Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

odkazovanie

24/05/06

Anna Strachan

24/05/06

Keď prší, najlepšie je všimnúť si kvapky, čo nás škrabú, čo tečú a my dupeme nimi v mlákach. Upalujeme na bicykli, cítime naše vlhké končatiny, mláčky na hlave, ale nie sme premoknutí. Nikdy sme si nemysleli, že sa budeme takto učiť, dokelu, že budeme hľadať potešenia v Suchej ratolesti, v poviedkach Martina Kukučína, v básničkách Paula Verlaina. Dokelu. Navlhčíme si mozog v pare sprchy, necháme ho, nech nás zamočí, nech do nás vniká ako žeravá láva, nech vedomosti peristaltickými pohybmi posúva kdekoľvek. A sediac pod oknom, medzi stromom a hmotou, medzi vodou z oblakov a pozemkami, podporujeme toto obdobie, vravíme mu inšpirácia k niečomu, námet na písmená, ktoré ešte prídu. Normálne a pokojne žijeme túto realitu. A počujeme šepkanie.

  • 24. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Prieduška

Anna Strachan

Prieduška

Okamih života. Písať znamená žit v okamihu, brať si ho celý, zapiť ho a nechať sliny, nech tečú. Koľkokrát ešte prepíšem tento deň? Chcel by si ho počúvať, byť okamihom, na čas jadrom. Začal si ma čítať, hovoriť mi moje vety; ja prepisujem deň, beriem si otcovu košeľu a žehlím ju. Triedim oblečenie, ukladám ho, budeš ma citovať, budeš ma čítať, tvojou spisovateľkou, tvojím textom - byť tým všetkým, a teraz, pozri sa - obliečka na vankúš, čo držím v ruke.

  • 9. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Znamenia : vošla do mňa jar

Anna Strachan

Znamenia : vošla do mňa jar

Najnovšie som si vymyslela cipkať dni. To znamená zdobiť ich malými (ne)podstatnosťami. Vymyslela som si, že život je príliš nedefinovateľný, príliš ukecaný a ja príliš mladá, aby som mohla byť jeho znalcom, preto si útržky dňa budem pestovať, maľovať a naoko neviditeľné peknosti si napíšem do duše. Zárodok zasadím do kvetináča. Kvetináč položím na parapetu okna bez farebnej záclony a budem si ho polievať. Starať sa oň. Nech len rastie a rozvíja sa. Každopádne, veď je skoro marec, to je skoro jar a už prišiel čas (sadiť rastlinky). Možno to súvisí celkovo s mojím vnímaním. Ak beriem svet vo veľkom, je to väčšinový hnus. Ale je nechcem byť týmto zmätená, chcem veľa. Chcem úplnosť pokoja a nádeje, ktorú tu môžem získať. A tak vymýšľam. Že sa môžem tešiť zo snehu, z ktorého sa včera odtopilo. Z novej sponky do vlasov s nadpozemským zamatovým leskom a z rána - tak veľmi nechutne sivého. Ale nejaký vták kukal (ako kukučka), fúkal vietor a ja som myslela na more, na studené zafúkané more na severe Poľska alebo kdesi v Írsku. To mi urobilo nevšedný deň. Len tak si (to) myslím. Očami a vnútrom fotím. Spájam. Vytváram. Premiešavam. Cipkám si deň.

  • 22. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 971x
  • 4
..4 veci..

Anna Strachan

..4 veci..

Prišlo to od kiwivy, že aj ja mám takéto dačo..čo som jakživ nerada..takýmto štýlom písala..

  • 31. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Nech sneh znamená čokoľvek

Anna Strachan

Nech sneh znamená čokoľvek

Kupujem si chips, aby som tam v tmavom kine mala čo chrumkať.Kupujem si aj žuvačky, aby som mala čo žuť. Potrebujem to stihnúť. To kino. Prebehnúť cez cestu, šmyknúť sa a možno nespadnúť. A potom byť tam. Kupovať si lístok a necítiť vietor spôsobujúci Kussmaulovo dýchanie. Napríklad.

