Ľudia majú neuveriteľnú schopnosť pripísať všetko, čo bolo napísané autorovi, že to na vlastnej koži aj sám prežil. Prehliadajú schopnosť vnímania, pozorovania sveta a pretransformovania ho do viet s úmyslom pomôcť druhým. Ale na druhej strane sa mi dobre zaspáva s pomyslením, že ostatok sveta na mňa myslí. Cudzí ľudia o mne vedia všetko, teda aj to, čo neviem ani ja sám. Ďakujem im teda za ich všemocnú starostlivosť! Buďte všetci šťastní, prajem Vám to z celého môjho srdca. Hirax <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643" href="http://blueboard.cz/anketa_0.php?id=754643">Anketa</a> od <a data-cke-saved-href="http://blueboard.cz/" href="http://blueboard.cz/">BlueBoard.cz</a> Zoznam autorových rubrík: Vždy pripravený!, Šlabikár šťastia 3., Šlabikár šťastia 1., Šlabikár šťastia 2., Vzťahy (Úvahy), Tak plače a smeje sa život, Zachráňte malého Paľka!, Po stopách komedianta, Sárka Ráchel Baričáková, Sex (Úvahy), NEVERŠOVAČKY (Básne), PRÍBEH MUŽA (Básne a piesne), SEKUNDU PRED ZBLÁZNENÍM (Román, KÝM NÁS LÁSKA NEROZDELÍ (Román, RAZ AJ V PEKLE VYJDE SLNKO/Rom, ČESKÁ REPUBLIKA (CESTOPIS), EGYPT (Cestopis), Ekvádor (Cestopis), ETIÓPIA (Cestopis), FRANCÚZSKO (Cestopis), INDIA (Cestopis), JORDÁNSKO (CESTOPIS), KOSTARIKA (Cestopis), Mexiko (Cestopis), Nový Zéland (Cestopis), PANAMA (Cestopis), POĽSKO (Cestopis), SLOVENSKO (Cestopis), THAJSKO (Cestopis), USA (Cestopis), VIETNAM (CESTOPIS)
Nina a Táňa vošli do najvyhlásenejšej mestskej diskotéky. Človek z Bratislavy by ju vyhlásil za maštaľ plnú sedlákov. Žiaľ, nikto si neuvedomoval, že keby Parížan navštívil blavácku disku, nebolo by tomu ináč.
Je to našim národným zvykom. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji alebo voľby, sme tí najväčší odborníci šermujúci stovkami nezvratných argumentov.
Nechcel som reagovať. Kto ma číta vie, že o politike nepíšem, ale nevydržal som. Rúti sa to zo všetkých strán. Všetky média o tom donekonečna melú, no strach. Idem do mesta a všade počúvam, ako každému klesli tržby,
Mám rád muziku Desmodu, áno, dobre čítate. Takisto neprajem žiadnemu človeku - ani len nepriateľovi - aby sa mu stalo niečo zlé. Preto som rád, že Kulyho pád dopadol bez následkov. No na druhej strane milujem spravodlivosť.
Sedel v mestskej šalátovni, oblečený v tmavom kabáte, ktorý dokonale ukrýval modrý gýčový rolák. Musel sa v ňom potiť ako Hitler na poslednom súde. Ani tesilky ho neradili medzi geriatrických štramákov – boli špinav
Bola sobota doobeda a všade vládol pokoj. Dozvuk Vianoc bol krájateľnejší ako bábovka. Vychádzal som z jedného nášho obchodného strediska. Vonku riedko snežilo, uliciam vládla prázdnota, životu sa tešili iba vločky s pan
Vychádzal som z jedného nášho mestského rýchlobčerstvenia (nie, nie, tento článok nejde haniť McDonald, na to som dosť silná osobnosť :-) ). Cestu k východu mi chatilo asi päť mladých dievčat vo veku od dvanásť do štrnás
Ach, maličký, chcem sa za teba pomodliť. Ja viem, že tvoja dušička je čistá a nepotrebuje to, ale ja musím. Musím sa z toho vypísať, vyplakať cez slová, uvoľniť celý ten bôľ teba milujúcich, ktorých si svojím narodením z
Téma: Slovenská pošta – Mekka zlej energie. Čas: minulý piatok, dve hodiny poobede (ale to je jedno – krízový stav je tam možné zažiť bežne). Obsadenie: neznámi ochotníci života (plebs), hrdinovia (pracovníčky za okienkami) a odbo
Mal som pár minút času a tak som vošiel do kníhkupectva. Zažmúril som oči, poprosil v duchu písmenká o inšpiráciu do života, chytil prvú knihu ktorá mi vplávala do rúk a začítal sa. Vždy to tak robím. Marián Labuda mi cez svoju kn
Na základe jedného môjho blogu sa začal mailový dialóg s jednou mojou čitateľkou. Inteligentný, príjemný a inšpirujúci. Aspoň pre mňa určite. Úvod vynechám, vyrazím rovno k jadru. To je vždy horúce ako stred Zeme, či ženské lono.
Raz v našom meste hrala jedna americká kapela. Gitarista vypil toľko absintu, že by mu stačilo zapáliť si dych a vybuchol by. Ale on nie. On si radšej zlámal nohu, keď vchádzal do podzemného baru po strmých schodoch. Zgúľal sa po
Milá generácia šetrnejšia odo mňa, úvodom môjho listu Ťa srdečne pozdravujem. Chcel by som Ti pri všetkej slušnosti a úcte k Tvojim rokom, prekonaným životným trápeniam a kráse vrytej v Tvojej tvári, napísať pár riadkov.
Som pozitívny, aj keď začiatkom víkendu začne pršať a sused opäť neumyje schody. Som pozitívny, aj keď môj šéf je negatívny, lebo sa práve dozvedel, že jeho milenka je pozitívna na... Som pozitívny, aj keď mi Jehovisti na ulici st
Tak som sa po sto rokoch opäť vybral niečo vybaviť do Prahy. Milujem toto mesto. Ak niekedy ožije, bude to nádherný pár starčeka elegantne držiaceho svoju babičku za milovanú zvráskavenú rúčku. Starenka bude mať na hlave klobúk so
– Pre Boha, prečo sa pýtaš Maťo? – spýtal sa otec svojho čerstvo osemnásťročného syna.
Nikdy by som nepovedal, že raz napíšem takýto článok. Vždy som nad podobnými nostalgickými vetami o zosnulých priateľoch, priateľkách, príbuzných, milovaných, obľúbených a zbožňovaných ohŕňal nos. List som obratom pretáčal na ďalš
Odchádzam. Do džungle. Do strednej Amazónie. Do Panamy a potom do Kostariky. Za indiánmi, ktorí videli belocha iba raz v živote. Za ľuďmi, ktorí nevedia, čo je to internet, elektrina, auto či plynový šporák. Za ľuďmi, ktorí žijú v
V celom meste vypli elektrický prúd. Nastala tma a ticho. Neuveriteľné ticho, ktoré až KRIČALO! Vstal som a podišiel k oknu. Páperilo. Uvedomil som si, že už prišla pani Zima. V tme zhasnutého sídliska sa mi zjavili oči púštneho b
Raz som čítal o troch čínskych mystikoch. Nemali mená, ale ľudia ich prezývali „Traja smejúci sa svätí“, pretože nič iné nerobili, iba sa stále smiali. Putovali od mesta k mestu a iba sa rehotali. V jednom meste sa zastavili na tr
