Eka Balašková
Machrovať sa neoplatí ...
Dva úsmevné zážitky z Autobusky na Nivách. Vlastne úsmevný je len jeden. Keď si naň spomeniem vždy si pomyslím - no čo, občas sa volám Priehľadnosť ...
Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Eka Balašková
Buď človek človeku človekom
Dnes (vlastne to už bolo včera) som sa po dlhšom čase dostala do Komárna. Ešte po raňajkách to tak vôbec nevyzeralo, tak som si dala kávu a prišla Hela, aby sme si spolu zacvičili. Teda ona cvičí so mnou, je to naša rehabilitantka. Zlatá šesťdesiatnička, ktorá popri cvičení občas popisuje čo sa deje vonku. Aj dnes, teda včera skonštatovala že auto je pripravené, pôjde sa do mesta. Počasie bolo ideálne (keď je mokro moja noha má obavu z infekcie a vtedy sa jej von nechce lebo tomu aby stúpila do mláky sa určite nevyhne) tak som si povedala - keddy, ak nie dnes konečne vybavím banku a poštu.
Eka Balašková
Naše (ne)prístupné mestá
Ak ste niekedy šli na prechádzku s dieťaťom v kočíku tak presne budete vedieť o čom píšem. Ak ste s dieťaťom v kočíku museli niečo vybavovať, tak zvlášť. No a ak ste si vyskúšali život na invalidnom vozíku, alebo je to nebodaj váš osud tak si po prečítaní tohto článku poviete: "Takých článkov viem na počkanie napísať že by vydalo na román." Poďte, prejdime sa spolu takýmto fiktívnym mestom. Nazvime ho Bariérovo. Príbeh samozrejme nie je môj, osoby v ňom sú vymyslené, možno nedomyslené ale napriek tomu dosť reálne.
Eka Balašková
Jedno som zažiť nechcela
a našťastie som ani tak "naozaj" nezažila - smrť spolupacientky na izbe. Ja viem, smrť je prirodzeným ukončením života každého ľudského tvora a preto by sme ju aj nemali vnímať ako niečo zlé, nepríjemné. Áno, zlé a nepríjemné môže byť umieranie - v bolestiach a trápení, to samozrejme človek nemôže vnímať ako niečo prirodzené, ale smrť ako takú by sme mali. A predsa len, nechcela som sa s umieraním a smrťou stretnúť "zoči-voči".
Eka Balašková
Daniel a zlý sen
Daniel je môj takmer (Bože, veď to bude už o mesiac!) trojročný synovec. Keď som bola v nemocnici jeho návštevy mi vždy vliali neskutočnú energiu, no na chirurgiu som ani ja, ani ostatní z rodiny nechcela aby chodil. Predsa len, ležala som v časti kde sa "stretávali" rôzne infekcie a imunitný systém takého drobca ešte nie je pripravený na to, aby prišiel s nimi do kontaktu.
Eka Balašková
Tu zrakáč asi ešte neležal
povedala som si po pár dňoch na chirurgickom oddelení nemocnice, kam som sa dostala koncom júna. Inak si prístup sestričiek a sanitárov vysvetliť neviem. Napriek všetkému pred väčšinou z nich skladám klobúk lebo ich práca nie je jednoduchá. Skúste za cca 400 € dvanásť hodín denne lietať okolo chorých ľudí z ktorých každý si myslí že tá jeho choroba by mala byť pre personál prioritou. Na "obranu" mnohých z nich musím povedať že keď som ich požiadala "ako na to" rešpektovali ma a dokonca vedeli povedať aj niečo ako ospravedlnenie.
Eka Balašková
Teta Lenka
sa v skutočnosti Lenka nevolá, ale to pre tento príbeh nie je dôležité. Dôležitý je jej príbeh a možno ešte dôležitejľšie je to, že s týmto osudom vôbec nie je sama. A ja len verím, že sa v niektorej z týchto postáv sami nespoznáte.
Eka Balašková
Ale gumuje!
Zase raz niečo, tentokrát pozitívne, z môjho nekonečne dlhého pobytu v nemocnici. Veľa toho pozitívneho nebolo a aj to čo bolo priniesla hlavne moja rodina, ich návštevy a to, že keď som ich potrebovali boli tu pre mňa aj o polnoci. Ono sa to tak hovorí, ale medzi nami to platilo doslova.
