Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Pred časom ma chytil revízor v električke. Najprv som si sadol a keď som si vybral lístok a išiel ho označiť – zistil som, že strojček je zablokovaný. Revízor ma teda „chytil“ naozaj. Po výmene názorov – som vonku na nástupisku električiek prijal papier, na ktorom je napísané, kde a dokedy mám zaplatiť pokutu za čiernu jazdu.
Pre duševnú hygienu a spokojnosť moderného muža je potrebné mať i naďalej naporúdzi vynález našich otcov a starých otcov. Tým je Inštitút obetného baránka, ktorý my - muži dedíme ako „duševné bohatstvo“ z pokolenia na pokolenie. Ako vyplýva už zo samotného názvu, potrebujeme na jeho využitie obete. Tými spravidla bývajú naši najbližší: rodinní príslušníci, kolegovia v zamestnaní (tí ktorí nám podliehajú), ale predovšetkým... naše ženy.
„Niekto povedal, že zbabelec umiera od strachu 1000 x denne. Neviem, či to nevyznie, že som mimo. Pred 7 rokmi som ochorel, stalo sa to ako dôsledok mojej životosprávy, presnejšie pre dlhodobý a ťažký alkoholizmus.
Začínam s klišé - inak to nejde. Poznáte to... Podobné situácie neprežíva iba moja maličkosť. Prišiel som včera z práce. Unavený. Pozrel do počítača, že čo je ako nové. Potom som sa natiahol na sedačku a zaspal. O polnoci ma vyduril syn, aby ma dostal do postele.
Od mladosti ma fascinovalo výtvarné umenie a osobitne renesancia. Už som nedúfal, že sa raz do Talianska dostanem... Ale ak olej - tak Mogul, ak renesancia - tak Taliansko...Hneď po prevrate sme využili možnosť a v nemeckej CK si zakúpili týždňový zájazd do Ríma.
Ak chodíte do kina alebo sledujete doma filmy z americkej produkcie, určite ste si všimli narastajúci počet „farebných“ umelcov v hlavných úlohách. Je to prirodzené. Afroameričania (aj miešanci, Ázijci, Hispánci a ost.), obyvatelia USA prestávajú byť minoritou a podľa štúdii v blízkej budúcnosti budú mať prevahu nad bielymi a stanú sa väčšinovým obyvateľstvom.
V prvých rokoch perestrojky, ešte kým sa nepremenovala na perestrelku, nastal u nás mierny odmäk. Súdruhovia nevedeli ako sa chovať a ako budú viať vetry po nástupe Michaila Sergejeviča Gorbačova na kremeľský trón.
V polovici osemdesiatych rokov cestovala moja svokra do NSR navštíviť svoju staršiu dcéru, ktorá tam emigrovala v roku 1979. Bola to jej prvá návšteva. My starší vieme, že takéto cesty nebývali jednoduché a orgány robili všetko možné, aby obmedzili styky rodičov a ich detí, ktoré sa rozhodli žiť v kapitalistickom svete.
Dnes som si prečítal Ecov názor na Browna a som rád, že sa konečne ozval renomovaný spisovateľ, aby uviedol veci na pravú mieru. Možno je až priveľmi prísny na autora bestselleru. Možno si niekto povie, že je to Ecova závisť, pre počet výtlačkov DaVCode a z toho plynúceho zisku.
Ako je to vlastne s vierou? Prečo na týchto stránkach dochádza k búrlivým stretom medzi ateistami a veriacimi?
Minulý týždeň ma na Centrálnom trhovisku v Bratislave tľapol po pleci podgurážený chlapík a rozšafne hlesol: Ahoj, dedo! Môj syn, ktorý tam bol so mnou zahlásil: Bol aspoň o pätnásť rokov starší ako ty. Tiež mi to napadlo, ale zamyslel som sa.
Je množstvo vecí, ktoré nás rozčuľujú a my sa s nimi nedokážeme zmieriť. Invektívy v diskusiách na blogu, či k článkom v Sme, ma rozčuľujú nepretržite.
