"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
Predstav si, že neprší, že nie je vonku sivá sci – fi obloha, že nie sme na tom, ako sme, aj keď to nie je pravda. Predstav si, že máme rýchle červené auto ako Clerfayt*, hoci len obhliadnuté v nejakom časopise ako 4x4 Auto magazín. Predstav si, že by sme jahody v našej záhrade oberali spolu a mača by nám nekazilo náznak svätosti tej chvíle. Predstav si, že nie som teraz sentimentálna, ale milá, ako som sa ti vždy páčila a moja „milosť“ obsahuje všetko, čo máš na mne rád.
Pozerám sa na päťkorunovú vstupenku s nejakým vtákom, čo sa podobá na bociana z Šarišského múzea Bardejov. Blúdim, bludička očami po kaleráboch, ktoré som nedojedla a niekde vo mne sa listujú obrázky včerajšieho dňa...
Práve teraz počujem hukot automatickej práčky, s ktorou mama nie je spokojná. Toto leto sa idem naučiť poriadne prať. Baví ma učiť sa nové /pre niekoho celkom bežné/ veci. Baví ma počúvať momentálne žmýkanie a chystať si nohy na rázne vykročenie do kúpeľne, kde otvorím práčku, vyberiem prádlo, naložím ďalšie prádlo – bežnonosecké oblečenie; zapnem ju na 60 stupňov a to prvé prádlo pôjdem zavesiť na dlhé šnúrky odolávajúce vetru. Vietor z avivážovaného prádla vytvorí prádlo páchnuce „vonkajškom“ – ako detské grcky.
Cez leto si oblečieme plavky. Len tak. Ja budem behať s deťmi po brehu a budeme hádzať žabky. Milióny letných žabiek do vody. Tak sa volá hádzanie plochými kameňmi? Žabky? Bolo to dávno, keď som sa cítila ani žabka…
Sliny sa mi nahromadili v ľavom kútiku úst a začali mi zvlhčovať obliečku na vankúši. Nebola noc (sliním len za vidna), nebolo ticho a ľutovala som svoj momentálny postoj k životu – sliny – driemoty – spánok; druhý bok – sliny – driemoty – spánok; chrbát – sliny – driemoty – spánok. Stále ma niekto rušil, pýtal sa ma na niečo, hľadal ma a ja som dosť hlasno odpovedala.
Až budem za vodou, dám ti vedieť. Táto skala, pozeraj sa sem, je obzvlášť klzká, preto radšej na mňa neustále dozeraj a ak začnem klesať ku dnu, bež mi na pomoc. Počuješ žblnkot rieky. Jej žblnkot a zároveň hulákanie. Derie sa pomedzi skaly a neničivo dopĺňa dolinu. Predtým, ako sme ráno išli na autobus - na ten najskorší som si v kúpeľni umývala tvár a pozerala som sa do zahmleného zrkadla a špinavého umývadla. Vieš, čo nenávidím? Sobotňajšiu kúpeľňu. Vyzerá zanedbane. Pustila som si vodu. Chcela som, aby voda vydala zvuk rovnocenný s reklamou, v ktorej ma úhľadná žena problém s priepustnosťou umývadla a príde údržbár, niečím v umývadle pošramotí a je to hotovo. Krásna žena. Krásny údržbár. Čistá kúpeľňa. Science Fiction.
Nechcem si ráno vytláčať z pomaranča čerstvú šťavu a byť ako Američanka. Nechcem v kostýme v metre čítať noviny ako Škótka. Nechcem mať Audi a plné kontá a ubytovať sa na Liptove za 120 Sk.- ako Poľka. Ani sa nechcem cítiť švédsky
Vravm si vtedy: Čo to dievča zase vymľa? Radej by sa mala sť učesať. Ale takto strapat je milia.Ty si tam stla, v očiach kapriny a loklpatriotsk trblot.
Teta, pozri, toto je pre teba!Teta, ja ťa ľbim!Teta, vy mte doma zhradu? A veľa hračiek? A mte psa?Teta, nakresli mi mamičku.
Po škole som mala jazdu v autoškole, dojazdila som na našej úzkej ulici a s hlavou ako plnený balón som prišla domov. Po jazdách mám vždy veľkú radosť - akoby som ešte priadla s motorom auta, v duchu pridávala a uberala plyn a príliš rýchlo vchádzala do pravouhlých zákrut.
postaviť sa, pretiahnuť sa, zívnuť si, najesť sa /hlávkového šalátu/, napiť sa /glg kávy Arabica Gold/
Včera v „opravovni kosačiek“ (servis Merkur) prekvapili môjho brata s kamarátom policajti. Bol polostudený slnečný májový deň – ako stvorený pre koscov (ako som ja) bez opálených šľachovitých chrbtov. Policajti sa doviezli na aute. Pýtali si občianske preukazy. Písali si o kosačke. O bratovom kamarátovi. Aké má topánky. Aké má vlasy. A tak podobne.