Eka Balašková
Nedávno ma pobavilo
V nemocnici som bola tri mesiace aj pár dní. Keď ma Lucka začiatkom "pobytu" upozornila že dlhšia hospitalizácia má negatívny vplyv na psychiku pacienta rozhodla som sa že pre mňa to platiť nebude.
Eka Balašková
Okolo zlatej svadby
Po odchode z nemocnice som sa dostala do jedného doliečovacieho zariadenia kúsok od Komárna. Je súčasťou Domova dôchodcov pri ktorom je aj Alzheimer centrum. Mojimi najbližšími susedmi sú, nazvime ich Julka a Janko.
Eka Balašková
Zdravotní klauni - svetielko nádeje na detských oddeleniach
Tento článok aj keď nebude veľmi pozitívny bude o tom, že v dnešnej dobe nie sú ani vaše deti, ak sa nebodaj ocitli na nemocničnom lôžku, odkázané "len" na chvíľku vašej návštevy, či na pozornosť nemocničného personálu ktorý naň nemá čas.
Eka Balašková
Ako vyhodiť chlapa do smetí
Ak vás práve nasrdila vaša horšia polovička návod na to ako s ňou zatočiť tu nenájdete. Alebo že by predsa? Nenechajte sa od čítania odradiť a možno sa aj zasmejete.
Eka Balašková
SBS zadarmo
Niet nad dobré susedské vzťahy. Veď už naši predkovia poznali niekoľko porekadiel typu dobrý sused lepší ako zlá rodina. Za tie roky čo bývam na jednom mieste som zažila susedov všelijakých, písať ale budem o dvoch susedkách.
Eka Balašková
Fóbie naše každodenné
Moja "súkromná" definícia fóbie je, že človek má neopodstatnený strach z bežnej situácie alebo veci. Veď ako by ste inak definovali fóbiu z piatku trinásteho, alebo podobných vecí?
Eka Balašková
Keď voda spája
Vlastná spomienka na povodne z r. 2010 a na spontánnu pomoc z Komárna. V roku 1965 celé Česko-Slovensko pomáhalo komárňanom, po 45 rokoch sme boli na rade s pomocou my.
reklama
Eka Balašková
Nulový deň
Neverím, že to nepoznáte. Ráno sa zobudíte s bolesťou hlavy ktorá na vás číha spoza rohu niektorého mozgového závitu a vy po pár minútach presne viete - dnes som sa nemal zobudiť!
Eka Balašková
Marika Gombitová
Prečo ju mám rada? Je niekoľko dôvodov. Pre jej energický zvonivý hlas ktorý dokáže zaspievať citlivý "slaďák" ako aj rokenrolovú vypalovačku. Pre toto ju majú radi mnohí, ja mám k nej trošku aj kvázi citový vzťah.
Eka Balašková
Zvukové knihy
V našej rodine sa vždy veľa čítalo. Aspoň teda jej žensk časť. Aj doma sme mali vždy veľa kníh a kniha je stále súčasťou mojej kabelky. Už síc v inej forme ako tá voňajúca tlačou, neskôr tisíckrát prečítaná, obchytaná, ale je.
Eka Balašková
Aký pán, taký krám
Dovolenka u Blanky bola úžasná a zasnežený Gemer sa so mnou lúčil s prianím, aby som si naň uchovala tie najkrajšie spomienky na Anku, jej rodinku a Blanku s Petrom. Nastupujúc do autobusu ukladám svoju bielu palicu do vianočného darčeka - novotou voňajúceho kufra od rodičov a usádzam sa na sedem hodín trvajúcu cestu domov. Tá bola vďaka zvukovej knihe celkom znesiteľná, len trištvrtehodinová prestávka v Lučenci sa mi zdala na môj vkus pridlhá. Ale je tu Komárno, konečná, vystupovať.
Eka Balašková
Ako vonia Orava II.
Ako vonia letná Orava už z môjho nedávneho článku už viete. Svoje čaro má však aj zimná Orava. Aké mala kedysi pre nás? Čítajte ďalej ...