  • 19. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Bublinka

Anna Strachan

Bublinka

Vraciam sa do včerajšieho dňa, do toho malého balónika čojaviemakej farby uprostred neba, ktoré mrazí a žiadne lietadlo náš mráz nepocíti, lebo letí príliš vysoko; aby som si šupla do úst kúsok koláča upečeného mnou. Vôňa škorice a jabĺk vyvoláva chvenie. Nemysliteľné povedať čoho. Učiteľ vravel, kedysi v októbri, aby sme sa tešili. Lebo je tu jeseň. Obdobie ohňa, zimných čajov a sláskourozčítaných kníh.

  • 9. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Most a rieka pod ním

Anna Strachan

Most a rieka pod ním

Z nevysvetliteľných dôvodov nám táto pesnička pripomína Vianoce. Vôňu mandarínok. Sneh, ktorého je posledné roky južansky málo, ale my sa to snažíme ukryť. Vravíme si, že aj tak budú pekné Vianoce, nech sa deje čokoľvek. Vravíme si, že sa nemusíme báť námrazy, lebo máme silné nôžky, v nich kosti a tie sa pri dunivom páde nenarušia.

  • 28. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
jesenné skladačky

Anna Strachan

jesenné skladačky

Obchádzam to zviera a vravím si, že to už nie je naše mačiatko, ale normálna veľká mačka. V meste ani nefúka, len mrzne a nám je zima. V Jednote kupujeme jogurty, vyberáme vhodné nízkotučné syry a bezcholesterolové potraviny. Nie, my dievčatá nedržíme žiadne diéty. Len chlapci chcú poslúchnuť doporučenie lekára špecialistu a schudnúť. My chceme chvíľu oberať jablká, ale jablká sú už dávno v bedničkách a na stoloch, môžeme akurát rozprášiť jablonské listy v tráve a rozveseliť sa s nimi. Hej, chýba nám to leto, keď príde ozajstný tuhý mráz. Na bicykli jazdíme všelijako nebezpečne. Nie sme zvyknutí na tmu o piatej a povinné svetlo pre cyklistov. Preto blúdime po tme, obíjame si genitálie, mrznú nám genitálie a jojkáme. Vrátime sa domov, a ak je v tej tme hmla aj vysoká vlhkosť, máme dotrblietava mokré vlasy, mokré oči a naše mihalnice sa podobajú na tie Amálkine. Chýba nám vnútorná plnosť leta, systematická pestrosť júnjúlaugusta, ale nepodliehame jej, skôr bojujeme zádrapčivými pazúrikmi našej mačky o jesennosť. O pitie čaju pri okne. Pri sviečke v sklenenom poháriku. Pri strome za sklom. Aby sme vypeknili momentálnosť studena. Môžeme o tom písať, koľko chceme. O sviečkach. O k

  • 14. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Medzi nami dievčatami

Anna Strachan

Medzi nami dievčatami

Pískam si s budíkom. Vraj nás má zobudiť, ale ja už 5 minút nespím. Hlavu mám otočenú naľavo a pozerám sa na obrázok hradu v Portugalsku. Je tma, ale ja som ho už toľkokrát videla, že môžem skúmať každý detail. Žalúzie sú pozaťahované, čo nemám rada. Cítim sa izolovaná. Ako v škatuli. Ako škrečok medzi pilinami. Podráždene sa pozerám na podlahu. Papiere ámínusjedna formátov a na nich porozkladané puzzle. 1500 kúskov s veľa nožičkami. Včera večer to stavali s najmladším doneviemkedy. Našla som ich na tej dlážke sediacich. Pri svetle, ktoré mi pripomína zubárov. „To nám tu zase bude mesiac na to sadať prach?“ „Možno aj viac.“ „A inak, viete si predstaviť, že by sme mali túto izbu namaľovanú na čierno?“ „Nič by nebolo vidno.“ „Na čierno. A-s-bieeelymi-hvieeezdami.“

  • 7. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Pohyblivý sviatok

Anna Strachan

Pohyblivý sviatok

Spomínam si na žlté kvety pri plote na ružomberskej stanici. „Však sú tie žlté kvety pekné….“, vravím Petrám. „Tá burina?“ Reflexne sa mi vytvorí úsmev…Už je tak, že slnko zapadá a manželky šikujú svoje deti v kočíkoch  a na trojkolkách domov. Obchody sú už pozatvárané. Všetky tri máme nosy nalepené na skle a pozeráme sa dnu. Do obchodu. Naše nazeranie mi pripomína rozprávku o londýnskych deťoch čakajúcich na Vianoce. „Pozor, moja, pozor!“ Valí sa na mňa pani s plným vozíkom kapusty. Petra ma zachraňuje a pani veselo vezie svoje kapusty preč. Sedíme vo vlaku a lentaksarozprávame. Za oknami utekajú listnaté stromy popri ceste ako stužka, deti na bicykloch a chcené teplo v rozsvietených oblokoch. Hmla sa vypočítavo približuje a je naozaj pekná. Hmlovitá.

