gabo burdej
Zaujímavé názvy obcí
Niekoľko zvláštnych, alebo zaujímavých názvov obcí na stredočesku.Ponajprv fotka s príjemným zápachom :)
... Zoznam autorových rubrík: Slabiky vedľa seba, Slová pri sebe, Bubliny, Kvapky pre dušu, LOGOS-therapy, Ni-oko-n-om, Oko-m Rada, Foto-exkurzie, Súkromné, Nezaradené

Niekoľko zvláštnych, alebo zaujímavých názvov obcí na stredočesku.Ponajprv fotka s príjemným zápachom :)

Táto príjemná skúsenosť sa mi prihodila ešte niekedy vo februári.Chýbalo mi pečivo na večeru, napadlo mi, že v „hyperkráme“, by mohli mať ešte otvorené a podarí sa zohnať nejaké zbytky rožkov, alebo niečo iné. Nedostatok košíkov pred vchodom naznačoval, že vo vnútri je plno nakupujúcich. Vstúpil som teda bez košíka. Na polici ma nakoniec zaujal krájaný chlieb, vzal som ho, a v ruke niesol, kráčajúc smerom k pokladniam.

Na večer nám Lenka s Filipom pripravili zaujímavú hru. Museli sme nájsť 15 ukrytých miest, na ktorých boli napísané rôzne úlohy, samozrejme zašifrované. Spolu s úlohami i niečo naviac, za čo sa dostávali body naviac. Napríklad: zaspievať v akadémii pieseň, napísať báseň a podobne.Keďže hra bola pri rieke Labe, dve hodiny nám neustálu príjemnú spoločnosť robili komáre, ktorých je po povodniach požehnane. Odháňať komárov, premýšľať, písať, utekať, to všetko sa muselo zvládnuť :)

Piatok 5. mája, sme sa stretli na poděbradskej lodenici. Stretko bolo možné vďaka Lenke a skautom, ktorí majú lodenicu prenajatú.Ešte za svetla sme sa člnkovali na jazere. Potom sedeli pri ohni a opekali buřty. Keďže komáre kúsali ako divé, zaliezli sme dovnútra a hrali hry. Po hrách nastala doba spánku. Spalo sa pod širákom.Lenka sa zahrala na ranného paparazziho, či paparazzku. Dobré ránečko :)

Táto moja spomienka je stará dva roky. Stala sa začiatkom decembra. Vybral som sa domov, pretože na Vianoce by mi to nevyšlo.

Prvého apríla sme s chalanmi išli na futbalový turnaj. S prvým aprílom to však nemá nič spoločné, i keď trochu možno. Skončili sme na dobrom mieste, ale ani o tom nechcem písať týchto pár riadkov.

Je koniec! Hlása titulka bulvárnych plátkov, bez perexu vložený obyčajný text...

V roku 1999 vznikol česko – slovensko – poľský film Všichni moji blízcí, režiséra Mateja Mináča. Dej filmu nás zavedie do rodiny židovského lekára. Romantický príbeh židovskej rodiny sa odohráva koncom tridsiatych rokov, krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Normálny život spestrený a poprepletaný humornými situáciami sa pomaly končí po tom, ako nemecká armáda vstupuje na územie Čiech a Moravy. Čo nasledovalo, je nám známe z histórie. Tento rozhovor vznikol niekedy na jar v roku 2000. S jednou známou sme sa náhodou bavili o tom, že v kinách beží nový film Všichni moji blízcí. A ona mi z čista jasna vraví, viem o tom filme, hrala v ňom Lucka, ktorú som chodila opatrovať ako malé dieťa. A tu sa zrodila myšlienka, urobiť rozhovor pre jeden časopis. Známa dohodla stretnutie, Lucka i rodičia súhlasili. Ani sa nechce veriť, že odvtedy uplynulo šesť rokov.

Cez známych som spoznal ešte jeden zrub, i keď sa nedá povedať, že bol vyslovene trampský. Bol, to slovo je na mieste.

Bratislava ma spočiatku dosť deprimovala. Našťastie kamarát, bývalý tramp, ma zaviedol na miesta, na ktorých sa dalo zabudnúť na hektiku a ruch veľkomesta.

Včera som si urobil radosť sám sebe. Zastihlo ma malé nakupovanie v jednom hypermarkete. Moja radosť, ale nepramenila z nakupovania.