásadne proti nemu. Nikto nepristupuje k Biblii nezaujate, bez žiadneho predpokladu.
V Markovi je príbeh o dare chudobnej vdovy, ktorá dala dva haliere, kým jej bohatší spolubratia dali oveľa viac. Ježiš však ako príklad dáva dar chudobnej vdovy, nie dary ostatných. Prečo?
Biblia používa ako jeden z obrazov aj obraz cesty, ktorú veriaci vykonáva. Keď poslúcha Boha, tak sa vydá na cestu.
Kresťanstvo má v sebe dve dimenzie- verejnú a súkromnú. Obidve kladú určité nároky na kresťana, jeho život a jeho správanie sa voči svojmu okoliu. Mali by sa vzájomne dopĺňať tieto dve dimenzie života kresťana.
Nasledovanie podľa Bonhoeffera začína na základe výzvy Ježiša Krista. Len Kristus v úlohe prostredníka medzi Bohom a človekom, môže volať k nasledovaniu. Okolnosť, za ktorej prichádza táto ponuka je plne v jeho rukách a moci.
Dietrich Bonhoeffer prišiel s koncepciou drahej milosti. Túto milosť odlíšil od lacnej milosti, ktorá podľa neho prevládala vo vtedajšej cirkvi.
Tento príbeh nemá čitateľa nechať na pokoji. Má ho vyprovokovať, aby sa zamyslel nad dôvodom, prečo bol vytvorený. Áno, je trochu pritiahnutý za vlasy.
Prostredníctvom rôznych výrazových prostriedkov sa snažím, čo najpresnejšie vyjadriť, čo sa v mojom srdci odohráva, ale je to niekedy veľmi ťažké a v niektorých prípadoch mám pochybnosti, či sa to vôbec dá vyjadriť prostredníctvom jazyka.
Častá výčitka voči kresťanov, že tak konajú. A mnohokrát majú pravdu.
Descartes, novoveký filozof, sa zaoberal otázkou, ako nájsť istotu v poznaní. Objavil analytickú-deduktívnu metódu, ktorá patrí medzi základné stavebné kamene novovekej vedy.
