Žije v najmenšom bratislavskom sídlisku - Lamači a páči sa mu tam. Má rád rockovú muziku, prírodu, občas aj počítače a knihy. Zoznam autorových rubrík: Divoký západ, Louis de Funes, Záhady, Šport
Armáda sa pokúsila zničiť zimné tábory Lakotov už 1. marca 1876. Pevnosť Fort Fetterman v tento deň opustila tisícka mužov a 100 vozov pod formálnym velením plukovníka Josepha Reynoldsa (v skutočnosti velil G. Crook) a vydali sa po Bozemanovej ceste smerom k Powder River.
Americká vláda vytvorila komisiu pre jednanie s Indiánmi pod vedením senátora z Iowy Williama B. Allisona a 1. septembra 1875 zvolala k White River v Nebraske všetkých Siuxov (všetci neprišli, ale žislo sa ich tu aspoň 15000, čo boli približne dve tretiny), aby spolu prejednali prenájom alebo predaj Čiernych Hôr. Armádu pri White River zastupoval generál Alfred Terry.
Black Hills. Paha Sapa. To je anglický a lakotský názov pre Čierne Hory, ktoré Lakotovia považovali za srdce svojho územia (aj keď pravdou je, že z nich vytlačili Vraních Indiánov). Nielen preto, že v nich žil dostatok lovnej zveri, nielen preto, že boli skvelou zásobarňou stanových tyčí. Ale Čierne Hory boli považované za sídlo bohov a bojovníci si tam chodili po vízie a získavali tam svoje mená.
V histórii divokého západu sa medzi belochmi a Indiánmi odohralo množstvo väčších či menších bitiek, no väčšina skončila porážkou Indiánov. Nielen kvôli slabšej výzbroji (aj keď neskôr Indiáni disponovali modernými palnými zbraňami), ale aj kvôli nedostatočnej disciplíne. Mladí chlapci, túžiaci po poctách bojovníka, často vyrazili do boja skôr, ako sa náčelníci dohodli a všetko pokazili.
V pevnosti Fort Laramie uzatvorili belosi v 19. storočí viacero zmlúv s indiánskymi kmeňmi. V roku 1851 uzavrel zmluvu náčelník Čejenov Čierny Kotlík, ktorá mala jeho ľuďom zaručovať slobodný život na území v západnom Kansase a východnom Colorade. V roku 1859 však bolo v Colorade objavené zlato, ktoré zapríčinilo obrovský príval belochov na čejenské územie. A Čejeni s Arapahmi im stáli v ceste...
Začiatkom 19. storočia sa začali na územie Lakotov valiť mohutné vlny prisťahovalcov. V tomto čase prichádzali do kontaktu s belochmi len južné kmene a k väčším konfliktom dochádzalo len zriedka. Indiáni väčšinou pustili belochov svojím územím bez problémov, ako protihodnotu však očakávali početné dary v podobe pušiek, prikrývok, potravín a alkoholu.
Ľudia, ktorým učaril Divoký západ, od nepamäti polemizovali, čo v najväčšej miere spôsobilo jeho zánik. Určite to bola súhra viacerých faktorov, no na niekoľkých sa zhodujú všetci: vyhubenie bizónov, pacifikácia Indiánov do rezervácií a stavba železnice. A práve na tú si posvieťme bližšie - ako sa s ňou (ne)vyrovnali pôvodní obyvatelia prérií.
Šialený Kôň bol spolu so Sediacim Býkom najvýznamnejším náčelníkom, ktorý až do smrti bojoval za zachovanie pôvodného spôsobu slobodného Indiánskeho života. Šialený Kôň odmietal život v rezervácii a podrobil sa, až keď nebola iná možnosť. Belosi ho nevedeli poraziť v boji a preto bol - podobne ako Sediaci Býk - zavraždený.
Bizón americký je ďalším - našťastie stále žijúcim - dôkazom, že človek už od nepamäti urobil pre peniaze čokoľvek. Ešte v päťdesiatych rokoch 19. storočia sa po severoamerických prériách preháňali stáda tohto majestátneho tvora v nespočetných množstvách. Ich počet sa vtedy odhadoval na viac ako 50 miliónov.