  • 3. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Na ihrisku

Anna Strachan

Na ihrisku

Zjojkneme nad snehom. Ktorý sa topí na jazyku. Zjojkneme nad mrazivým trblotom , ktorý tak bolí na čele v zime, v ľahu pri drevených sánkach. Jojkám nad filmovou atmosférou uprostred na ježka vykoseného ihriska. Lebo ležíme na podložkách a spejeme k rovnosti našich brúch. Oddychujeme medzi jednotlivými sériami cvikov. Dychčíme do tváre lístkov odviatych zo stromov, ktoré nám šteklia tvár a my sa tak - všelijako chichoceme. Chlapci bežia stovku a pokukujú……Oddychujeme a sledujeme rozmazané krížne dráhy stíhačiek. Ani nehukocú, len tak letia….Privrieme oči a sledujeme. To, na čo myslíme. Smiechovrava pripomína kúpaliská. Ošpliechané farebné lopty, ktoré sa ľahko prepichnú. Nanuky a zmrzliny. Alebo cirkus a ružovú cukrovú vatu. Jarmok a kolotoče. Oného(srdiečko) a tých malých s modrými nechtami a ústami….“maminka, mne neni, neni zima….“ Už sa s podložkami zbierame. Vietor nám babre pokazené vrkoče. Chlapci (15) pokukujú…jedným očkom….škoda, že sa už, ako kráčame popri nich, neštucháme a nechichoceme….to už ušlo…my dievčatá máme už 18….

  • 29. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
September

Anna Strachan

September

Mojou obľúbenou je S´arpre per te il mio cuor zo Samsona a Dalily. A potom nezabudnuteľná Casta Diva. Majú v sebe zvláštnu hĺbku, pripomínajú mi emocionálne veľmi silné fado. Teraz, keď mám brucho plné palaciniek a hrachovej polievky, do ktorej som PoPrvýKrátVživote zvládla urobiť záprašku, nechce sa mi robiť nič, čo sa odo mňa očakáva a čo od seba očakávam ja sama. Včera som o takomto čase stúpala po schodoch na vrchol nadkoľajničného mosta a vstupovala do spoločnosti muža stredného veku, v maskáčových nohaviciach s igelitkou Koruna – tradične najlacnejšia alebo tak nejak. Po desiatich minútach fučania za mnou ma dobehol. „Ale nám páli to slniečko. Až sa nám sandálky lepia s asfaltom.“ Potom ma obišiel, igelitka sa mu vo vánku batolenecky vlnila a už som počula len čapot vyčaptaných šľapiek. To je začiatok septembra. Tohtoročného.

  • 7. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
V trištvrte a pol dňa.....

Anna Strachan

V trištvrte a pol dňa.....

….vonku svieti – zapadá slnko. Skontrolujem si konto. Zbadám pred určitým podnikom neurčitých punkerov. Vyčesané deti. Nemyslím, že je niekto z nich dospelý. Opité deti čakajúce na koncert. Obíde ich vláčik vezúci turistov obdivujúcich skvosty mesta. Kamerujú chodcov. Chodci kamerujú vláčik. Pod sklenenou skrinkou s parte sedia deti a čakajú na svoj koncertný čas slobody. Nadávajú. Kričia. Budia pozornosť. Je ich čoraz viac.

