Jediný poslanec Národnej rady, ktorý musel zaplatiť astronomické odškodné sudkyni za to, že ju, ako kandidátku podpredsedu Smeru na funkciu schvaľovanú parlamentom, kritizoval v Národnej rade. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V súvislosti s počinmi nášho nového pána prezidenta sa nielen v SME ozývajú názory, ktoré majú zjavne spoločnú motiváciu: Strach z naozajstnej zmeny
V súvislosti s návrhmi, aby sudcovia mali povinnosť sa podrobiť previerkam NBÚ, sa zdvihla vlna odporu dosiaľ nepoznanej názorovej koalície. Hotová justičná obdoba Národného frontu* predkladá argumenty (napr. tu, tu alebo tu), ktoré sú založené na nedôvere v odborné a osobnostné kvality tých, ktorí také previerky majú vykonávať (NBÚ) alebo vyhodnocovať (členovia Súdnej rady). SME uviedlo tiež, že justíciu má podľa návrhu preverovať NBÚ na čele s dôverníkom R. Fica, ktorý je dokonca tiež postavou z Gorily, a že (prekvapivo, zrejme naša) „spoločnosť smeruje k väčšej transparentnosti, ktorá pomaly presakuje aj do justície“ (ktorá lichôtka sa svojou sofistikovanosťou približuje k Petroniovej kritike novej básne Nera, akurát, že nie je jasné, kedy sa očakáva polčas láskavého rozpadu súčasného stavu nekontrolovanej justície, a či tento súvisí alebo nesúvisí so životom našim, našich detí alebo našich vnukov).
Touto mierne afektovanou parafrázou na Sama Chalúpku sa chcem vymedziť voči všetkým, ktorí v sobotu 24.5.2014 nepôjdu voliť svojho kandidáta do Európskeho parlamentu.
K zamysleniu Petra Paludu o tom, čo je dôvodom toho, že sudcovia nemajú prirodzenú vážnosť, a majú „ohnuté chrbty" a tiež o tom, že by bolo chybou všetkých sudcov vymeniť a že by sudcovia boli lepší, keby neboli zaštiťovaní politikmi, treba uviesť aspoň nasledujúce.
Základným zdrojom demokracie je kontrola dodržiavania pravidiel vo vedomí, že osoby v postavení moci sú nedôveryhodné, pokiaľ sa nepreukáže inak. Vychádzajúc z uvedenej tézy, formovanej a opakovanej po stáročia počínajúc tvorcami americkej ústavy, musíme sa usilovať o také zmeny ústavy, ktoré v čo najväčšej miere zabezpečia vzájomnú kontrolu nielen inštitúcií štátu, ale aj jednotlivých osôb, ktoré reálne vykonávajú moc nad obyvateľmi Slovenska.
Pravda v Európskej únii je často príliš relatívny koncept. Preto si treba vážiť tých, ktorí si vedia udržať svoje presvedčenie a zásady. Najsledovanejší ústavný súd v Európe nedávno rozhodol vo veci sťažnosti proti plánu Európskej Centrálnej Banky nakupovať v neobmedzenom rozsahu obligácie členských štátov Eurozóny priamymi nákupmi (Outright monetary transactions - OMT) ako nástroja proti údajne neopodstatnenej obave trhu, že Euro ako mena by mohla zaniknúť, čím sa predražujú náklady umiestnenia na trhu obligácii tých členských štátov Eurozóny, ktoré majú ekonomické problémy.
Keď Róbert Fico na hrozbu medzinárodnej arbitráže v súvislosti s jeho zákonom o zákaze zisku zdravotných poisťovní povedal, že je pripravený sa na právnom „súboji zúčastniť", vedel o čom hovorí, aj keď to tak dnes, akože, nevyzerá. Ide o to, že dokiaľ sa vedú spory, Fico a jeho dobre organizovaná skupina ministrov vyhráva vždy. Bez ohľadu na to, či vyhrávame my, obyvatelia tohto Ficom ovládaného teritória (štát je to, kde platí právo - Š. Hríb).
Ochranu pred pokračovaním odhaľovania Róberta Fica a jeho národ ožobráčovích skupín bude zabezpečovať Ficov nový osobný generálny prokurátor. Taký, ktorý bude tresnú činnosť nie odhaľovať, ale zahaľovať. Bude chrániť oligarchickú zákonnosť tak, ako prokurátori za komunistov chránili "socialistickú zákonnosť".
Dávno som napísal, že keď prezident protiústavne nevymenoval docenta Čentéša za generálneho prokurátora, nebude to mať na fungovanie politikov žiaden vplyv, jednoducho si budú ďalej robiť svoje politické a iné kšefty, všetko pôjde ako predtým. Niektorí sa vtedy trochu paprčili, ale nie moc, asi vedeli, že to tak nakoniec bude.
