Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Môj starý otec bol mimo iného i letec. Jeho prínos do rozvoja lietania bol drobný, možno preto nie je zachytený v análoch letectva. Týmto príspevkom chcem zaplniť biele miesto histórie. Valent Komara vyrastal v Brutovciach, malej dedinke v Levočských vrchoch. Tento kúsok zeme mu prirástol k srdcu a napriek svojej nepokojnej povahe, ktorá ho hnala z miesta na miesto, nikdy sa úplne neodtrhol od kraja, v ktorom vyrastal. Jeho letecké kúsky sú spojené s rodnou obcou.
Minule som sa z televízneho vysielania dozvedel, že sme homo sapiens. Skontroloval som si občiansky preukaz. Bolo tam moje meno ale žiadny homo sapiens. V slovníku som si našiel význam slova sapiens. Že vraj rozumný. Čo vám budem klamať, potešilo ma to. Kto by nemal radosť z toho, keď vás označia za rozumného. V kútiku duše som veril, že sa mi podarí prinútiť úrady, aby mi príslušnosť k homo sapiens zapísali do dokladov. Vyhrnul som si rukávy a dal sa ihneď do práce. Svet otočíte okolo seba tým, čím je najviac zaujatý. A v dnešnej dobe prvé husle hrajú peniaze. Platí úmera: hodnota človeka rastie s hodnotou jeho majetku.
Bol večer. Mal som dôležitú schôdzku, na ktorú som meškal. Na križovatke oproti cintorínu sa zjavilo policajné auto a zastalo tri metre odo mňa s prednými kolesami na chodníku. Dvere sa rozleteli a z auta sa vyhrnuli kukláči. Od prekvapenia som zmeravel a automaticky mi ruky vyleteli do vzduchu. Policajti prebehli okolo mňa a smerovali na cintorín.
Zmena ročného obdobia je v mojom podvedomí spojená s nákupmi. I keď nikdy neviem, čo skôr prichádza. Babie leto sa držalo dlhšie ako po iné roky, no vnútorné hodiny mojej dcéry zazvonili. - Potrebujem veci na zimu. - Nepočká to? – opáčil som opatrne, dúfajúc, že sa mi prvýkrát podarí premôcť zaužívaný stereotyp.
Fero je človek veľkého srdca. Vždy sa snaží pomôcť. Nezáleží, či ide o niekoho z rodiny alebo úplne cudzieho človeka. Žena ho poslala do obchodu. Vošiel a do oka mu hneď padla majiteľka. Stála za pultom, nie najmladšia, ale ani stará. A naviac bola podľa jeho gusta.
Napriek rýchlym a veľkým geopolitickým zmenám, ktoré sa udiali v posledných rokoch, svet stále vníma Spojené štáty americké a Ruskú federáciu ako dve veľmoci. Veľmociam sa viac či menej ostatné krajiny podriaďujú. Je zaujímavé, že za politické nitky sveta poťahujú také dve rozdielne krajiny. O tom, že USA a Rusko sú úplne iné svety, vie aj malé dieťa. Dokonca berieme za samozrejmosť, že sa nedajú ani porovnávať. Nemám rád samozrejmosti a to ma podnietilo, aby som si sám pohľadal, v čom väzia odlišnosti jednej a druhej krajiny.
Každé ráno v sebe skrýva tajomstvo dňa. Ráno je tehotné prísľubmi, ktoré sa postupne, v priebehu dňa, narodia. Pre život každodenné tajomstvo znamená neistotu. Nikto z nás nevie, ako sa deň skončí.
Naše konanie sprevádzajú všelijaké neduhy. Sme lakomí, zákerní, poniektorí agresívni, či neúprimní. Samozrejme, sú ľudia, ktorí majú zlozvykov požehnane. Sú ľudia, ktorí nemajú ani jednu zlú vlastnosť. Aspoň v ich správaní je nepostrehneme. Možno je to tým, že sú mŕtvi.
Môj dobrý kamarát Fero sa ťažko prebíjal životom. Nemal za sebou široké rodinné zázemie a ani konexie na vyšších miestach. Mohli by sme povedať, že bol životom ostrieľaný. Rán utŕžil do aleluja. Bolo ich hádam toľko, ako keby bojoval v prvej i druhej svetovej vojne.
