Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Autor knihy: klimatológ prof. Vicente Barros, Nakladateľstvo Mladá Fronta, edícia Columbus, 2006. Jednou z veľmi zaujímavých pasáží z tejto knihy je kapitola o Vikingoch. Ako sa zachovali pri relatívne prudkom regionálnom ochladení a prečo sa nedokázali adaptovať? Čo nám napovedá ich zánik v súvislosti s dnes prebiehajúcou zmenou klímy?
Pri úvahách a budúcnosti a o trvalo udržateľnom rozvoji sa nemôžeme vyhnúť úvahám o budúcich zdrojoch energie pre ľudstvo. Či už sa nám to páči, používanie fosílnych palív pre získavanie energie je stále menej ekologicky (a v prípade ropy aj ekonomicky) udržateľné. Ľudstvo zároveň nevyhnutne musí riešiť otázku neustále rastúceho dopytu po energii. V ideálnom prípade je by sme energiu mali radi lacnú, vždy dostupnú, bezpečnú a jej výroba by bola ekologicky šetrná a trvalo udržateľná. Nežijeme však v ideálnom svete a takýto zdroj energie (zatiaľ) nemáme. Z ponúkajúcich sa možností výroby energie musíme voliť „najmenšie zlo“. Spĺňa (dnes) tieto kritériá jadrová energia?
Podľa analýzy povrchových teplôt vzduchu (NASA GISS) od januára do novembra sa radí tento rok medzi druhý najteplejší hneď za rokom 2005, uvádza James Hansen a kol. Ak by bol december o niečo chladnejší ako obvykle, môže sa tento rok zaradiť na tretie miesto, za rok 1998. Ako hodnotiť globálnu teplotu tohto roku v širšom kontexte a čo môžeme čakať v budúcnosti?
Informuje denník SME. Spojené Štáty kritizujú hlavne to, že rozvojové krajiny, najmä India a Čína nie sú zahrnuté v emisných limitoch skleníkových plynov do roku 2020. Je táto kritika oprávnená? Tiež vzhľadom na to, že v reakciách sa niekedy stretávam s názormi, že Čína produkuje viac skleníkových plynov ako USA, poprípade že v Číne sa každých x dní postaví x uhoľných elektrární, oplatí sa na vec pozrieť detailnejšie.
Podľa IPCC (2007) by sa arktický plávajúci ľad mohol úplne roztopiť niekedy v rokoch 2040 až 2100. Podľa Mariky Holland et al. (2006) by to mohlo byť už v roku 2040. Jay Zwally z NASA po zhodnotení najnovších údajov o ľade na severnom póle povedal: “Touto rýchlosťou može byť arktický oceán takmer úplne bez ľadu už na konci leta v roku 2012, oveľa rýchlejšie, ako podľa predošlých predpovedí.”
Posledná „Správa Ľudského Rozvoja“ Spojených Národov s názvom „Boj s klimatickou zmenou: Ľudská solidarita v rozdielnom svete“ (Fighting climate change: Human solidarity in a divided world) nie je príliš radostné čítanie (celá správa, súhrn). Už dlho je zrejmé, že klimatická zmena postihuje a naďalej bude postihovať tých, ktorí k nej prispeli najmenej, to znamená chudobných. Avšak ani bohaté štáty neuniknú jej následkom. Závažnými závermi správy je, že pokiaľ bude klimatická zmena pokračovať, úspechy v potlačovaní chudoby a podvýživy a zlepšení zdravia a vzdelania môžu byť v budúcnosti zvrátené. Rezignovaný pesimiznus však nie je na mieste. Správa okrem iného konštatuje:
Na stránkach spoločnosti Ľudia a voda som objavil rezenciu knihy „Nová Vodná paradigma“ od Doc. RNDr. Libora Pechara, Csc. z Ústavu Systémovej Biológie a Ekológie, kde pracujem aj ja. Takže je to záležitosť, ktorá sa ma týka ;-)
Za posledných najmenej 500 rokov boli ozbrojené konflikty úzko spojené s klimatickou zmenou, hovorí nová štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Už je dostupná na internete. Mal by si ju prečítať každý, komu apoň trochu záleží na budúcnosti. Emisie skleníkových plynov môžu ešte rásť do roku 2015, potom by mal následovať ich pokles, hovorí Rajendra Pachauri. Sumarizujúca správa nie je určená len politikom, ale najmä ľuďom. Pretože pokiaľ ľudia nebudú mať záujem o zníženie emisií CO2, vlády nebudú robiť nič. Čo dodať?