Tvrdím, že už nie je ďalej prijateľné sa tváriť, že politiku je možné robiť ako dosiaľ. Že už nie je udržateľné sa naďalej tváriť, že len nejaké zlé zákony sú na vine tomu, že sa rozpadajú zvyšky našej spoločenskej štruktúry. Tvrdenia o tom, že nejaký zákon zasiahne do našich základných práv sú obsahovo bezvýznamné a podporujú falošnú predstavu, že drobná legislatívna úprava má praktický význam pre zmenu právneho postavenia ľudí v situácii, kedy na Slovensku absentujú základné atribúty právneho štátu.
Dnes prejednávaný vládny návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu - toto hrubiánske legislatívne klamstvo - zatiaľ márne čaká na patričné reakcie. Naše médiá verklíkujú to, čo im majster klamár Fico s jeho klamárskym učňom na ministerstve spravodlivosti podhadzuje.
Samozrejme, právne riešenie vo veci docenta Čentéša na Ústavnom súde, kde došlo k jeho "zablokovaniu" kvôli opakovaným námietkam prezidenta proti údajnej zaujatosti sudcov Ústavného súdu, je možné. To ale len za predpokladu, že Ústavný súd pri svojom rozhodovaní dodržiava aj literu aj ducha Ústavy. Konštrukcie, ktoré tento základný princíp ignorujú, sú len ďalším porušovaním Ústavy.
„Politici, všetci do jedného, kradnú, zbedačujú národ (korupcia je systémová). Veci, ktoré sú kľúčové pre fungovanie štátu, nefungujú, pretože peniaze zo štátnych rozpočtov vysávajú oligarchovia so spolupracujúcimi politikmi. A ľuďom je to jedno, uzatvárajú sa do seba alebo na Fecebook, nie tak ako za komunistov, kedy aj pod hrozbou reálnej ujmy dokázali zabojovať za lepšiu vec, nielen za okamžitý majetkový prospech pre seba samého, ako teraz. Absentujú ozajstné elity, ktoré by boli morálnou autoritou.“
Včera mi môj jeden dobrý kamarát, pre slovenskú kultúru významný človek, povedal, že nemôže voliť SaS, pretože nesúhlasí s jej programom v oblasti kultúry. Povedal som mu, že ja tiež nesúhlasím s mnohými vecami, ktoré sú v programe strany Sloboda a Solidarita a v strane vôbec. Nesúhlasím so svetonázorom a prioritami niektorých jej členov. Nesúhlasím s ich občasnou názorovou povrchnosťou. Nesúhlasím s tým, akých Richard Sulík má (mal) niektorých kamarátov alebo poradcov. Nesúhlasím s myšlienkou, že silná ekonomika je pre slovenskú spoločnosť úplne najdôležitejšia. Napriek tomu som za SaS.
Najväčším zástancom Dzurindu a Mikloša je nepochybne Fico. Bez nich mu hrozí, že jeho oponenti sa stanú oponentmi naozaj, nie naoko, ako je to teraz.
Každého aspoň trochu rozhľadeného človeka musí privádzať do rozpakov, ak nie do zúfalstva, keď sa naši politici chovajú tak, že i Harabin môže na ich adresu oprávnene moralizovať.
Nie aby ste niečomu z tohto, čo je tu napísané verili. Nič z toho, čo je tu napísané, nie je pravda. Celý politicko-mafiánsky systém na Slovensku funguje takto:
Bossovia médií asi nevidia rozdiel. Obrazom pretrvávajúcej negramotnosti, falošnosti a vymývania mozgov v našich médiách je neznalosť významu bežných pojmov. Skutočnosť, že mnohé noviny u nás sú politicky-mafisticky ovládané, spôsobuje, že žiaden dobrý, alebo aspoň nadaný novinár (rozumej taký, ktorý nie je bezcharakterný) v nich nechce pracovať.
Schválne sa nepýtam, že či cenzúra u nás je, pretože predpokladám, že každý rozumný človek vie, že cenzúra u nás je, i keď Ústava hovorí, že cenzúra sa zakazuje. Ako je to však v skutočnosti?
Vopred upozorňujem, že toto nie je pokus o prognostickú štúdiu, ale skôr výzva na to, aby sme si uvedomili, že zverejnenie Gorily asi nebude bez negatívnych následkov. Táto otázka, ako inak, súvisí aj s mojim predchádzajúcim článkom na tému či sa Slovákom oplatilo rozdelenie Československa pretože hovorí o tom, či sa Slovensko bude približovať alebo vzďaľovať Čechom.