  • 20. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Volgovo

Anna Strachan

Volgovo

Nechcela som tak vyzerať, v myšlienkach som sa široko usmievala, ale vyzerala som… “Prečo si taká smutná?“ (spýtal sa ma akýsi muž v strednom veku)  Úsmevnosť sa rozdvojila. Pobavená duológia. Kúsok z nej (aj) na mojej tvári. „Ale ja nie som smutná…“  „Vyzeráš tak….“

  • 18. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Divoký západ

Anna Strachan

Divoký západ

Prechádzam dnes cez včerajšok a silno uvažujem nad slovami, ktoré som počula. Niektoré slová ma silne poznamenajú. Po(p)učia. Naučia. Zbieram v záhrade georgíny a kombinujem ich s lístkami zelenej rastliny, možno kriaku. Farby vonkajška sú skoro krikľavé, vanú mi do očí spolu s vypršaným akoby horským vzduchom pod do modra svietiacim nebom. Svieti pozitívne vypaľujúcou žiarou. Zbieram tie georgíny a svojimi šup – šup pohybmi vytváram pristávacie plochy, letiská pre zmiešané kvapky dažďorosy. Malé boeingy mi chcú dodať tvorivosť, ktorá mi chýba pri kombinovaní kvietkov do zelenej vázy. Nie, nie som kvetinárka. Ale teší ma kombinovanie. Nielen kvetov. Všetkého, čo existuje a ja tomu uverím. Porozumiem…vzniká príjemný bačovský guláš.

  • 9. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
reklama
Pingpong

Anna Strachan

Pingpong

Bývali sme v stane pod nejakým veľkým ovocným stromom a pár metrov od nás smerom na každú svetovú stranu (aj smerom do neba) bývali ďalší pestrofarební ľudia. Rada som tam len tak sedela  a pozorovala békajúce ovečky. Po chodníkoch sa prechádzali dospelé slečny a opatrovali imnaniekoľkodní zverené deti. Kučeravé, rovnovlasé, malé i väčšie.  Niekedy idem spať skôr. Najmä, keď som unavená niečím, na čo nie som zvyknutá. Tu išlo o vysokotridsaťstupňové teplo. Ležala som na spacáku a hompáľala kolenami k sebe. Počúvala som vietor a svrčky. Ovce, ktoré večer toľko nebékajú, len sa pohybujú. Zvuky moravskej dediny za kamenným múrom. A detské uvažovanie.

  • 2. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Moje dátumy

Anna Strachan

Moje dátumy

/22.07.05/ V galérii som nadobudla námety. Námety z celkového dojmu. Mladí umelci sa ma dotkli zaujímavosťou, tvorivosťou, odlišnosťou, ale nie hĺbkou (kiežby som ju len v milujúcej prítomnosti nezachytila…) Vložili do mňa ďalší dôvod na pozorovanie a zachytávanie. Dôvod byť úprimnou pred sebou.

  • 24. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Saturnia pyri

Anna Strachan

Saturnia pyri

……………………Niekedy je to presne takto……….neviem, čo to presne znamená, ale cítim PRESNÚ ľahkosť duševných vnútorností……..asi som prehltla temperového motýľa a ten vo mne lieta…nezameriavam sa bližšie, neštudujem ho, lebo by sa mi zblízka nepáčil…

  • 16. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
"Voľnomyšlienkárstvo"

Anna Strachan

"Voľnomyšlienkárstvo"

Začnem týmto: „Len veľmi málo ľudí vie počúvať. Náhlenie ich odpútava od rozhovoru, alebo sa pokúšajú vnútri zlepšiť situáciu, alebo uvažujú nad tým, čo povedia, keď bude rad na nich, aby vyšli na scénu.“ (Smilla)

  • 13. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Hadoviny

Anna Strachan

Hadoviny

Oberala som jahody. Neviem, či je v oberačkách niečo „veľké“. Ja myslím, že áno. Pre mňa áno. Je nedeľa. Prší. Dážď pripravuje pôdu na niečo nové. V našej záhrade sa podvihne kvitnúca burina prerastajúca už aj mladú jabloň. Aj ojedinelý krík červených ríbezlí. Ako vie niečo zlé rásť, množiť sa, kvitnúť tak rýchlo..…. Trošku som sa bála oberajúc jahody. Nie pavúkov a divých ucholakov, ktoré mi liezli po rukách, ale správ o hrubom zelenom hadovi, ktorý sa pohybuje po záhradách na našej ulici. Sused ho našiel v záhrade a deti na konci ulice ho videli tiež…..

  • 10. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
SkryťZatvoriť reklamu