Nedá mi nereagovať na článok Michala Kravčíka, na Slovensku známeho z mimovládnej organizácie Ľudia a Voda. V prvom rade musím zdôrazniť, že sympatizujem s mnohými myšlienkami a aktivitami tejto mimovládnej organizácie. Ich hlavnou ideou a cieľom je zmierňovať negatívne dôsledky odvodňovania krajiny. Hlavný problém však vnímam v preceňovaní úlohy vody v krajine a nepochopení základných poznatkov, z ktorých vychádza teória globálneho otepľovania. Michal Kravčík sa navyše domnieva, že opätovným zavodnením krajiny sa podarí znížiť hladinu oceánov na úroveň z roku 1900, získať dostatok vodných zdrojov pre ľudstvo aj pri súčastnom trende populačného rastu, zmierniť riziko vzniku živelných pohrôm - povodní a sucha, vyriešiť problém chudoby. Napríklad tým, že sa premení Sahara (alebo jej väčšia časť) na zelenú úrodnú krajinu, zmierniť napätie a zaistiť väčšiu globálnu bezpečnosť, odvrátiť riziká vzniku vojnových konfliktov... hm, je to naozaj tak?