42. ročník Wolkrovej Polianky, ktorú organizuje Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Literárny fond a Tatranské kultúrne centrum v spolupráci s mestom Vysoké Tatry, mestom Spišská Nová Ves a Spišskou knižnicou v Spišskej Novej Vsi odštartoval svoju existenciu v Spišskej Novej Vsi. V dňoch 18. – 20.10. mladí literáti budú striedavo prebývať v Tatrách a na Spiši.
Jedno je isté. Okolo nás je neúrekom tém na písanie. Stačí sa len pozorne pozerať, počúvať a námety sa samé núkajú. Na prvý pohľad všetko vyzerá ľahké. Situácia sa komplikuje, keď si uvedomíte, že nie o všetkom môžete a viete písať. Pravdepodobne nikdy nenapíšem:
Včera som si bol vychutnať krásne babie leto v lese za mestom a na lúke som zakopol o dobrého kamaráta Fera. - Čo tu robíš? Nadvihol hlavu, otvoril jedno oko a povedal: - Ležím. - Môžem ti pomôcť? - Ak chceš. Spravil som si pracovisko vedľa neho.- Je to ťažká robota?
Ploty existujú od nepamäti. Zvykli sme si na ne, berieme to ako samozrejmosť, preto ich ani nevnímame. Uvedomujeme si ich až vtedy, keď sa musíme cez ne dostať. Ak by som vlastnil nejakú nehnuteľnosť, pravdepodobne by som si nejaký postavil. Možno by som nad tým ani nerozmýšľal. Postaviť plot je nevyhnutnosť a každý ho má, prečo nie aj ja?
Žilo sa mi dobre. Ale je to už melódia minulosti. Prestalo sa mi dariť odo dňa, keď sa v našej firme zamestnal Fero. Začalo sa to nevinne, vlastne ako každé nešťastie.
Odkedy som sa stal dospelým a začal sa zaujímať o veci verejné, mám problém. Stala sa zo mňa rozdvojená osobnosť. Bijú sa vo mne občan a človek. Ako človek sa starám o seba, svoje pohodlie a brucho, o strechu nad hlavou, o konto v banke. Ako občan sa musím starať o spoločnosť, ktorá na mňa nalieha, aby som bol lojálny. Tak som sa podvolil naliehaniu.
Na začiatku bola obálka. Úradná. V mojich očiach nevinnosť sama. Dostal som ju s hŕbou ostatnej pošty. Neprikladal som jej žiadny význam. Ani po prvom čítaní. Až po chvíli mi došlo, čo tam bolo napísané. Bral som to ako žart.
Fero sedel v krčme a rozdával rozumy. Každému a na všetky strany, či o ne niekto stál alebo nie.
Ak chcete, prezradím vám pikošku. Mám ju z overeného zdroja. Je dobrá, pochutnáte si aj vy. Mená aktérov neprezradím, mohol by som mať s tým problémy. Ide o dvoch funkcionárov politických strán. Nikdy sa nemali radi. A čo čert nechcel, jedného večera sa ocitli v jednom a tom istom hoteli a chceli zbaliť jednu a tú istú ženu.
Už sa nemusím obávať. Konečne som sa zbavil strachu, ktorý sa ma držal dlhé roky. Príroda drží nad nami ochrannú ruku, môžeme spokojne spávať. Hneď vám odhalím dôkazy. Prvý dôkaz o dokonalosti prírody. Vstávame preto, aby sme si mohli ľahnúť. Druhý dôkaz. Aby sme sa mohli zastaviť, predtým musíme chodiť. No nevymyslela to príroda geniálne? Prihodím ešte jeden. O koľko má človek jednu nohu kratšiu, presne o toľko musí mať druhú dlhšiu.
- Aha, medvede! – vykríklo malé dievčatko. Namrzene som pootvoril oko. To nám to začína deň, pomyslel som si a pozrel na Fera. Ležal rozvalený v pneumatike od traktora a nedal sa ničím vyrušiť.