Na stránkach ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky si môžete prečítať koncepciu energetickej bezpečnosti SR do budúcnosti. Jedným z pilierov energetickej bezpečnostnej stratégie je výrazné zvyšovanie podielu získavania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Aká je situácia?
Pozývam záujemcov o problematiku trvalo udržeteľného rozvoja, alternatívnych zdrojov energie, energetickej bezpečnosti a globálneho otepľovania na prednášky, ktoré sa uskutočnia 14.11. a 5.12. 2007 v Bratislave. Čím viac ľudí príde, tým lepšie ;-)
Problematika ropného zlomu (anglicky peak oil) asi nie je mnohým ľuďom známa. Aj keď som sa tejto téme doteraz venoval len okrajovo, s globálnym otepľovaním má ropný zlom oveľa viac spoločného, ako som si myslel (tento blog píšem aj vďaka tejto diskusii). Nechcem sa ropným zlomistom, či ekonómom miešať do remesla, ale snáď mi pár grafov a skromný komentár odpustia...
Novú publikáciu s názvom „Éra dôsledkov: Implikácie globálnej klimatickej zmeny na zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť“ vydalo Centrum pre Strategické a Medzinárodné Štúdie (CSIS, Washington DC). V knihe sa poprední odborníci v otázkach bezpečnosti zaoberajú niekoľkými možnými scenármi klimatickej zmeny a jej socio-ekonomickými a bezpečnostnými dopadmi do roku 2040 (k dispozícii je aj video). Vtedy budem mať, ak tu ešte budem, 60 rokov. Moje (budúce) deti budú mať okolo 30 rokov – teda o niečo viac, ako mám ja teraz.
Zaujal ma článok v populárnom časopise VTM Science – „Čekání na kastastrofu“ od ekonómov Ing. Terezy Šímovej a Doc. Jozefa Šímu. Smeruje svet k lepšiemu, k horšiemu, alebo nesmeruje nikam? Je ekonomický rast „dobrý“, alebo „zlý“? Sú ekológovia (alebo klimatológovia) prehnane pesimistickí, alebo ekonómovia prehnane optimistickí?
...dajú sa o ňom nakrúcať dobré filmy. To bol názov diskusie v rámci minulo- týždňového EkoTopFilmu, na ktorej sa zúčastnili klimatológ prof. Milan Lapin, Rado Kazda, geológ Ľ. Kucharič, hydrologička Pekárová a novinár František Šebej (tak nie, vraj Martin Hanus). Sú ľudia, ktorí nám vravia, že netreba s emisiami CO2 robiť NIČ. Naozaj nič? Posúďte sami...
Že mi to nenapadlo skôr... a pritom také jednoduché... stačí jedno slovo!
Nie som klimatológ ani fyzik. Pri všetkej úcte k titulu profesor, ku ktorému mám naozaj ďaleko, som napočítal vo včerajšej prednáške (9.10. 2007, MFF UK, Bratislava) „klimaskeptika“ prof. Singera niekoľko „základných chýb“. Ak bude tento text čítať niekto z prítomných na tejto prednáške, rád privítam kritický komentár.
Hovorí sa, že raz vidieť je viac ako sto krát počuť... tak sa teda pozrime, ako ustupujú ľadovce...
Ako informoval napr. aj denník SME, Michal Kravčík, zakladateľ mimovládnej organizácie Ľudia a voda vydal novú publikáciu „Nová vodná paradigma“. Pán Kravčík sa na mňa hnevá, pravdepodobne za túto reakciu a tiež preto, že som sa k publikácii nestihol vyjadriť pred jej uverejnením. Tak sa pokúsim obšírnejšie a serióznejšie vyjadriť ku kľúčovým veciam v tejto problematike aspoň teraz. Keďže publikácia je dostupná aj v angličtine, dúfam, že sa k nej časom vydria aj anglicky hovoriaci klimatológovia – jedného som o to už aj požiadal. Predošlú kritiku niektorých tvrdení pozri tu a tu.
Názov som si prepožičal, pretože je výstižný. Jeden z mýtov, ktoré sem tam výjdu na svetlo v klimaskeptických kruhoch je ten o globálnom ochladzovaní. Pevne verím, že po prečítaní tohoto článku pochopíte, prečo ide o mýtus… ak to teda vôbec chcete vedieť ;-)
