Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené
Pýtate sa že čo? Besedy s deťmi. V našej Základnej organizácií ÚNSS majú niekoľkoročnú tradíciu práve v tomto období, okolo Medzinárodného Dňa nevidiacich. Táto ostatná však bola niečím iná. Bežne "besedujeme" s deťmi v slovenčine. Tentokrát kamarátka vybavila besedu v maďarskej škole.
Že čo? Okrem iného aj prechádzky večerným mestom ... Sú mi dosť vzácne, tak poďte na jednu so mnou ... Lebo večerné mesto má svoje čaro. A má ho aj Komárno.
Predstavte si takúto situáciu. Vaša mama má už niekoľko rokov psychické problémy. Nedáte ju liečiť, dokonca ju bez problémov pošlete na kurz s dvadsiatimi ďalšími zrakovo postihnutými ľuďmi s tým, že "tí slepí si to aj tak nevšimnú". Že si to predstaviť neviete? Ani ja ... a predsa sa stáva aj to.
Podporujete rôzne verejné zbierky? Či už áno alebo nie dôvod poznáte len vy a ja vám v mojom blogu "do svedomia" nepoleziem. Budem však rada ak sa vyjadríte ...
Pred pár minútami som si pozrela jedno video ... Nie je mi z neho dobre, možno práve preto mám potrebu napísať nasledujúci príspevok ...
Na začiatku boli ničivé povodne na východe krajiny a myšlienka pomôcť postihnutým. Prvá „živelná“ pomoc odišla spred Domu Matice Slovenskej v Komárne. Dve autá odišli do Starej a Novej Ľubovne, ale všetky tieto fakty môžete nájsť aj na Facebooku, na stránke Juh pomáha východu ! Názov akčne vymyslel Jožko Černek ktorý nám doteraz pomáha
Zaregistrovala som ju niekedy pred asi rokom. Podľa hlasu mladučké dievča, možno Rómka, no to je jedno. Prišla za mnou s veľkým plačom, aby som jej požičala 3 €. Nemala som, aj pre mňa bol "vysoký dátum" ...
Minulý víkend by som si veru zopakovať nechcela. V mojej vodovodnej šachte sa rozhodli realizovať potkany. A nie hocijako, zobrali to ostrým útokom.
Nie som tradičný veriaci, to o mne každý vie. Ťažko ma stretnete vychádzať z kostola, aj keď sem-tam tam zablúdim len tak, stíšiť sa, načerpať tej energie ktorú tam Božia prítomnosť vytvára a ktorú odtiaľ mnohokrát odoberajú práve kňazi. Prečo som tak proti cirkvi svätej? Veď je to inštitúcia ktorá by mala robiť akéhosi prostredníka medzi Bohom a nami ľuďmi. Veď práve, mala by ...
K tomu krásnemu "kútu" sveta - hornatému a nikdy nie bohatému mám zvláštny vzťah. No veď bodaj by nie - narodila sa tam moja mama a prežili sme tam s Jankou u starých rodičov nie jedny krásne prázdniny. Nechávam voľný priebeh svojim spomienkam ...
Na úvod zopár faktov o Divadle Zrakáč. Je to skupinka zväčša zrakovo postihnutých nadšencov - hercov amatérov pod vedením prakticky nevidiaceho rozhlasového a divadelného režiséra Jozefa Pražmáriho. Toto zoskupenie vzniklo na jar 2010 a s prvou nacvičenou premiérou sa odprezentovali už v decembri 2010. Naštudovali hru Rómeo a Júlia 2010 s ktorou 28. apríla vystúpili aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. A práve o mojich dojmoch a pocitoch chcem na tomto mieste rozprávať.
Zajtra sa chystám do Nitry. Na tom nie je (u mňa určite) nič nezvyčajné, poviete si. Ako vždy keď som niekam idem dopredu si zisťujem spojenie ... keďže nemám vlastné auto.
Z úcty k Vášmu veku, alebo ako sa tu u nás hovorí - k šednám, Vám budem vykať. Aj keď priznávam, môj vzťah k Vám, teda Vášmu vynálezu je viac ako pozitívny. Braillovo slepecké písmo ovládam už asi 20 rokov, no nie vždy sme boli kamaráti. Dlho trvalo kým som pochopila, že jeho znalosť mi môže len pomôcť. Ale poďme po poriadku ...
Spoje z Nív a zo železničných staníc som sypala z rukáva, no aj tak som stojac na zastávke na Mlynských Nivách mala v žalúdku riadnu hrču. Okolo mňa kopec ľudí (nie každý pôsobil dôveryhodne), predo mnou "šialený" prúd áut, trolejbusov a autobusov a ja som sa cítila ako "tecinka z Majcichova" ktorá v živote bola ledva v okresnom meste. Ale pohoda, zvládla som aj prestup na električku pod Novým mostom a horúca káva na Únii bola ako bonus, odmena.
Na úvod pár faktov. Medjugorje je mestečko medzi horami, cca 45 km od Mostaru v Bosne a Hercegovine. V r. 1981 sa tu piatim vtedy deťom, na hore Križevac zjavila Panna Mária. Zjavenia a posolstvá trvajú dodnes. Preto zatiaľ Medjugorje nie je cirkvou oficiálne uznané ako miesto zjavení - takým sa stane až keď tieto prestanú. Toľko stačí, kto potrebuje viac určite si info nájde na webe. Tento blog totiž chce byť o mojich pocitoch a dojmoch. Aj keď s odstupom niekoľkých rokov, sú stále silné a vybledli len máličko.
Nedávno som kdesi čítala príspevok rozhorčeného mladého muža. Trápilo ho, že niekde medzi Žilinou a Kraľovanmi jeho noťas nechytal vifi sieť. Len toto ťa trápi? pomyslela som si. Lebo moje skúsenosti sú oveľa menej príjemné. Pár si ich sem dovolím napísať.
Bol tomu ani nie týždeň čo som doma u rodičov ocovi vykladala ako nechápem ľudí ktorí len tak niekde stratia kľúče, doklady alebo mobil. To že nejaký "dobrák" niekomu vyreže alebo vybrakuje tašku a o zmienené veci príde takto, to chápem. To sa vám stane aj keď si na svoje veci dávate poriadny pozor.
Nie nie priatelia, toto nebude žiadna poétia, skôr článok plný občas aj nepríjemných papuliakov, alebo ak chcete tak držkopádov.
Moja rodina mi už dlhší čas slušne naznačovala - rob niečo so svojim chrupom.. Poznajúc však moje veľmi nepríjemné skúsenosti s sbsolventmi tohto odvetvia medicíny ma do návštevy nejako extra netlačili. Až zhruba takto pred rokom mi raz maminka hovorí - tak som sa rozhodla, že na Vianoce dostaneš "nové" zuby.
A zvlášť vo vnímaní nevidiacich a zrakovo postihnutých ľudí. Aj keď chápem že "silný príbeh" predáva ... A to ani tie "akože" pozitívne.Zrakovo postihnutí ľudia žijú rovnako ako tí vidiaci, majú rovnaké radosti, starosti, záujmy. Preto ma vždy zaskočí keď nás niekto chce vykresliť ako nejakých "exotov" ...
