Boris Burger
Všetko čo je v nás pekné 1
Išiel som na balkón, pofajčiť si (Fajčenie škodí zdraviu a spôsobuje rakovinu!).
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Išiel som na balkón, pofajčiť si (Fajčenie škodí zdraviu a spôsobuje rakovinu!).
Jedna princezná mi dnes napísala: Ty nevieš, že najviac sa darí umeniu v diktatúrach?
Len dobre a ešte lepšie - väčšinou. Celé moje detstvo v socializme bolo ovplyvňované názormi dospelej väčšiny...
Ty, ktorý ma čítaš v tomto okamihu - možno ani netušíš, kto z tvojich blízkych je homosexuál...
Podľa vžitých predstáv, doplním názov... / Nejakých štyridsať rokov ma to máta: prečo denne stretávam ľudí, ktorí už na pohľad pôsobia inak – sú škaredí podľa objektívnych predstáv o peknote, či kráse (hovorím o fyzickom vzhľade – „naturalmente“). Sám neviem, do ktorej skupiny patrím, pretože na seba pozerám iným okom. - O tom som presvedčený! Vy nie? Na seba hľadíme subjektívne – a subjektívne je - vo všeobecnosti relatívne (aj objektívne je relatívne, ale to by bolo o inom... - na iný článok).
Mal som v noci problém - pri písaní predposledného príbehu - neprezradiť sa. Teraz už môžem. Toto – je nečakane posledná kapitola jeho rozprávania...
„Ak chceš niečo o detstve...,“ pokračoval Igor a ďalej už nasledovalo, len akési nesúvislé, nejasné rozprávanie. Po prvý raz, začal ˇskákaťˇ po obdobiach. Vlastne ani nie, ale jeho spomienky strácali niť. Hovoril, mĺkol, zaspával a potom ožíval. Bol to zvláštny deň. Toľko chcel povedať, toľko sa mu tlačilo na jazyk a zrazu sa všetko zmenilo na chaos, ktorý paradoxne, nakoniec dával zmysel:
Tak mi ráno napadlo, že je to fajn, keď príde láska. Spomenul som si na svoje šťastie, keď som bol zamilovaný. Neviem - či sa to stáva aj vám. Prebudíte sa a nepamätáte si, že by sa vám niečo snívalo? Napriek tomu máte v hlave neodbytnú myšlienku. Ako ja dnes ráno. Na lásku.
Na ďalšie stretnutie s Igorom som si priniesol hotový prepis doterajšieho rozprávania. Prezreli sme ho a dospeli k záveru, že všetko podstatné je tam zachytené. T.j.: pozadie jeho rodiny - šialené, bigotné pomery - ovplyvňujúce výchovu jeho matky. Iracionálne sa utiekanie k náboženstvu. Donútenie k svadbe. Útek spred oltára. Stretnutie matky s jeho nevlastným otcom. Vzťah s kňazom a nakoniec Igorove narodenie ako dôsledok tohto vzťahu. Tieto jeho spomienky sú opísané v častiach 1 až 3 a nachádzajú sa na tomto blogu.
Temer som "schytal" od kaplána facku. Bola by to jeho odpoveď na moju otázku: - Dôstojný pán a čo mám urobiť, ak otvorím časopis, náhodou, práve ne tej strane, kde bude nahá žena a...ja nebudem vedieť od toho, od tej fotky, odtrhnúť zrak? Otázka odznela na jar šesťdesiateho siedmeho roku v budove ZDŠ na hodine náboženstva. Mal som 11 rokov.
„Kde a kedy sa stretli, neviem,“ pokračoval Igor vo svojom monológu. Boli sme v tom istom podniku, kde aj predvčerom. Zapaľoval si cigaretu a tak som to využil a navrhol:
Podarilo sa mi získať prepis správy, ktorú Nazadkumashtipe Czomamrobbit, splnomocnený tajný pozorovateľ CONCACAF – zaslal ministrovi zahraničných vecí Gamibijskej africkej republiky – nového štátu, ležiaceho na západnom pobreží čierneho kontinentu, ktorý sa stane 1. 1. 2007 riadnym členom OSN.
Kde a kedy sa stretli, neviem,“ pokračoval Igor vo svojom monológu. Boli sme v tom istom podniku, kde aj predvčerom. Zapaľoval si cigaretu a tak som to využil a navrhol:
Som v nebezpečnom veku. Doslova! Mnohým mojim rovesníkom sa opätovne zapaľujú lýtka. Tak sa to hovorí, nie?
Stretli sme sa až na tretí deň. Pršalo a Igor (môj nový známy) prišiel na schôdzku do Ex Cafe na Prepoštskej v smiešnom čiernom pršiplášti, ktorého okraje lemoval červený pás.
Ako sa máš? Si tam spokojná? Je to už tak dávno – čo si odišla. Niekedy sa mi o tebe sníva. Ráno, keď vstanem, sedávam na okraji postele a rozospatý rozmýšľam, či to bol sen alebo sme boli spolu naozaj.
Pred pár dňami som písal o chlapovi, ktorý mi v „umelke“ vyrozprával svoj alkoholický príbeh, zverejnený pod názvom: Jeden chlap mi povedal I., II. Túžil som po opätovnom stretnutí. Napadla mi otázka - prečo? Je to naozaj tak ako sa hovorí v ľudovom: „bolo koze dobre, išla na ľad tancovať?“
Vonku je 12 stupňov Celzia. Na oblohe mraky. Chlad preniká až do bytu a nepomáha ani teplo pri srdci, ktoré pociťujem pri spomienke na tetu Kolníkovú.