Písal sa 28. november 1890. Veľký náčelník Sediaci Býk je trinásť dní po smrti, údolie pri Grand River, kde žil, je opustené a desiatky zmätených Lakotov Hunkpapov unikajú z rezervácie Standing Rock do Pine Rigde, kde dúfajú, že nájdu ochranu pred vojakmi pod krídlami posledného veľkého náčelníka Lakotov Červeného Oblaka. Armáda spojených štátov opäť raz nezvládne situáciu a v mieste zvanom Wounded Knee si znovu zakrvaví ruky jedným z najodpornejších masakrov vo svojich dejinách.
Rok 1890 priniesol na Divokom západe viaceré významné udalosti. Jednak samotný pojem „Divoký západ zanikal a navyše situácia v rezerváciách bola napätá pod vplyvom vrcholiaceho náboženstva Tanca Duchov, pretože na jar 1891 malo prísť k naplneniu vízie. Samotný záver roku 1890 bol tragický zvlášť pre Lakotov vo forme dvoch udalostí: masakru pri Wounded Knee a vražde Sediaceho Býka.
Wyatt Earp a Doc Holliday. Dvaja nerozluční priatelia, každopádne však dve legedárne a takisto rozporuplné postavy histórie Divokého západu. Rozporuplné hlavne preto, lebo často sa vyskytovali v policajných službách Spojených štátov (najmä Earp), ale rovnako často balansovali na hrane zákona.
Náčelník Joseph, vlastným menom Hin-mah-too-yah-lat-kekt alebo Thunder Rolling Down the Mountain, (1840-1904) bol z kmeňa Nez Perceov sa narodil vo Wallowa Valley v severo-východnom Oregone. Bol čestný muž, mal schopnosť viesť svoj ľud a neúnavne bojovať za jeho práva a spravodlivosť.
Čejeni sú kmeň, ktorý asi najviac v minulosti bojoval za spravodlivosť a slobodu. Ak niekto niekedy mal obrovskú morálnu aj fyzickú odvahu, tak to bol práve ľud pod vedením Malého Vlka a Tupého Noža.
Calamity Jane, vlastným menom Martha Jane Canary, sa narodila 1. mája 1852 v Princetone v Missouri. Bola ďalšou rozporuplnou, no bezpochyby legendárnou ženskou postavou Divokého západu. Nebola v žiadnom prípade vzorom ženskej krásy, často pila a bila sa rovnako dobre ako chlap.
(Black Kettle / Moke tav a to) sa narodil okolo roku 1805 a bol náčelník Južných Čejenov. Bol známy svojím úsilím o mierové spolunažívanie belochov a Indiánov, navzdory mnohým nesplneným sľubom, porušeným zmluvám a vojenským útokom na jeho mierumilovný tábor.
V kmeni Lakotov - Hunkpapov bolo mnoho významných náčelníkov a okrem Sediaceho Býka sa preslávili aj náčelníci Gall (Žlč / Pizi) a Rain In The Face (Dážď V Tvári / Ito Na Gaju).
Generál Custer patrí spolu s náčelníkom Lakotov Sediacim Býkom k najznámejším predstaviteľov Indiánskych vojen druhej polovice 19. storočia. Prvý pohľad na Custera je pohľadom na prototyp amerického hrdinu. Pod drobnohľadom sa však ideálna predstava začne výrazne meniť a odhaľovať arogantného a namysleného muža, presvedčeného o vlastnej dokonalosti.
Západ Spojených štátov amerických. Nevada. Kmeň Pajutov. Približne rok 1889. Niekedy v tomto čase má tridsiatnik, šaman Wovoka, víziu. A nie je to obyčajná vízia. Je to veľká vízia. Vízia, ktorá zmení dianie na severoamerických prériách a v podstate ukončí Indiánske vojny.
Buffalo Bill, vlastným menom William Cody, sa narodil 26. februára 1846 v štáte Iowa neďaleko Le Clair. Cody bol jazdcom legendárneho Pony Expressu, lovcom bizónov, armádnym stopárom, šerifom a šéfom kočovnej Wild West show. Ale pozrime sa na jeho bohatý život postupne.
