Štefan Vrátny
Môj Prvý máj z pred polstoročia (3)
A potom tu bol záver slávnostného zhromaždenia. Dokončil sa nadšený, dlhotrvajúci a ako mi jeden blogger v reakcii pripomenul aj BÚRLIVÝ potlesk a skandovanie už spomenutých hesiel.
V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
A potom tu bol záver slávnostného zhromaždenia. Dokončil sa nadšený, dlhotrvajúci a ako mi jeden blogger v reakcii pripomenul aj BÚRLIVÝ potlesk a skandovanie už spomenutých hesiel.
Námestiu trónila tribúna, ktorej zdvihnutá zadná stena bola pokrytá červeným plátnom, na ňom príkaz proletárom všetkých krajín, aby sa spojili, pod ním do oblúkov usporiadaná sovietska i československá zástava, obe zaranžované tak, aby nás naplnili pocitom rovnocennosti spojenectva Československa s magúčim Sovjetskym Sojuzom, ako sa to vtedy zdôrazňovalo a štyri desaťročia našej povojnovej histórie sme tomu navonok aj verili, lebo však nám nič iné nezostávalo.
Ráno sa preháňali po uliciach motorky, ktorým majitelia sňali tlmiče, aby svojim rámusom pozobúdzali pracujúcich do nadšenia prvomájového dňa.
Vidím, že články o Luníku IX stále majú svoj kurz a tak prispievam svojou kvapkou o pohľade zvonku vo forme krátkeho záznamu, ktorý som si poznačil pred niekoľkými rokmi.
Pôvodne som takto nejako chcel zareagovať na niektoré najnovšie blogy, len potom som si povedal, že z toho urobím samostatný článok.
Ešte za bývalého (rozumej komunistického) režimu som to v politike dotiahol, na príkaz strany, napriek zarytej nestraníckosti, do funkcie úsekového dôverníka odborov.
Dostala sa mi po rokoch rokúcich do rúk táto rozprávka tak, ako ju zachytil Dobšinský a spomenul som si, ako sa na ňu odvolávajú/odvolávali niektorí naši politici pri presadzovaní sociálnej politiky